Kapitola:
Pridaná: 4.12.2012, 17:12:17
Čítaná: 256×
Hodnotenie: (počet hlasov: 3)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: po poslednom boji
Postavy: Sania Winterová, Severus Snape
Stručný dej: Už ubehol rok od veľkej bitke pri Rokforte, v ktorej bol porazený Temný pán lord Voldemort. Čardejnícky svet sa pomaly spamätáva, no pri bitke zahynulo veľa ľudí, za ktorými niekto smútiť...

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Pohárik whisky 2 » Zaradenie do Slizolinu 3 » Poslušnosť detí Slizolinu 4 » Návrat 5 » Šok! 6 » Pracovňa 7 » V mysľomise 8 » Zlý sen 9 » Návšteva 10 » Dlh 11 » Vysvetlenie 12 » Nečakané pokračovanie 13 » Rozhodnutie rodičov 14 » Bolesť jedinej spomienky 15 » Čo sa stalo pred rokmi? 16 » Sebecké rozhodnutie 17 » Vnútorná dilema 18 » Nočný Egypt 19 » Následky a nečakaný zvrat 20 » Bar 21 » Jazero Soflake 22 » Pravda 23 » Správy z domova 24 » Návrat domov 25 » Severus zasahuje 26 » Život nie je jednoduchý 27 » Bratská láska 28 » Nevhodná chvíľa 29 » Traja proti trom 30 » Bez masiek a pretvárky 31 » Ráno 32 » Súd 33 » Rozsudok 34 » Prekvapenie 35 » Otec 36 » Koniec dobrý, všetko dobré

Sania cítila v mieste, kde má jazvu brnenie, akoby tam prúdila energia a zaujímavé pre ňu bolo, že necítila žiadnu bolesť. To sa jej ešte nestalo, vždy keď sa jej niekto dotkol v mieste jazvy bolelo ju to, no teraz nie. Prečo?

Severus taktiež cítil dotyk mágie, no v jeho prípade prebehla cez prsty až do hlavy, kde mu chvíľu bzučala ako dotieravá mucha a potom zmizla rovnako náhle ako sa objavila.

Obaja sa na seba prekvapene pozreli, Severus rýchlo odtiahol ruku preč. Ani jeden nič nepovedal, nevedeli čo by mali asi tak povedať, toto bolo už aj tak dosť divné.

,,Ja už radšej pôjdem," rozlúčil sa Severus a zamieri do svojej izby, rovnako ako Sania, ktorá tak urobila o päť minút neskôr.

Severus po tom, čo za sebou zatvoril dvere spálne, zabezpečil celú miestnosť niekoľkými kúzlami. Odstavil tak Saniin alarm, zabezpečil, že zvonku nebude počuť žiadne zvuky vychádzajúce z izby a navyše aj zamkol dvere.

Od toho momentu, ako sa dotkol Saniinej rany cítil, že sa niečo deje v jeho hlave, a keď si ľahol do postele tej pocit ešte zosilnel.

Sania spala celú noc pokojne, nezobudilo ju žiadne húkanie alarmu, napriek tomu, že Severus mal najhoršiu noc svojho života.

Hlava sa mu išla rozletieť a nemohol sa zobudiť, až kým ráno nevyšlo slnko a on sa spotený a doudieraný neposadil na posteli. Bolesť hlavy postupne odznievala, ale necítil nijakú zmenu a preto sa po sprche zarmútene pobral na raňajky.

Saniu tam nestretol, bola už v pracovni a ako inak opäť pracovala na spôsobe, ako mu vrátiť spomienky.

,,Dobré ráno!" pozdravil ju a ona zdvihla hlavu a očarujúco sa na neho usmiala. Vtedy na to konečne prišiel, jeho spomienky sa vrátili!

Vedel kto je, vedel všetko o svojom živote, ale aj o živote všetkých, ktorých kedy poznal. Rozpamätal sa na všetky roky, od malička, cez jeho štúdium na Rokforte až po jeho úlohu vo vojne proti Voldemortovi.

Na toto všetko si spomenul počas tej strašnej noci a predsa bol teraz vo vnútri šťastný, že konečne nastala.

,,Si v poriadku?" spýtala sa ho, keď jej nedopovedal a on sa trochu strhol. Skúmaním svojich spomienok úplne zabudol, že tam je aj Sania.

,,Áno som," odvetil jej a najradšej by ju vyobjímal. S návratom spomienok však vedel, že on niečo takéto nerobí. Nie, mal by sa kontrolovať.

,,Spojila som sa s jedným známym z Egypta, je to uznávaný expert v oblasti elixírov. Predpokladám, že si ho poznal, pretože ochotne súhlasil, že nám pomôže, pokiaľ za ním prídeme do Egypta. Samozrejme, ak budeš súhlasiť," vysvetlila mu Sania a rukou pri tom ukázala na kôpku listov, ktorú si vymenila s Williamom Derevisom, egyptským expertom.

A Severus nevedel, čo jej má na to povedať. Chcel jej vysvetliť, že jemu sa už pamäť vrátila. Bol si istý, že by ju to potešilo, no na druhej strane, potom by tu už nemusel ostávať. Vrátil by sa do svojho prázdneho domu a žil by tam ďalej sám. Možno by varil elixíry, čítal knihy pri veľkom kozube, no bol by sám ako kôl v plote.

Za tú dobu, čo býval v tomto sídle si na Saniinu spoločnosť zvykol, až príliš si na ňu zvykol a teraz sa mu nechcelo vzdať sa jej.

Ešte chvíľu. Len pár dní, nikomu to neublíži. Rozhodol sa v duchu a vedel, že je to sebecké rozhodnutie. Nemohol si pomôcť, aspoň raz v živote chcel, aby ho postretlo aj niečo pekné a preto povedal:

,,Už sa teším na našu cestu do Egyptu."

A obdaroval ju jedným so svojim vzácnych úsmevov, ktoré Saniu tak tešili.

[ » na začiatok « ]