Kapitola:
Pridaná: 9.6.2007, 21:18:44
Čítaná: 1406×
Hodnotenie: (počet hlasov: 61)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Nagini, Sirius Black, Lord Voldemort, Albus Dumbledore
Stručný dej: Na Rokforte je nová učiteľka - Nagini. Taktiež hrá na dve strany, ale ktorú si nakoniec vyberie?

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Nagini 2 » Zoznámenie s Tichošľapom 3 » Had a potkan 4 » Hnev a úskoky 5 » Obrana proti čiernej mágii 6 » Zmierenie a kliatba 7 » Čierna kobra 8 » Hnev a trest 9 » Nový člen 10 » Stretnutie 11 » Spomienka 12 » Tom Riddle a nový návrh 13 » Výlet 14 » Jeden z najhorších dní 15 » Moc ničí 16 » Degasere 17 » Získané tajomstvo 18 » Obchodník 19 » Temný pán 20 » Dokonalý plán 21 » Spln 22 » Netvor 23 » Priatelia 24 » Sean O´Neil 25 » Schôdzka 26 » Temná stránka 27 » Vianočné prázdniny 28 » Trest 29 » Jaskyňa 30 » Navždy spolu

Po poslednej hodine v ten deň sa s plnými taškami domácich úloh vracali do svojej fakultnej klubovne štyria chlapci, ktorých volali Záškodníci.

Keď ich tučná pani pustila cez portrétovú dieru, James a Sirius sa bláznivo rozbehli a jedným skokom preskočili cez operadlo pohovky a ležérne sa na ňu vyvalili. Vystrašili tak dve prváčky, čo sa učili pred krbom, že s chichotom utiekli do dievčenských spální. Remus len prevrátil očami, za to Peter sa na nich závistlivo pozeral. Sirius sa zahľadel do ohňa.

„Tichošľap, hádam stále nemyslíš na tú novú profku? Od jej hodiny si snáď onemel. Čo ťa zase zakliala?“ opýtal sa ho dobiedzavo James, lebo stále im nechcel povedať, čo sa stalo, keď bol s Nagini osamote v triede.

„Áno,“ zamyslene odpovedal Sirius.

„Čo áno?! Fakt ťa zakliala?“ nahol sa k nemu James.

„Ale nie,“ odvrátil sa od ohňa. „Len stále rozmýšľam ako sa k nej dostanem bližšie,“ odsekol neprítomne.

„Ako bližšie? Čo s ňou chceš? Hádam nerozmýšľaš, že...“ rýchlo vyjachtal so seba James.

„By som ju dostal,“ dokončil za neho Sirius.

„TY SI SA ZBLÁZNIL!“ vykríkli James s Remusom naraz.

To už si k nim prisadol aj Remus a vážne pozrel na Siriusa.

„Asi som sa fakt zbláznil. Ale do nej. Neskutočne ma priťahuje tá jej trúfalosť, tá jej záhadnosť,“ stále neprítomne hľadel, ako keby sa rozprával s duchom a nie so svojimi priateľmi.

„To nemyslíš vážne Sirius! Spamätaj sa prosím ťa! Je to naša profesorka. Mohli by ťa vylúčiť!“ dohováral mu Remus.

Nervózne sa k nemu pridal aj James: „Tebe šibe kamoš a to už na čisto. Myslíš, že by si začala niečo so svojim študentom? Videl si akú má moc. A to sa stavím aj o metlobalový pohár, že sme nevideli ani jednu desatinu z toho, čo dokáže.“

Sirius sa k nim nahol tak, aby ich nikto nemohol počuť: “Vy viete, že som si TO,“ ešte stíšil hlas, „nechával pre niekoho špeciálneho, pre niekoho výnimočného, s kým by to fakt stálo za to.“

James mu priložil ruku na čelo a tváril sa, že skúša, či nemá horúčku.

„Tebe sa asi fakt uvaril mozog,“ nechápavo na neho pozeral. Ale to už na neho zvyšoval hlas ako keby bol nedoslýchavý. „JE MINIMÁLNE O DESAŤ ROKOV OD TEBA STARŠIA! HALÓ! RO-ZU-MIEŠ TO-MU? PRE ŇU SI SOP-LIAK!“

„Ja viem, ale videli ste tie nohy?“ zasnene sa usmial Sirius.

James len pokrútil hlavou.

Z ničoho nič prehovoril Peter: „Tak to je teda fakt. Tie má dokonalé,“ zasníval aj on. „Viete si predstaviť ako by si vyložila nohu na tú lavicu McGonagalka?“

Na to sa začali všetci štyria ohlušujúco smiať.

„Peter, ty vieš fakt občas hodiť riadny heft,“ chytal sa za brucho James.

V tom sa otvorila portrétová diera a vošiel dovnútra chrabromilský metlobalový strážca Gregory Bins zo štvrtého ročníka. Podal Petrovi zvitok pergamenu. „Toto ti posiela tá nová profka. Máš ísť hneď za ňou.“

„Otvor to Peter, rýchlo, čo tam je?“ súril ho Sirius a aj ostatní chlapci sa postavili okolo neho.

Peter sa tváril vydesene. Otváral list s roztrasenými rukami. Keď ho konečne otvoril a chcel si ho prečítať, Sirius mu ho nedočkavo zobral z ruky. Prebehol ho očami a tváril sa nechápavo.

„No tak už to prečítaj nahlas, keď už si mu to vytrhol z ruky,“ povedal mu vyčítavo Remus.

Drahý Peter!

Bolo by mi veľkým potešením keby Ste ma čo najskôr navštívili v mojom kabinete.

Vaša, dúfam už teraz obľúbená profesorka

Nagini

Všetci štyria zostali mlčky pozerať na pergamen v Siriusovej ruke. Prvý napodiv prehovoril Peter: „Tak ja už idem,“ a už už chcel ísť preč.

Sirius ho, ale chytil za plece a otočil si ho k sebe. „Ty už si s ňou pred tým hovoril, že? Ale nechcel si nám to povedať,“ začal zúriť Sirius.

„Nechaj ho Sirius!“ povedali obaja chlapci.

„On ju pred tým nepoznal, však Peter?“ pozrel sa na Petra s nádejou James.

Nech bol Peter akýkoľvek, bol to ich priateľ a nechcel aby sa hádali.

„Naozaj ju nepoznám, nikdy som sa s ňou nerozprával,“ vyjachtal zo seba so strachom v hlase.

„Dobre Červochvost,“ už kľudne povedal Sirius, „ale keď prídeš, všetko mi,“ James sa na neho škaredo pozrel, „teda nám všetko povieš. O.k?“

„Prosím,“ pripomenul Siriusovi Remus.

„Jasné. Prosím Červochvost,“ rýchlo dodal Sirius a spýtavo sa na Petra pozrel.

„Samozrejme Tichošľap, však sme priatelia,“ ešte trošku bojazlivo povedal Peter.

„No to sme,“ potľapkal ho po chrbte, ale neznelo to veľmi presvedčivo.

Keď sa za Petrom zatvoril vchod do klubovne, James, Sirius a Remus zostali stáť na jej prostriedku a nemali slov.

„Nechápem, čo by mohla chcieť od,“ prudko ukázal na vchod rukou, „neho,“ evidentne nenachádzal správny výraz.

„Snáď sa to dozvieme,“ povedal James a klesol do kresla.

Peter kráčal nervózne do kabinetu jeho novej profesorky obrany proti čiernej mágii. Keď stál pred dverami, nadýchol sa a zaklopal.

„Ďalej,“ povedal príjemný ženský hlas.

Peter otvoril dvere. Sedela tam. Za krásnym masívnym stolom s úžasnými ornamentmi. Prehrabla si vlasy a očarujúco sa usmiala. Rukou ho vyzvala, aby vstúpil a posadil sa.

„Dobrý deň Peter! Ako sa dnes máte?“ nežne sa ho opýtala.

Peter zostal trošku prekvapený, pretože sa ho to málokto málokedy pýtal. „Dobrý deň pani profesorka! Myslím, že sa mám dobre,“ sklopil oči ako keby jeho topánky boli zaujímavejšie.

„Peter ja chápem, že nie ste zvyknutý na to, aby sa k vám niekto správal s úctou,“ zatvárila sa chápavo, „ale ja viem, že vy ste dobrý čarodejník a dobrý chlapec. Videli ste akú mám moc. Ja to proste viem, že vy si zaslúžite viac,“ pomaly až materinsky sa na neho opäť usmiala.

Peter zdvihol zrak a prekvapene na ňu pozeral. „Myslíte to vážne pani profesorka?“ s nádejou v hlase sa jej opýtal.

„Samozrejme. Prečo by som vám mala klamať? Môžete sa ma opýtať na čokoľvek, rada vám odpoviem.“

„No...no dobre,“ nesmelo začal Peter. „Prečo ste zavolali práve mňa?“ trošku s obavami sa jej dovolil opýtať to, čo netrápilo len jeho. Nagini to čakala.

„Peter ja o vás viem viac ako si myslíte. Ste z čarodejníckej rodiny, niežeby som mala niečo proti muklom, ale dáva to takú istotu,“ pozorovala ako sa tvári. „Viem, že ste veľmi oddaný svojim, akoby som to nazvala...priateľom. Aj keď ja si myslím, že vás brzdia v rozvoji. Myslím, že by som vám mohla pomôcť. Naozaj pomôcť. Budú si vás všetci vážiť, budete mať moc, o ktorej sa vám ani nesnívalo. Chce to len...“ čakala ako zareaguje a tvárila sa, že rozmýšľa.

Petrovi sa zaleskli oči a vyhŕkol so seba: „Čo mám urobiť? Čo to chce?“ prerývane potichu dýchal.

„Len pár doučovaní,“ milo dokončila Nagini.

„Pár doučovaní?“ nechápavo zopakoval.

„Áno Peter. Ale najprv musíte prejsť skúškou. Chcete?“ znelo to záhadne a tak si to aj predstavovala.

Peter pochopil. Pochopil, že to nebude len tak. Ale celý svoj život po ničom inom netúžil. Len po uznaní. Po uznaní všetkých svojich spolužiakov, po uznaní svojich priateľov. Bol tomu tak blízko, nemohol cúvnuť, nechcel.

„Urobím všetko, čo budete odo mňa žiadať. Všetko!“ povedal rozhodne.

„Výborne Peter. Verila som, že to poviete. Bude to ťažká skúška, ale ja viem, že ju zvládnete. Dôverujem vám,“ povedala to tak vážne, že Petrovi viac netrebalo hovoriť. Zmenila tón hlasu na rozkazovačný. Vedela prečo to tak musí urobiť. Peter potreboval vodcu. Ju. „Svojim priateľom o našom rozhovore poviete len to, že vás budem doučovať. Vďaka tomu, že doteraz vám nikto nedôveroval, verím, že ste nedokázali násobiť svoju čarodejnú moc práve kvôli tomu. Takže nikto nebude pochybovať o tom, že potrebujete doučovania,“ nepovedala to pohŕdavo, ale absolútne presvedčivo ako keby Petrova neschopnosť bola výlučne chyba všetkých ostatných.

„Ale Sirius sa ma bude pýtať, prečo ste boli na mňa taká, taká...milá,“ s obavou prehovoril.

Nagini sa mu postavila chrbtom a zlovestne sa usmievala. Keď po chvíli prehovorila, dala Petrovi najavo, že sa Siriusovi vysmieva.

„Povedzte svojmu priateľovi, že ho tým chcem provokovať. Že to zo mňa priam sálalo,“ vychutnávala si svoje intrigy.

Petrovi sa to páčilo a prvýkrát si dovolil z hĺbky duše usmiať sa absolútne intrigánsky.

„Teraz môžete odísť. Pošlem po vás, keď to bude potrebné.“

Peter sa postavil zo stoličky a odchádzal.

„Peter?“

„Áno pani profesorka?“

„A povedzte Blackovi, že som sa na neho pýtala.“

„A čo ste sa ma akože pýtali?“

„To bude časť vašej skúšky. Buďte konečne kreatívny. Vy si isto niečo vymyslíte,“ usmiala sa na neho.

Peter pochopil. Úsmev jej spokojne opätoval. „Dovidenia pani profesorka!“

„Dovidenia Peter!“

Keď Peter odišiel, Nagini si spokojná sama so sebou sadla za stôl. Len si nahlas povedala: „Šikovný chlapec, ten Peter. Počkaj Sirius, príde na psa mráz.“

[ » na začiatok « ]