Poviedka:
Pridaná: 2.12.2012, 21:24:40
Čítaná: 6374×
Hodnotenie: (počet hlasov: 6)

Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Harry, Ron, Hermiona, Edgar Black, Mildtryth Edgecombová
Stručný dej: Je Bes naozaj znamením smrti, alebo iba nepodarená povera?

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, tragédia

Tak veľmi som sa zaprisahávala, že to tu nedám, ale strašne by som chcela vedieť vaše názory na túto poviedku. Je to prvá vec, ktorú som kedy vôbec napísala (ak nerátam básničky a slohy v škole), tak mi prosím odpustite drobné chyby :)

„Harry, Besa sa naozaj nemusíš báť, je to len neškodné zvieratko, čierny pes, ktorý sa omylom dostal do súvislosti so smrťou“, povedala Hermiona už asi po tridsiaty krát.

„Hermiona, veď ho už nechaj, “hneval sa Ron a triasol sa od strachu pred čiernou mátožnou obludou, „ nevidíš, že má beztak toho dosť?“

„Ale...“ Hermiona nedopovedala a už na ňu škaredo zazreli. „Veď ja im ukážem“, pomyslela si a už si robila pomyslený zoznam kníh, ktoré pôjde pohľadať.

O hodinu už Hermiona sedela v knižnici zabarikádovaná knihami, hlavu mala sklonenú nad modrým výtlačkom a niečo si mrmlala popod nos. Nebavilo ju študovať o veštení, no vždy sa uškrnula pri myšlienke, že im ukáže, aký je to podvod. Veď jeden pes nemôže zabíjať ľudí!

Zrazu natrafila na jeden kratučký príbeh. „To je ono!“ preblesklo jej mysľou a už sa hnala nájsť Harryho. Toho našla vo Veľkej sieni, ako sa vytrvalo mračí na Snapa. Ten včera zase šikanoval Nevilla na hodine elixírov a chlapec sa v klubovni nervovo zrútil.

Hermiona očkom hodila po Ronovi, zamračila sa a spustila: „Harry, Bes naozaj nie je znamenie smrti. Nie, počúvaj,“ Harry sa už na ňu mračil, tak musela hovoriť veľmi rýchlo, „viem, prečo si čarodejníci myslia, že je to tak. Je v tom iba príbeh, no tak, je to smiešne.“

Keď Harry videl jej neoblomný a odhodlaný pohľad, predsa len privolil: „No dobre, ale prosím ťa, skráť to.“

A Hermiona spustila: „Čítala som v knižnici jeden príbeh. Ron, netvár sa, ako keby som ti dala vypiť kostorast,“ musela zahriaknuť Rona, lebo ten už nadobudol svoj výraz, ktorý mal vyhradený len pre knižnicu, „nie je dlhý, prečítam vám ho a sami posúdite, čo je pravdou.“

Vytiahla modrú knižku a spustila: „Všetko sa začalo v roku 1756.“

Mladá Mildtryth Edgecombová si užívala posledné teplé dni jesene. Zase bola na prechádzke so svojim psom, novým prírastkom ich rodiny. Zatúlal sa ku nim len nedávno, boli tomu asi dva mesiace. Veľkého čierneho psa k sebe najprv nechcela pustiť ani len do domu, veď je to zatúlaný bastard bez slušnej výchovy. No ten jeho oddaný pohľad a lesk v očiach ju presvedčili. Mal v sebe kúsok mágie, ktorý iným zvieratám chýbal. Hoci matka so sestrou namietali, nič sa nedalo robiť. Besík sa stal členom ich rodiny.

Dnes sa s ním prechádzala a rozmýšľala. O sebe, o láske, o sebe a o jej nápadníkoch, ktorí ju týždeň čo týždeň ohurovali novými ponukami na sobáš. Traja z nich boli zvlášť vytrvalí. Marcus, Gideon a Edgar. Hm Edgar... ten sa pred tromi mesiacmi stratil a vôbec nevie, čo s ním je. Aj keď ho odmietala, vynadala mu a použila všetky zaklínadlá, ktoré jej zišli na rozum, nevedela sa ho striasť. Držal sa jej ako ňucháč zlatých hodiniek. Myslela si, že keď sa ho zbaví, uľaví sa jej na duši aj na srdci. No Edgara nikde, a jej začali chýbať tie jeho darčeky, prekvapenia a večné žiadania o ruku. Možno keby sa teraz zjavil... ale nie, ona sa predsa nechce zaviazať nejakému bezduchému slizolinčanovi, a hlavne nie Blackovi!

Počas tohto uvažovania sa dostala na krásnu lúku plnú kvetov. Sadla si do trávy, romanticky sa pozrela na oblohu, keď tu zrazu- jej pes, verný Besík sa začal meniť na Edgara. Mildtryth také niečo nečakala, obliala ju horúčava a naprázdno otvorila ústa. Bola v takom šoku, že sa nevládala pohnúť. Edgar sak nej priblížil, usmial sa na ňu a zvolal: „Prekvapenie!“ Mildtryth tú hrôzu nevydržala a v tú ranu padla na zem mŕtva.

Edgar nechápal, čo sa deje. Po hodinách sedenia pri Mildtryth mu svitlo. Veď on ju zabil! Poslal na druhý svet lásku svojho života! V tej chvíli sa zaprisahal, že to nikdy nikomu nepovie, v tej chvíli sa premenil na psa a tým ostal 10 dlhých rokov (neskôr to samozrejme nevydržal, transfiguroval sa naspäť, oženil sa a splodil potomstvo urodzených Blackovcov).

Ľudia, ktorí našli Mildtryth videli, ako z miesta činu uteká čierny veľký pes a mysleli si, že on ju zabil. Spojili si ho aj so smrťou iných, v ktorých mal údajne prsty (alebo laby) tiež a tak vznikla dnes známa povera o Besovi, ktorý prináša smrť.

„Vidíš Harry,“ povedala Hermiona, keď dočítala tento krátky príbeh, „Bes naozaj nie je znamením smrti, sú to len ľudské výmysli. Neverím, že si nejakého videl.“

No Harryho ovládli iné myšlienky. Myslel na Edgara Blacka. Je možné, aby sa v ich rodine schopnosť transfigurácie na veľkého čierneho psa tradovala, a aj obávaný vrah Sirius Black sa vedel naňho premeniť? Bol to on vtedy při Magnoliovom oblúku? Čo keď Harry len ovlások unikol smrti?

So svojími obavami sa ihneď zveril kamarátom. Ron okamžite pochopil pravdu a začal obímať Harryho z radosti, že ešte žije.

No Hermiona sa nedala: „Harry, ale vážne. Naozaj si myslíš, že Sirius Black by mohol byť neregistrovaným animágom, zhodou náhod by sa vedel premienať na veľkého čierneho psa a vážne bol na Privátnej ceste a nezabil ťa?“

Nakoniec aj Ron musel pripustiť, že je to absurdné a vrátili sa k nedojedenej večeri.

[ » na začiatok « ]