Poviedka:
Pridaná: 27.12.2012, 08:56:37
Čítaná: 869×
Hodnotenie: (počet hlasov: 4)

Typ: PI súťaže
Zadanie: V prvom kole mali súťažiaci za úlohu napísať crossover HP + niečo. To "niečo" mohla byť postava/postavy z nasledovných diel: Pán Prsteňov, Hobit, Percy Jackson, Hry o život, Twilight, Ghostgirl, Artemis Fowl, Scooby Doo, Narnia, Eragon, Hviezdny prach, Titanic, alebo Alica v krajine zázrakov. Tiež si mohli vybrať aj jednu z konkrétnych postáv: Sherlock Holmes, Strýko Držgroš, Frasier. Ako sa úlohy zhostili si už môžete prečítať priamo tu!

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, dráma, dobrodružstvo

Súťažná poviedka: 1 » Keby (Kira) 2 » Časovrat (Jo) 3 » Želaj mi šťastie (Vi.kt.or) 4 » Dvojník (Lussy Noir Meteur) 5 » Tajomný Sľub (Nati Prvosienka Diggory-Fowl) 6 » Posledná Myšlienka (Meddy) 7 » The wrong warbdrobe (Lucy Lestrange) 8 » Neodolateľná ponuka (Dado) 9 » (Ne)Želaná návšteva (Marika Scrooge) 10 » Ako strýko Držgroš zbohatol o kryštálový džbán (Susan Ica) 11 » Lunalica (Dedalus) 12 » TAJNÁ

Názov poviedky: Dvojník

Použité série/knihy/filmy: Twilight

Charakteristika postavy:

Edward Cullen: Neskutočne krásny upírsky teenager, ktorý dokáže čítať myšlienky a je neuveriteľne rýchly. Má medené vlasy, zlaté/čierne oči, je chudý a vysoký. Zamiluje sa do dievčaťa - Belly. Je to pedant, dobrák a za Bellu by obetoval vlastný život.

Dvojník

Dumbledore sa zamyslene prechádzal po svojej pracovni. Zastal a pohľad mu zaletel k stolu, na ktorom bola položená mysľomisa. Zamračil sa na svoju pravú ruku a prešiel k Félixovmu bydlu. Ohnivočervený vták sa mu zahľadel do očí a potichu zaškriekal.

„Spravil som dobre?“ opýtal sa ho Dumbledore, načo vták pootočil hlavu nabok. „Mal som mu povedať o horcruxoch?“ Félix opäť potichu zaškriekal. Dumbledore sa zase začal prechádzať. „Ale čo potom, keď tu nebudem?“ Zdravou rukou si prešiel po očernenom zápästí. „On jediný ho dokáže poraziť.“ S ťažkým povzdychom si sadol za stôl a vzal do ruky prútik. Priložil si ho k spánku a keď ho odtiahol, na jeho konci sa hojdala malá strieborná niť. Preniesol ju nad mysľomisu a nechal splynúť s ostatnými spomienkami. Na hladine sa zjavila ženská tvár s výraznými okuliarami a množstvom šálov.

„Blíži sa ten, kto bude mať moc zvíťaziť nad Temným pánom,“ rozľahol sa po miestnosti tajomný chrapľavý hlas. „Narodený tým, ktorí sa mu tri razy vzopreli, narodený...“ Dumbledore pichol prútikom do hladiny a hlava okamžite zmizla.

„On jediný ho dokáže poraziť,“ zopakoval a opäť si povzdychol. „Merlin, daj aby sa mu to podarilo, keď...“ v polovici prosby ho prerušilo hlasné búchanie na dvere.

„Otvorte! Viem, že tam ste!“ ozval sa tlmený ženský krik nasledovaný ďalším búchaním. Dumbledore švihol prútikom a mysľomisa vletela do skrinky, kde sa za ňou nehlučne zavreli dvierka.

„Ďalej,“ zvolal pokojným hlasom a vyrovnal sa v kresle. Dvere sa prudko rozrazili a za nimi stála profesorka Trelawneyová. Okuliare mala mierne nakrivo a šály jej neupravene viseli z pliec.

„VY!“ zvolala naňho a vbehla do pracovne. „Vyhoďte ho!“

„Sibylla drahá, upokojte sa a sadnite si, prosím,“ požiadal ju stále pokojným hlasom a usmial sa na ňu.

„Dumbledore, ja vás ŽIADAM, aby ste toho bláznivého koňa vyhodili!“ Oči jej divo horeli a aj z diaľky bolo cítiť, že je opitá.

„Sadnite si,“ zopakoval tvrdším hlasom a uprene sa na ňu zahľadel. Chvíľu jeho pohľadu odolávala, no potom si neochotne sadla. „Takže,“ začal Dumbledore pokojnejšie a končeky prstov si spojil do striešky. „Tipujem, že tým bláznivým koňom ste mysleli Firenzeho, je tak?“ Nahnevane prikývla. „Sibylla, túto tému sme už preberali. Nemyslím si, že...“

„Ten... ten TVOR spochybňuje moje pracovné metódy, pán riaditeľ,“ skočila mu horlivo do reči a jeden zo šálov sa jej zošmykol na zem, no ona si to nevšímala. „Spochybňuje spôsob akým vyučujem a pritom sám nevie čo je kartomancia. Ako sa opovažuje pochybovať o mojom vnútornom oku, ak sám neovláda základy veštenia? A keď som sa ho opýtala na blížiace sa nebezpečenstvo, len sa zasmial a odkráčal z tej jeho lesnej učebne.“ Nahnevane rozhodila rukami.

„Ako som vám už povedal, Firenzeho nevyhodím. Rovnako ako som minulý rok nevyhodil vás a nechal vás bývať na hrade, pani profesorka,“ povedal s miernym úsmevom na tvári.

„Ako to vôbec môžete porovnávať, Dumbledore?“ Zvolala hystericky a vyskočila zo stoličky. „Jeho situácia nie je zďaleka tak hrozná, ako bola tá moja. Veď v Zakázanom lese ma priestoru na to jeho blúznenie až-až.“ Prešla k oknu a nahnevane z neho hľadela na to množstvo stromov, o ktorých práve hovorila. Po chvíli sa k nemu otočila a ruky sa jej nepatrne triasli. „Vidím, pán riaditeľ, že bola strata času ísť sem. Teraz už ľutujem, že som si to nepreverila svojim vnútorným okom, no ja sa na rozdiel od toho slepého poločloveka zabývam len dôležitými vecami.“ Otočila sa k dverám, no skôr než spravila krok jej ruka vyletela k tvári a druhou sa zachytila podokenice.

„Vrátil sa. Ten, čo nás už raz opustil sa opäť vrátil... silnejší a bledší než kedykoľvek predtým...“ zvolala chrapľavým hlasom a pohľad mala zapichnutý do zeme.

„Sibylla?“ Dumbledore sa pomaly postavil a prekvapene na ňu hľadel.

„Temným pánom zabitý sa opäť vrátil na pláž La Push... a jeho schopnosti sú zmenené... obeť posledného turnaja sa opäť vrátila, aj keď nesmela...“ Profesorka Trelawneyová sa zrazu zhlboka nadýchla a prekvapene obzrela. „Dovidenia, pán riaditeľ,“ povedala už normálnym hlasom. Opravila si spadnuté šály a vypochodovala z miestnosti.

„Ale,“ začal Dumbledore, no už bola preč. Z predošlých skúseností vedel, že to nie je len tak hocijaké proroctvo, a že je určite pravdivé.

Sibylla mi práve povedala nejakú veštbu. Ale o kom bola? Obeť turnaja? pomyslel si Dumbledore zhrozene. V mysli sa mu zjavil obraz mŕtveho Cedrica, ktorý ležal na tráve pri labyrinte.

„Obeť posledného turnaja,“ zašepkal zhrozene. „Aká čierna mágia by ho dokázala oživiť?“ Tá otázka mu netrpezlivo vírila v mysli. Predstava niečoho strašnejšieho ako bol Voldemort ho vydesila. Nemohol dlhšie čakať. Kúzlom k sebe privolal cestovný plášť a s tichým puk sa odmiestnil.

Stál blízko pláže a pršalo naňho. Zmätene sa poobzeral a v diaľke zbadal bledú postavu, ako sa opiera o strom a hľadí priamo naňho. Dumbledore si utrel okuliare od dažďa a pokúšal sa zaostriť na človeka pri lese. Neistým krokom k nemu vykročil a vo vrecku zvieral pripravený prútik. Cedric, ak to bol on, ho celý čas sledoval ostražitým pohľadom a ani sa nepohol.

„Cedric?“ opýtal sa ho keď k nemu prišiel. „Si to ty?“ Nedokázal zakryť prekvapenie.

„Cedric?“ nechápal dotyčný a premeral si ho zlatohnedými očami. „Moje meno je Edward, no kto ste vy a ako ste sa sem dostali?“ Zahľadel sa na miesto, kde sa primiestnil.

„Tá podoba je neuveriteľná,“ zamrmlal Dumbledore. Zrazu však pocítil zvláštny tlak na myseľ a rýchlo sa pred ním obrnil. Edwarda to viditeľne vyviedlo z miery a premeral si starca pohľadom. Pokúsil sa naňho vrhnúť, no nejaká neviditeľná sila mu v tom zabránila. To ho znervóznilo ešte viac. „Nesmiem tu byť,“ povedal po chvíli a rýchlo sa obzrel. Opäť sa pokúsil vrhnúť na Dumbledora, no neúspešne. „Čo ste zač?“ zašepkal šokovane, no nepočkal na odpoveď a zmizol medzi stromami. Dumbledore sa prekvapene poobzeral, no po Edardovi nezostala ani stopa.

Som starý hlupák, že som tak rýchlo uveril Sibyllinej veštbe, pomyslel si Dumbledore trpko. Nedokázal sa však ubrániť myšlienke, že mŕtvych možno nejakým spôsobom oživiť a opäť si spomenul na Arianu. Pohľadom opäť prešiel po okolí a zrak mu zastal na vlnách rozbíjajúcich sa o útesy. Podobné útesy videl nedávno v mysľomise. Nachádzali sa len kúsok od miesta, kde bol Voldemort ešte ako dieťa na výlete. Na výlete, ktorý bol preňho tak dôležitý.

„Merlin,“ vydýchol, keď si uvedomil kam ukryl Voldemort ďalší z horcruxov a zvuk odmiestňovania sa ešte chvíľu rozliehal po tichom okolí.

[ » na začiatok « ]