Poviedka:
Pridaná: 1.12.2012, 11:46:33
Čítaná: 1311×
Hodnotenie: (počet hlasov: 3)

Typ: PI súťaže
Zadanie: V Rozstrele Majstra Poviedkára 2012 mali súťažiaci jednoduchú úlohu - napísať akúkoľvek poviedku. Podmienkou bolo, aby sa v nej vyskytovala jedna z týchto postáv: Harry Potter, Lucius Malfoy, Frank Longbottom, Pani Norrisová, Ginny Weasleyová/Potterová, Severus Snape, Barty Crouch Jr., Filius Flitwick, Lesná víla Solla (pôvodná postava), Chudobná sirota Laura (pôvodná postava), Mimozemšťan Osir (pôvodná postava), Rytier Codington (pôvodná postava), Hokejista Daniel Krman (pôvodná postava), Bohyňa Delta (pôvodná postava), Rudolf Ušatý – zajac obľubujúci mrkvu a kapustu (pôvodná postava), Vodník Buržuj (pôvodná postava)

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, dráma, dobrodružstvo, romantika, tragédia, songfic, crossover

Súťažná poviedka: 1 » 12. Dedalus: Šťastné a veselé 2 » 11. Susan Ica: Bohyňa Delta 3 » 10. Aidži: Frankov posledný deň v práci 4 » 9. Marika Scrooge: Môj drahý Snapík 5 » 8. Dado: Najvernejší sluha 6 » 7. Nati Prvosienka Diggory-Fowl: Slepec 7 » 6. Lucy Lestrange: Búrka 8 » 5. Meddy: Nový život (songfic) 9 » 4. ® Lussy Noir Meteur™: Dvojitá výhra 10 » 3. Vi.kt.or: Život je zmena 11 » 2. Jo: Žuvačky Super veľká bublina 12 » 1. Kira: Láska z nás robí slabochov

Ginny pomaly otvorila dvere a vošla do šatne. Pohľad na nervóznych spoluhráčov ju prekvapivo upokojil. Nebola jediná, kto sa na tento zápas netešil. Harry to totálne spackal. Opäť musel zostať po škole. A práve dnes, keď je tak dôležitý zápas.

Peakes s Cootom už boli oblečení v dresoch a udierali pálkami po lavičke v zvláštnom rytme, akoby ich to upokojovalo. Demelza sedela s hlavou zloženou v dlaniach a Katie sa nervózne prechádzala po miestnosti.

„Ale no tak!“ zvolal Dean a vyskočil na nohy. „Neseďme tu ako na pohrebe, dnešok je veľmi dôležitý!“ Prechádzal pohľadom po zničených tvárach, ale nikto mu neodpovedal. Opäť si sadol a začal sa mračiť na drevenú podlahu. Ginny zachytila Ronov pohľad, no on len pokrútil hlavou a ďalej si zoškraboval blato z rukavíc. Do začiatku zápasu ostávalo pätnásť minút. Nikto sa však netváril, že je ochotný položiť za výhru hoc aj život. Pochmúrna nálada by sa dala zavárať do Snapových odporných fľaštičiek, čo mal uložené v žalári. V žalári... Tam práve tvrdne Harry a určite čistí niečo hnusné na dne kotlíkov. Harry... Keby videl v akom stave je jeho tím, určite by vedel ako ich povzbudiť. Povedal by im nejaké motivujúce vety ako vždy a do zápasu by nastúpili s novým elánom. Ginny vedela, čo musí urobiť. Rýchlo sa prezliekla, navliekla si chrániče a otočila sa k družstvu. Prešla pohľadom po tvárach spoluhráčov, ako to pred ňou urobil Dean a nervózne si odkašľala. Nič sa nestalo. Nikto sa k nej neotočil.

Nenechám sa odradiť. Nie tak ľahko ako Dean, pomyslela si bojovne a znova si odkašľala, no tentoraz hlasnejšie. Katie na ňu zvedavo pozrela a keď zbadala odhodlanie v jej očiach, rýchlo si sadla a pripravila sa na dlhú povzbudzujúcu reč.

„Ak mi do piatich sekúnd nebudete všetci venovať pozornosť, tak si ma neprajte!“ zvolala na celú šatňu a Demelza až podskočila. Zachmúrené pohľady sa rýchlo zmenili na zmätené a nechápavé, ale dosiahla čo chcela.

V poriadku, Ginny, teraz už len povedz niečo silno motivujúce, pomyslela si rozrušene a pohľadom skákala z jednej tváre na druhú. Harry sa stále pred príhovorom zahľadí na strop a začne k nemu hovoriť. Rýchlo tam uprela pohľad, no nič zvláštne na ňom nenašla. Pár popraskaných dosiek a pavučinu v jednom z rohov. Zhlboka na nadýchla.

„Ako všetci vieme, Harry je, Merlinžiaľ, po škole. To čo spravil...“ zarazila sa v polovici vety. „Nie, nechcem tu rozoberať Harryho. Toto je náš zápas. Náš boj, ktorý nám on nepomôže vyhrať. Nemôžeme na ihrisko vypochodovať, ako by nám uleteli všetky černožienky. Vzchopte sa, ľudia!“ zakričala na nich. „Ron,“ obrátila sa na svojho brata, „ak počas tohto zápasu nepodáš rovnaký výkon ako keď sme hrali so Slizolinom, tak si ma nepraj. Najväčší hnev mamky bude ako Felix Felicis oproti tomu môjmu.“ Výhražne sa naňho zahľadela. Rýchlo prikývol a nepatrne sa zosunul po lavičke. V duchu sa usmiala a pokračovala v povzbudzovaní spoluhráčov. Osobne sa prihovorila ku každému z nich a po chvíli sa z chrabromilskej šatne ozývali radostné výkriky a ovácie.

„Toto sa ti podarilo, Ginny,“ zašepkala jej Katie, keď stáli nastúpení pred východom na ihrisko. „Neviem ako by som dnes hrala, nebyť teba. Chyť tú strelu, nech môžeme čím skôr oslavovať.“ Objala ju a postavila sa na svoje miesto. Ginny sa na ňu len usmiala.

Chyť tú strelu. Keby to bolo tak jednoduché, pomyslela si, keď sa štadiónom rozoznel hlas madam Hoochovej:

„Družstvá nastúpiť!“ Ron, ktorý stál úplne vpredu sa pomaly pohol. Maličký Ritchie Coote, ktorý stál za ním ho drgol do chrbta.

„Pohni sa, premerlina! Nechcem vyzerať ako slaboch, keď sa budem vliecť na ihrisko,“ zamračil sa na o hlavu vyššieho Rona a všetci vyprskli smiechom. Zrýchlili a dorazili do stredu ihriska presne vo chvíli ako bystrohlavské družstvo. Davies vystúpil zo skupiny a posmešne si premeral chrabromilský tím. Ron k nemu pristúpil a zhora sa mu zahľadel do očí.

„Kapitáni,“ zarazila sa, keď sa pozrela na Rona, no len pokrčila plecami a pokračovala, „podajte si ruky.“ Ron chytil Daviesovu mohutnú ruku a raz ňou kývol, pričom sa obaja tradične snažili rozmliaždiť prsty tomu druhému.

„Vysadnúť na metly!“ vyhlásila madam Hoochová aby prerušila ich malý súboj a zapískala, načo sa obe družstvá vzniesli do vzduchu. Ron a bystrohlavský strážca Bradley trielili k obručiam. Triafači s odrážačmi sa rozostavili do kruhu nad stredom ihriska a Ginny s Čcho zastali nad nimi. Lopty vyleteli do vzduchu a hráči sa rozleteli ako roj otravných černožienok.

„A zápas sa začááál,“ ozval sa hlas komentátora a Ginny v ňom spoznala Zachariasa Smitha. Pozrela na Čcho, ktorá sa na ňu usmiala a rýchlo odletela preč.

„Len mi odleť z dosahu, potvora,“ zahundrala si pre seba a začala hľadať ohnivú strelu.

„Prehadzovačky sa ujal Bystrohlav. Davies prihráva Ackerlymu, opäť Davies, Herits. Herits strieeeeľa... A Weasley to chytil? Vyzerá to tak, že áno,“ zvolal Zacharias sklamane, načo mu chrabromilská tribúna odpovedala piskotom. Ginny svojmu bratovi ukázala zdvihnutý palec a preletela na druhú stranu ihriska, pátrajúc po malej zlatej šmuhe. Čcho sa sústredene obzerala nad Slizolinskou tribúnou.

Sústreď sa! prikazovala si v duchu a kľučkovala pomedzi hráčov.

„Opäť rozohráva Bystrohlav. Herits prihráva Daviesovi... ale prehadzovačky sa ujala Bellová a vyráža dopredu. Za Chrabromil hrajú až tri dievčatá, zatiaľ čo za Bystrohlav len jedno. Ktovie či to Chrabromilu nejako pomôže. Skôr by som povedal, že... Ááá, toto muselo bolieť. Ackerlyho trafila dorážačka, ktorú odpálil Peakes, rovno do hrude a teraz sa snaží chytiť dych. Thomas zatiaľ nahráva Robinsovej, Robinsová strieľa... A Chrabromil otvára skóre.“ Peakes s Cootom si radostne ťukli pálkami. „Možno ten väčší počet hráčok nie je až taký zlý, aj keď to pokojne mohla byť len náhoda,“ okomentoval to Zacharias, načo Slizolinská a Bystrohlavská tribúna zajasala.

V priebehu ďalšej trištvrťhodiny viedol Chrabromil dvestosedemdesiat ku stoštyridsať, no Peakes musel prestať hrať, lebo ho bystrohlavský odrážači zrazili k zemi za incident na Heritsa. Demelza mala problém udržať prehadzovačku v ruke potom, čo jej do nej narazil Davies a Katie bola dvadsať minút mimo, kým ju kriesila madam Pomfreyová po napadnutí Ackerlym. Madam Hoochová ako naschvál vždy hľadela inam, takže ani nemohli využiť trestné strieľania.

„Ginny, rob s tým niečo!“ zakričal na ňu Ron a len-len, že stihol zachytiť prehadzovačku, ktorá letela k pravej obruči.

„Tebe sa to ľahko povie,“ zahundrala si pre seba. Musím zmiasť Čcho! preblesklo jej hlavou, ak teraz chytí ohnivú strelu, prehrali sme aj napriek náskoku. Prudko zmenila smer a vystrelila smerom k nebu, čo Zacharias nemohol neokomentovať. Po chvíľke kľučkovania mala Čcho za sebou. Ešte chvíľku stúpala, keď náhle zmenila smer, vrhla sa dole a Čcho okolo nej preletela. Tribúnami sa rozoznel smiech. O pár metrov nižšie mala Čcho vedľa seba.

„Nemyslí si, že sa so mnou môžeš zahrávať, Weasleyová,“ zavrčala na ňu. Ginny iba detinsky vyplazila jazyk a odbočila vpravo, keď pod sebou zbadala záblesk svetla.

Opäť zamierila dole, keď sa zľava prirútila Čcho a bola skoro dva metre pred ňou. Aj ona zbadala teraz už ozajstnú strelu. Ginny sa prikrčila nad rúčku metly, no náskok dobiehala len veľmi pomaly. S hrôzou sledovala ako naťahuje ruku, keď jej zboku do metly vrazila dorážačka a nalomila jej rúčku, ktorej sa držala. Čcho odklonilo od smeru, ktorým letela a Ginny získala náskok. Vrhla sa po ohnivej strele, no ta jej prekĺzla pomedzi prsty a vyletela hore. Ešte raz po nej švihla rukou a tentoraz ju už uväznila vo svojej dlani. Neveriaco si hľadela na prsty, pomedzi ktoré trčali malé strieborné krídelka a netrpezlivo sa trepotali až kým neochabli. Štadiónom sa ozvalo dlhé zapískanie a madam Hoochová zosilneným hlasom zvolala:

„Ginny Weasleyová chytila ohnivú strelu. Chrabromil víťazí štyristopäťdesiat ku sto štyridsiatim.“ Vtedy do nej vrazili Jimmy s Ritchiem a hneď za nimi aj zvyšok tímu. Všetci na ňu kričali, no ničomu nerozumela. Spolu zosadli na zem, kde sa už zhromaždil zvyšok Chrabrobilu a za obrovských ovácií vykročili k pódiu, na ktorom stála profesorka McGonagallová so strieborným pohárom v ruke.

Keď im ho konečne po dlhom príhovore podala, štadiónom sa rozľahol ešte radostnejší krik.

„Párty v Chrabromilskej klubovni!“ zareval Seamus na plné hrdlo načo sa celá skupina presunula ku hradu na vytúženú oslavu.

Ginny s Hermionou práve rozoberali, aká bola Čcho po zápase naštvaná, keď sa vchod do klubovne rozrazil a chrabromilčania začali opäť kričať.

„Vyhrali sme!“ zvolal Ron a zamával strieborným pohárom, ktorý od zápasu nepustil z rúk. „Vyhrali sme!“ Harryho vtiahli do klubovne. Ginny váhala len sekundu. Usmiala sa na Hermionu a rozbehla sa rovno k nemu. Vrhla sa mu okolo krku a on ju pobozkal. Nečakala, že to spraví, no bozk mu opätovala a v tej chvíli vyhrala druhýkrát v priebehu dňa.

[ » na začiatok « ]