 |
Heslo: |
Prihlásenie |
Nová registráciaZabudli ste heslo? |
 |
 HP: Kniha 1 |
| HP: Kniha 2 |
| HP: Kniha 3 |
| HP: Kniha 4 |
| HP: Kniha 5 |
| HP: Kniha 6 |
| HP: Kniha 7 |
| Obrázky z kapitol |
| Venovania |
| Ďalšie knihy |
| Comic Relief |
 |
| HP1: Kameň mudrcov |
| HP2: Tajomná komnata |
| HP3: Väzeň z Azkabanu |
| HP4: Ohnivá čaša |
| HP5: Fénixov rád |
| HP6: Polovičný Princ |
| HP7: Dary Smrti I |
| HP7: Dary Smrti II |
| Biografie hercov |
| Adresy hercov |
 |
| Biografia |
| Kontakt |
| Publikácie |
| JKRowling.com |
 |
| Fan Fiction |
| HP testy |
| Ako... |
| Komiksy |
| Čarodejnícke recepty |
| Vyber si prútik |
| HP vtipy |
| Piškvorky |
| Puzzle |
| Download |
 Fonty |
| Zvonenia |
 |
FAN FICTIONVitajte vo svete magických literárnych možností!Fan Fiction obsahuje diela usporiadané podľa dátumu ich odoslania do databázy. Poviedky sú kreatívnym výtvorom fanúšikov založeným na ich fantázii. Dejovo alebo postavami nadväzujú na príbeh chlapca, ktorý prežil, ale aj na mnohé iné, viac či menej známe príbehy. Pre lepšie hľadanie neváhajte použiť Vyhľadávač poviedok, v ktorom môžete nájsť príbeh podľa vašich náročných požiadaviek a želaní. V prípade pridávania, či úpravy poviedok odporúčame najskôr naštudovať Sprievodcu Fan Fiction. Prajeme príjemné čítanie!
Aella28. kapitola: Lilyn úlet„Už som si myslela, že nestihneš hodinu.“ zamračila sa Lily, keď som v pondelok ráno prišla pred učebňu elixírov. „Ale čoby! Veď som tu, nie?“ „Musíš mi všetko povedať. Kde ste boli? Čo ste tam robili?“ „Dobre, ale teraz nie, ide Sli-...Slughorn.“ Lily na mňa hodila vražedný pohľad. To za toho Slizáka. „No tak, nehnevaj sa. Len som žartovala.“ „Nabudúce radšej nič nehovor.“ Slughorn otvoril dvere a vošli sme dnu.
„Kde ste teda boli?“ Bol už večer a konečne sme si dokončili úlohy. „Boli sme v Rokville. O tri týždne začnú skúšky chceli sme si užiť posledný voľný víkend,“ začala som. No...ale to nebol hlavný dôvod. Hlavne sme chceli byť aspoň chvíľu sami. Vždy, keď sme niekam išli, šiel s nami aj James, alebo Sirius, alebo obaja, alebo sme išli úplne všetci. No Lily to nemusela vedieť. Pohodlne som sa usadila v kresle a vyrozprávala som jej všetko, čo sa udialo od soboty.
Keď sme prišli do Škriekajúcej búdy, zložili sme si veci a vybrali sme sa do jediného obchodu v dedine, ktorý vlastní mukel. „Ahoj, Remus,“ pozdravil, keď sme vošli. „Toto je asi tvoje dievča, mám pravdu?“ usmial sa na mňa. „Ahoj, Cibus, toto je Aella.“ „Dobrý deň, pán...“ „Ale no tak! Aký pán? Načo toľké zdvorilosti? Som Cibus. Teší ma!“ „Hm...tak dobre...Cibus,“ Len sa mi zdalo neslušné oslovovať krstný menom muža v stredných rokoch. „Potrebujeme tieto veci.“ povedal Remus a podal majiteľovi lístok. Ten si ho pozrel a povedal: „Dobre, Počkaj, hneď vám to donesiem...ale momentálne nemám na sklade žiadnu zmrzlinu...“ „Nevadí...počkáme, kým prídeš.“ „Poobzeraj sa tu. Dostal som nové cukrovinky.“ povedal a zmizol v zadnej časti obchodu – v sklade. „Remus, toto sú úplne normálne potraviny?“ „Presne tak. Teda...je tu zopár špeciálnych vecí, ktoré by si u muklov nenašla...Cibus je dodávateľom pre Rokfort. Má skutočne všetko.“ „Okrem zmrzliny,“ „No...to áno. Ale teraz je leto...všetka sa minula...Budeme musieť zájsť do Medových labiek.“ Čakali sme asi desať minút a potom sa Cibus vrátil. „Tak, tu máte tie veci.“ povedal a podal nám dve plné tašky. „Bude to sedem galeónov a desať siklov. Dokedy tu vlastne budete?“ „V pondelok ráno sa vrátime.“ hovoril Remus, keď mu platil. „Ale, Cibus, nikomu ani slovo, jasné?“ „Pravdaže. Mlčím ako ryba.“ žmurkol na nás. Keď sme vyšli von, Remus zamieril k Medovým labkám. „Remus, vážne potrebujeme zmrzlinu?“ „Samozrejme! Ako chceš oslavovať bez nej?“ „A čo vlastne budeme oslavovať?“ „Po prvé, to, že ťa ľúbim,“ povedal a pobozkal ma. „potom...je sobota, o tri týždne máš narodeniny a...včera mi mama poslala sovu s tým, že môžem ostať v lete v Londýne.“ Tak to sme teda museli osláviť. Možno budeme úplne všetci spolu. Alice v Londýne býva, aj Frank a Lily tam príde tiež...už len Sirius a James. Keď som to povedala Remusovi, usmial sa na mňa: „Ale Sirius musí prísť aspoň raz do Londýna. Strýko mu nechal nejaké peniaze, musí prísť čosi podpísať.“ „Tak to sa tam musíme niekde stretnúť. Remus, toto budú najlepšie prázdniny.“ „Lepšie ako tie vianočné?“ „Oveľa lepšie.“ Do Škriekajúcej búdy som doslova vletela. Tie tašky boli vážne ťažké, tak som ich chcela čo najskôr zložiť. Hodila som ich na dlážku, len čo som vošla dnu a bežala som hore do izby. Počula som ako na mňa kričí: „A kto zoberie tú tašku? Vráť sa! Hej, drobec!“ Prudko som zastavila a otočila som sa. Remus sa však už na mňa rútil, nedokázal včas zabrzdiť a tak do mňa narazil. Obaja sme spadli na zem. Mala som pocit, že som si zlomila aspoň tri rebrá. „Si v poriadku?“ „Neviem. Zistím to, len čo zo mňa zlezieš.“ Vstal a podal mi ruku. Zdvihla som obočie a ignorovala som ju. „Nevolaj ma drobec!“ precedila som cez stisnuté zuby. „Prepáč.“ povedal a pohladkal ma po líci. Potom ma naň pobozkal a pokračoval nižšie...a nižšie... „Remus...ja sa na teba hnevám...“ šepkala som. „Práve...sa to snažím...odčiniť...“ „Myslíš si....že stačí pár...bozkov a....“ „Nie. Nemienim skončiť iba pri tom.“ povedal, stiahol mi tričko a....naozaj to odčinil.
„Ale už ma tak nevolaj, dobre?“ povedal som v nedeľu ráno. „Ako? Drobec?“ „Presne!“ „Fajn...ako chceš...vstaneme?“ „Nie. Ostaneme tu do konca školského roka.“ „No, nebol by som proti, ale...“ „Ja viem. Ešte chvíľu.“ O hodinu sme už sedeli v Troch metlách a pili sme ďatelinové pivo. „Ste ako mladomanželia.“ usmiala sa Rosmerta. No super...ako mladomanželia? Veď spolu chodím len...fíha, už dva roky! Dobre, je to dosť, ale... „Ale svadbu ani náhodou neplánujeme.“ Povedala som „Na to máme času a času...“ „Veď máme len sedemnásť.“ „Ja ešte ani toľko.“ „Ešte chodíme do školy.“ „A ešte rok budeme.“ „A potom, nemáme ani byt...“ „A ktovie, či budeme o rok ešte spolu.“ „Čože?“ Remus sa na mňa pozrel s takým zdesením v očiach, že som sa proste musela smiať. „Len som žartovala, zlato.“ povedala som a pobozkala som ho. „Nehovorím? Ako manželia.“ smiala sa Rosmerta. „Ozaj, čo plánujete robiť cez prázdniny? Dávno ste tu neboli, neviem, čo máte nové...Zanedbávate ma, decká.“ Povedala urazene, ale usmievala sa, tak som vedela, že to nemyslí úplne vážne. „No, vyzerá to tak, že všetci budeme v Londýne. Asi si užijeme posledné prázdniny. Bude tam aj Frank a Alice, aj my dvaja...Lily...možno aj James a Sirius.“ „Frank a Alice? To sú tí dvaja, čo spolu chodia už od tretieho ročníka?“ „Presne tí.“ Zasmiala som sa. Málokto poznal ich mená, no všetci vedeli, že spravili rekord v dĺžke chodenia. Nikomu na Rokforte nevydržal vzťah tak dlho. A to sa pohádali iba raz a aj to len na pár hodín! To my s Remusom sme asi trhli rekord v počte hádok a uzmierení. „My už asi pôjdeme.“ Povedal Remus, zaplatili sme a vyšli sme von. „Čo teraz?“ Netušila som, že v Rokville sa v nedeľu nedá nič robiť. Koniec koncov, bolo to len obyčajná dedina a fakt, že bola jedinou čarodejníckou osadou neznamenal, že tu bolo niečo výnimočné. „Neviem. Poďme naspäť.“ „Do Rokfortu?“ spýtala som sa. „Nie, do Škriekajúcej búdy.“ „A čo tam?“ „No...tak to neviem...môžeš mi tam poupratovať.“ Zasmial sa a vyslúžil si štuchnutie lakťom do rebier. „Au! Uvedom si, že to bolí.“ „A prečo som to asi tak spravila? Čo som ti ja? Nejaká domáca pani?“ „Nie, si môj malý drobček.“ povedal a privinul si ma. Jaj...toto som zbožňovala. Bola som pri ňom síce maličká, ale keď ma držal, cítila som sa ako najdôležitejšia a najväčšia bytosť na svete. Nemusím hádam hovoriť, čo sme v tej Škriekajúcej búde robili, ale pravdou je, že sme zaspali pomerne skoro a pomerne neskoro sme vstali. Len-len, že sme stihli hodinu – elixíry.
„Tak, a to je všetko.“ Povedala som, keď som Lily vyrozprávala, kde som cez víkend bola a čo som tam robila(samozrejme, nepovedala som jej všetko...ani vy to neviete...okrem mňa a Remusa to nevie nikto na svete a nikto sa to ani nedozvie). „No, bola som v izbe a učila som sa, potom som sa učila v klubovni a potom v knižnici, ale...Aella, môžem ti niečo povedať?“ „Odkedy sa ma musíš pýtať, či mi môžeš niečo..“ „Dobre. Ale...tu nie. Poď...do izby. Alice je s Frankom, takže je prázdna.“ „Prečo ma vôbec neprekvapuje, že je s ním, keď sa máme učiť?“ Lily sa zasmiala a šla k schodom. „Tak? Čo mi chceš povedať?“ spýtala som sa, keď som si sadla na posteľ. „Aella, nikomu to nehovor, ale...ja som sa asi zaľúbila...“ „No veď bolo na čase! Konečne už budete spolu chodiť! Teda...zase.“ „Ale...ja nehovorím o Jamesovi.“ „A o kom?“ „No...“ „Lily! Vyklop to!“ „Dobre, ale...budeš si myslieť, že som hlúpa, ale...no...všimla si si, ako dobre Sirius vyzerá?“ V tom momente som mala pocit, že mi niekto z hlavy vybral všetko, čo v nej bolo. Stále sa mi v nej ozýval Lilyn hlas hovoriaci Siriusovo meno. „A-...ale...ako...ale...“ koktala som. „Ja viem.“ Zašepkala Lily. „Ale...Sirius?“ „No...veď...keď on tak dobre vyzerá...“ „Nehovor mi, že si ako tie povrchné potvory a zaujímaš sa iba o vzhľad. Veď...aj James sa ti páčil...síce, dobre. Aj on vyzerá perfektne...ale...Sirius?“ „No...možno je to len taký úlet, ale...“ „Tak to dúfam! Lily! Jamesa ho zabije!“ „A prečo by som mala myslieť na Jamesa? On tiež nemyslí na mňa, keď sa premáva po škole s tými hlupaňami!“ povedala...vlastne, vyhŕkla Lily. V tom mi to došlo. „Lily...tebe sa Sirius nepáči, že? Chceš len nahnevať Jamesa.“ Lily sa na mňa pozrela a hneď som vedela, že mám pravdu. „Aella...keď...on...vôbec ma už nepozýva von...“ „Možno preto, lebo si sa s ním rozišla.“ „My sme sa obaja rozišli...spolu...teda, obaja sme to tak chceli.“ „Naozaj?“ „No...áno! Naozaj, Aella. Dohodli sme sa, že ostaneme iba kamarátmi.“ „Lily, tak potom čo od neho chceš? Nemôžete sa rozísť a potom znova zísť!“ Hm...nespravila som to náhodou aj ja niekoľko krát? Lily akoby mi čítala myšlienky. „A ty si sa s Remusom rozišla najmenej desať krát!“ „No...áno. Ale...to bolo iné!“ Aj keď neviem, v čom. „Aella! Musíš mi pomôcť!“ „A s čím?“ „Musíš mi nájsť priateľa!“ No skúste sa na tomto nesmiať! Veď to ani nejde! Lily trpezlivo počkala, kým ma prejde záchvat smiechu a potom povedala: „Aella, ty musíš.“ „Hm...matne si spomínam ako si mi pred rokom povedala, že MUSÍM ísť s tebou do podzemia za Severusom a potom som strávila dva týždne rátaním všetkých obväzov a elixírov v nemocničnom krídle.“ „Ale teraz je to iné! Musí žiarliť! Aspoň tak, ako ja!“ „Nehovor mi, že žiarliš na tie jeho jednodňové priateľky. Lily, hádam nie si až taká hlúpa.“ „No zrejme som.“ odvrkla. „Aella, chceš, aby som bola šťastná?“ „Ako sa to môžeš pýtať! Jasné, že chcem!“ „Tak mi nájdi chalana.“ „Prečo? Lily, nájdi si ho sama! Ja nie som dohadzovačka!“ „Fajn. Tak...zbalím Siriusa.“ povedala rozhodne a šla do klubovne. Letela som za ňou. Už som raz videla, ako pozvala toho Jasona a vtedy vyzerala rovnako ako teraz. Ako šialenec! „Lily! Stoj!“ No nepočúvala ma. V klubovni zastavila, pozrela sa do kúta, kde sedeli chalani a vykročila tam. Postavila sa pred Siriusa a povedala: „Sirius, vstaň.“ Poslúchol ju a ona ho pobozkala. Myslím, že sa nebránil len preto, lebo bol v šoku, aj keď...nemusel ju objímať, nie? „Lily!“ skríkol James. Sirius sa od nej odtrhol a vyplašene sa pozrel na Jamesa. No on hľadel uprene na Lil a potom zašepkal: „Lily, prečo to robíš?“ „Pretože...pretože...“ rozplakala sa a odbehla do izby. „Prepáč...ona je trochu....rozrušená...“ snažila som sa to ospravedlniť, ale nedalo sa. James vybehol za ňou, ale keďže kúzlo už nefungovalo, o pár sekúnd sa ocitol na zemi. „Idem za ňou.“ povedala som a šla som do izby. Lily ležala na posteli a plakala. „Lil, čo si to spravila?“ „Ja neviem. Nechcem sa už pozerať, ako...ako chodí s inými...“ potom sa smutne usmiala. „Ale videla si? Jemu na tom záležalo...“ „Pravdaže! Veď je do teba zaľúbený až po uši. Možno aj vyššie.“ „Asi by som sa mala Siriusovi ospravedlniť, však?“ „To by si teda mala. Hneď teraz. Lily, vstávaj!“ „Teraz? Nie! Veď...sú tam všetci!“ „Presne tak.“ „Ja...radšej počkám...ale...James chcel ísť hore?“ „No...áno. Ale akosi to už nešlo.“ „Vieš...myslím, že by som mala počkať do konca školy...teraz by som aj tak nemala naňho čas...“ „Ale Siriusovi sa rozhodne musíš...“ „Viem. Mohla...mohla by si ho zavolať?“ „Sem?“ „No...áno.“ Šla som teda dole a povedala som Siriusovi, nech ide do našej izby. Potom som si sadla na jeho miesto a zahľadela som sa na Jamesa. Vyzeral taký...zmätený... „Ona to spravila iba preto, le-“ „Je mi to jedno.“ odvrkol rýchlo. „Keď chce chodiť so Siriusom, ja jej v tom nebudem brániť!“ „Ach jaj, obaja ste rovnakí! Nechápeš, že chcela, aby si žiarlil?“ „Prečo? Veď sme sa rozišli a nikdy mi nijako nedala najavo, že by chcela znova...“ „S tebou chodiť? A čo si spravil ty? Producíroval si sa tu takmer každý deň s inou babou!“ „Len...keď...ja som len chcel, aby žiarlila...“ „Nehovorím? Ste úplne rovnakí. Mal by si ísť za ňou...udobriť sa, veď vieš...“ „Nie. Počkám. Teraz...nemal by som na ňu čas...“ „Pretože budú skúšky...nečítate si náhodou myšlienky? Presne toto isté povedala aj Lil.“ „Takže...ona chce...“ „Jasné, že áno.“ „Tak...ja teda počkám. Čakal som skoro rok...a predtým ešte dlhšie...pár týždňov ma nezabije.“ usmial sa. Dať týchto dvoch dokopy...to je práca na plný úväzok!
* * *
Slová na záver(SNZ) Toto je trochu...dlhšia a trochu...nudnejšia kapitola. Viem o tom. Ale...čo už? Chcem sa poďakovať osobe, ktorá ma udržiavala v dobrej nálade: Adamovi19(to je taká vtipná osoba!) a Kait a všetkým, ktorým sa AE páči...aj Nicce, ktorá vymyslela skratku AE...aspoň to nemusím stále vypisovať...a tak. Jin
|
© Copyright 2004-26 by Priori-Incantatem.sk. Powered by PI team.
Optimalizované pre
Firefox 20.0, rozlíšenie: 1024x600 a vyššie.Pri iných prehliadačoch môžu nastať chyby v zobrazení.
Priori-Incantatem.sk nie je majiteľom autorských práv Harryho Pottera, je iba
sprostredkovateľom informácií ohľadom Harryho Pottera pre fanúšikov.
Tento dokument však nesmie byť kopírovaný, či
už v častiach alebo celý, bez súhlasu Priori-Incantatem.sk.
RSS Feed | Optimalizácia PageRank.cz
 | ||||||||||||||||||||
| ||||||||||||||||||||
 | |
|
 | ||||||||||
|
 | |
|
 | |
|
 | |
|
 | |
|
|