Poviedka:
Pridaná: 27.12.2012, 08:59:53
Čítaná: 891×
Hodnotenie: (počet hlasov: 3)

Typ: PI súťaže
Zadanie: V prvom kole mali súťažiaci za úlohu napísať crossover HP + niečo. To "niečo" mohla byť postava/postavy z nasledovných diel: Pán Prsteňov, Hobit, Percy Jackson, Hry o život, Twilight, Ghostgirl, Artemis Fowl, Scooby Doo, Narnia, Eragon, Hviezdny prach, Titanic, alebo Alica v krajine zázrakov. Tiež si mohli vybrať aj jednu z konkrétnych postáv: Sherlock Holmes, Strýko Držgroš, Frasier. Ako sa úlohy zhostili si už môžete prečítať priamo tu!

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, dráma, dobrodružstvo

Súťažná poviedka: 1 » Keby (Kira) 2 » Časovrat (Jo) 3 » Želaj mi šťastie (Vi.kt.or) 4 » Dvojník (Lussy Noir Meteur) 5 » Tajomný Sľub (Nati Prvosienka Diggory-Fowl) 6 » Posledná Myšlienka (Meddy) 7 » The wrong warbdrobe (Lucy Lestrange) 8 » Neodolateľná ponuka (Dado) 9 » (Ne)Želaná návšteva (Marika Scrooge) 10 » Ako strýko Držgroš zbohatol o kryštálový džbán (Susan Ica) 11 » Lunalica (Dedalus) 12 » TAJNÁ

Názov poviedky: Posledná myšlienka

Použité série/knihy/filmy: Twilight

Charakteristika postavy:

Jasper Hale - bol premenený na upíra vo veku 20 rokov, jeho úlohou bolo trénovať "novorodených" a potom ich zabiť. Ako upír získať schopnosť ovládať emócie ľudí okolo seba. Rozhodol sa, že nebude loviť ľudí, keď si uvedomil, že cíti strach a všetky emócie svojich obetí. Má zlatohnedé oči, ktoré menia farbu podľa toho ako je "nasýtený". Plavé kučeravé vlasy, vysoký a na tele má nespočetné možstvo jaziev.

Posledná myšlienka

Je zvláštne, na čo človek myslí, keď má pred sebou smrť. Bojuje z posledných síl a vie, že jeho koniec sa blíži. Som šťastne vydatá, mám najdokonalejšie dieťa na celom svete. Prečo potom nemyslím na svojho muža, ktorý je tu niekde v tomto zmätku a bojuje za krajšiu budúcnosť pre nášho syna? Prečo svoje posledné myšlienky nevenujem svojmu malému synovi? Alebo mojim úžasným rodičom, ktorí stáli pri mne za každých okolností? Možno ma práve teraz dobehli výčitky svedomia za to, čo som spravila pred rokmi. Áno, bude to tým. Preto myslím naňho.

Sedela som v malinkej obývačke, v ruke som mala zázvorové pivo a chystala som sa spraviť najzložitejšiu vec v mojom živote. V kúte stáli moje pobalené kufre. Zvláštne. Tri roky svojho života som pobalila švihnutím prútika do dvoch nie veľmi veľkých kufrov. Na stene viseli naše spoločné fotky ešte z obdobia, keď som bola šťastná, zamilovaná a myslela som si, že celý svet patrí nám dvom. Usmievali sme sa na seba. Držal ma v náručí. Do očí sa mi tlačili slzy, ale povedala som si, že budem silná. Zvládnem to. V hlave sa mi odohráva monológ, ktorý som si pripravovala týždne a týždne. Mohla som odísť len tak. Bez vysvetlenia, akoby sa nič nestalo. Mohla som mu napísať list. Popravde skúšala som to, ale skončilo to len pri rozvinutom pergamene s atramentovou škvrnou. On si zaslúži vysvetlenie, musím sa mu priznať sama. Svitalo a moja nervozita sa pomaly vytrácala. To bolo znamenie, že sa blíži domov.

„Ahoj zlatko,“ pozdravil a v stotine sekudny sedel pri mne, pohladkal ma po vlasoch a na pery mi vtisol bozk. „Prečo nespíš? Je ti niečo?“ opýtal sa ma s láskou v hlase. Vždy sa vracal z lovu počas svitania a potichúčky vkĺzok späť do postele, akoby ani nikam neodišiel.

„Ja... “ pozrela som sa do jeho zlatých očí. Bola som okúzlená jeho svetom, ktorý bol odlišný od toho môjho, hoci ani jeden z nás nie je človekom. Bola som okúzlená jeho silou, jeho rýchlosťou a jeho talentom. A hlavne tým, že bol so mnou, bol súčasťou môjho života, hoci to bolo preňho utrpením. Bol „vegetariánom“ krátko na to, aby to zvládal bez problémov. Niekedy musel odísť na pár dní, vyčistiť si hlavu. Neviem kde bol, s kým bol, čo robil, no nikdy neprišiel domov neskôr ako do týždňa. Mala som pocit, že tuší, čo mu chcem povedať. Posledné mesiace, to medzi nami nebolo veľmi ružové. Hlavne z mojej strany. On ma stále miloval, zatiaľ, čo moje city k nemu pomaly chladli. Raz mi povedal, že keď sa upír zamiluje, zamiluje sa na celý život, je to úprimná a čistá láska. Pre milovanú osobu, je ochotný aj umrieť. Škoda, že som len obyčajná čarodejnica. Ja som mu takéto niečo sľúbiť nemohla.

„Tak vrav,“ podporoval ma v tom, a ja som cítila, že mi dodáva silu a kontroluje moje emócie, aby som to dokázala.

„Ja musím odísť, Jasper,“ odvetila som mu. Len smutne sklonil hlavu a jeho neposlušné kučeravé vlasy mu padli do tváre. Cítila som sa mizerne. Najhoršie na svete. Keby jeho srdce bilo, určite by ho mal teraz roztrhané na milión kúskov. Zradila som jeho, aj seba. „Už nemám silu na tie klamstvá, Jasper. Nechcem predstierať, že je všetko v poriadku, aj keď to tak nie je. Nezaslúžiš si to. Na to si priveľmi dobrým človekom.“

„Nezabúdaj, že nie som človek,“ odvetil mi. Nikdy som sa na to nemyslela. Jasper je prosto Jasper. Nie je typickým upírom. Má v sebe ľudskosť. Nezabíja nevinných ľudí, len aby sa nasýtil. Loví len zvery. Za to, kým je som ďakovala jeho daru. Tým, že cítil a ovládal emócie všetkých naokolo, taktiež cítil aj emócie svojich obetí. To ho ničilo. Jasper mi často rozprával o svojom živote pred a po premenení. Vo svojom „starom“ živote bol vo vojsku. V novom živote trénoval novorodených upírov a po určitom čase ich zabíjal. Celé telo mal zjazvené. Keď sme ležali v posteli, stále som mu prechádzala prstami po tých ohavných jazvách a potichúčky odriekala zaklínadlá, aby mu tie jazvy zmizli. No neúspešne. Stále tam boli.

„Jasper...“ chcela som mu niečo povedať, no položil mi prst na pery, aby ma utíšil. Neviem čo som čakala. Myslela som si, že vybuchne od zlosti? Že začne rozbíjať všetko naokolo? Možno ma udrie? Nie, to by Jasper nespravil. Namiesto toho sa zhlboka nadýchol a pozrel sa mi do očí.

„Budeš mi chýbať,“ to bolo jediné čo mi povedal. „Dúfam, že s ním budeš šťastná.“

„Keby som tak mohla vrátiť čas späť, Jasper. Neviem, kde sa stala chyba, kde som zlyhala?“ pýtala som sa sama seba.

„Čo má prísť príde,“ odvetil s nesmiernou ľahkosťou v hlase. „Nemôžeš za to, naše osudy dávno napísal život. Prosto nadišiel čas, kedy sa naše cesty musia rozísť.“

Obdivovalal som ho. Práve som mu dala kopačky a on je s tým úplne vyrovaný. Možno ma to aj naštvalo. Neviem, zase držal moje emócie na uzde. Keby aspoň tresol päsťou o stôl a rozbil ho na márne kúsky. Vedela by som, že sa na mňa hnevá. Pochopila by som to. Ale on mi ešte praje šťastie?!

„Ako to znášaš tak ľahko? Po troch rokoch od teba odchádzam a s tebou to nič nerobí?“ zúfalo som sa ho opýtala.

„Viem kontrolovať emócie,“ vravel a kútiky úst sa mu na sekundu zdvihli. „Ale nie je to ľahké, vieš, že ťa milujem a navždy budem, Dora.“

V jeho prípade to bude naozaj navždy. Ale srdcu nerozkážem, neviem ho ovládať. Čaká ma život, v ktorom možno konečne nájdem zmysel. Stretla som ho, no nemala som to v pláne. Niečo sa so mnou deje a už to neviem zastaviť. Úplne som do toho spadla. Cítim, že to je pravá láska. Hoci Remus, nie je ako Jasper, nemá také dokonalé telo ako má on, nemôže mi dať všetko to, čím ma zahŕňa Jasper. A možno s ním nezažijem dobrodružstvá ako s Jasperom. Musím sa priznať. Jasper mi bude neskutočne chýbať. Hoci ho už nemilujem, tak ako kedysi, stále bude mať v mojom srdci miesto. Objala som ho. Naposledy. Cítila som, že sa trápi. Cítila som, ako sa jeho telo chveje.

„Život ma raz potrestá za to, čo som ti spravila,“ šepla som mu do ucha a pobozkala na čelo. Ostal tam sedieť zronený na sedačke. Zobrala som svoje veci, zatvorila som za sebou dvere a premiestnila som sa. Premiestnila som sa do svojho nového začiatku.

Remus stál na verande svojho malého domu a uprene na mňa hľadel. Nevydržala som to a rozplakala som sa. Nič mi nepovedal, len ma ticho objal.

Odtvedy prešlo už niekoľko rokov. Niekedy si na Jaspera spomeniem, čo asi robí a kde asi je. Našiel si novú lásku? A teraz, bojujem o svoj život a opäť naň myslím. „Život ma raz potrestá za to, čo som ti spravila,“ bolo posledné, čo som Jasperovi povedala. Myslím, že práve nadišla chvíľa trestu...

[ » na začiatok « ]