Fan Fiction obsahuje diela usporiadané podľa dátumu ich odoslania
do databázy. Poviedky sú kreatívnym výtvorom fanúšikov založeným na ich
fantázii. Dejovo alebo postavami nadväzujú na príbeh chlapca, ktorý prežil,
ale aj na mnohé iné, viac či menej známe príbehy.
Pre lepšie hľadanie neváhajte použiť Vyhľadávač poviedok, v ktorom
môžete nájsť príbeh podľa vašich náročných požiadaviek a želaní.
V prípade pridávania, či úpravy poviedok odporúčame najskôr naštudovať
Sprievodcu Fan Fiction.
Typ: PI súťaže
Zadanie: V Rozstrele Majstra Poviedkára 2012 mali súťažiaci jednoduchú úlohu - napísať akúkoľvek poviedku. Podmienkou bolo, aby sa v nej vyskytovala jedna z týchto postáv: Harry Potter, Lucius Malfoy, Frank Longbottom, Pani Norrisová, Ginny Weasleyová/Potterová, Severus Snape, Barty Crouch Jr., Filius Flitwick, Lesná víla Solla (pôvodná postava), Chudobná sirota Laura (pôvodná postava), Mimozemšťan Osir (pôvodná postava), Rytier Codington (pôvodná postava), Hokejista Daniel Krman (pôvodná postava), Bohyňa Delta (pôvodná postava), Rudolf Ušatý – zajac obľubujúci mrkvu a kapustu (pôvodná postava), Vodník Buržuj (pôvodná postava)
V živote každého z nás sú okamihy, ktoré ovplyvnia náš život. Všetci musíme robiť rozhodnutia, ktoré sa nemusia páčiť nikomu, ale pre nás sú v danej chvíli tým najlepším možným riešením. Ja som jedno také rozhodnutie, ktoré zmenilo môj život spravila. Mám 28 rokov a toto je môj príbeh...
„Ďakujem vám, že ste dnes prišli baby. Super som sa bavila!“ povedala som, keď som sa lúčila s kamarátkami, ktoré si prišli obhliadnuť môj nový domov a pokecať o živote. Už dlho sme sa takto nestretli. Zatvorila som dvere, otočila sa a zhlboka som sa nadýchla. Rozohliadla som sa po mojom nádhernom malom bytíku a po tvári sa mi rozlial úsmev od ucha k uchu. Sadla som si na sedačku, nohy si vyložila na stôl a začala som premýšľať o svojom živote.
„Konečne som to dokázala. Po rokoch trápenia, konečne!“ vravela som si sama pre seba a stále som sa usmievala. Zrazu niekto zaklopal.
„Zabudli ste niečo baby?“ pýtala som sa, keď som otvárala dvere. Ostala som zaskočená, padla mi sánka a do očí sa mi nahrnuli slzy.
„Ahoj,“ povedal mi, „môžem ísť dnu?“
„Prečo?“ vydral sa mi z hrdla nejaký zvuk. Rýchlo som chcela zatvoriť dvere, no on mi v tom zabránil a vošiel dnu jednoducho bez pozvania. Pomaly kráčal smerom ku mne a ja som pred ním pomaly cúvala.
No, I can't take one more step towards you
'Cause all that's waiting is regret
Don't you know I'm not your ghost anymore
You lost the love I loved the most
„Čo tu chceš? Vypadni! Zmizni!“ kričala som a celá sa triasla. Nemohla som uveriť tomu, čo sa práve dialo. Ako ma len mohol nájsť?
„Chcem Teba,“ povedal pokojným hlasom a usmial sa na mňa. Všetko, na čo som sa snažila zabudnúť počas tej doby sa vrátilo späť.
I learned to live half alive
And now you want me one more time
„Po tom všetkom, čo si mi spravil ma chceš späť? Všetko si zničil! Všetko!“ kričala som a z očí sa mi kotúľali slzy veľké ako hrachy.
„Ale prosím ťa, nepreháňaj!“ Chytil ma za ruku, no ja som ju vytrhla z jeho zovretia.
„A kde si bol celé tie roky? Rozišla sa s tebou, tak si si na mňa zrazu spomenul?“ opýtala som sa ho rozčúlene.
„Nemám nikoho, chcem len teba,“ odvetil tým istým pokojným hlasom.
„Aha, tak mladý pán chce mňa. A na to si prišiel po piatich rokoch?“ spýtala som sa ironicky, sadla si na sedačku a naliala som si pohár vína. Ruky sa mi chveli. „Zničil si ma. Nechala som kvôli tebe všetko, čo ma robilo v živote šťastnou,“ vravela som a pomaly som si upíjala z nápoja farby krvi. „A teraz si sem len tak jednoducho prídeš, akoby sa nikdy nič nestalo. Neuveriteľné!“ Z úst sa mi vydral hysterický smiech.
„Nikdy som ťa nechcel zraniť a ty to dobre vieš!“ odvetil mi vzápätí rázne.
„Tak prečo si to teda spravil?!“ obvinila som ho, túžiac od neho konečne počuť nejaké vysvetlenie, ktorého sa mi vtedy nedostalo.
„Bol to len... skrat. Ja neviem, čo sa vtedy stalo,“ povedal zničene, ale podľa jeho výrazu v tvári - ak som to mohla nezaujato posúdiť - to znelo prekvapivo úprimne. Pozeral sa mi do očí, keď zašepkal: „Milujem ťa.“
„Ale ja teba nie,“ odvetila som mu a bolo mi jedno, či ho tým zraním.
Hoci ma v tej chvíli zabolelo srdce. Pozerám sa na muža, ktorého som z celého srdca milovala, s ktorým som si plánovala budúcnosť. Zatvorila som oči a zase som mala v hlave ten obraz, tú nočnú moru, ktorá ma po celé tie roky prenasledovala. Ako prichádzam domov z práce a chcem povedať svoju manželovi radostnú správu. Otváram dvere do nášho malého bytíku. Oprášim zo seba sneh, dám si dole rukavice a na prste sa mi zatrbliece krásna obrúčka. Dnes je naše trojmesačné výročie svadby. Usmievam sa.Vchádzam do obyváčky, na stole sú otvorené fľaše vína, dve poháre, a z toho jeden nedopitý. Poobzerám sa naokolo. Na zemi sú porozhadzované kusy oblečenia. Do očí sa mi hrnú slzy a tuším, že sa mi v tejto chvíli rúca celý svet a nič tomu nemôže zabrániť. Otváram dvere do spálne a vidím môjho milovaného manžela v našej posteli... s inou ženou.
„Ja teba už nie,“ zopakujem pevným hlasom a bez predchádzajúcej trpkosti. V duchu si opakujem, že ma viac nemôže zraniť. Už nie... Som silnejšia. Som slobodná a...
„Prosím ťa, odpusť mi, ja som to... nechcel,“ ospravedlňoval sa a oči sa mu zaleskli.
„Zničil si všetko, čo medzi nami bolo. Už nie je čo zachraňovať,“ povedala som bez štipky citu.
And who do you think you are?
Runnin' 'round leaving scars
Collecting your jar of hearts
And tearing love apart
You're gonna catch a cold
From the ice inside your soul
So don't come back for me
Who do you think you are?
Po tom, ako som pristila svojho manžela s tou ženou, som iba zabuchla dvere a odišla k rodičom. Nikdy som si ani len nepomyslela, že sa mi toto môže stať. Veď sme boli spolu už roky. Páčil sa mi už vtedy, keď som ho prvýkrát stretla. Boli som ešte deti. Mala som pocit, že môj muž je tá najlepšia osoba na svete. Prežili sme toho spolu veľmi veľa.
Do toho bytu som sa viac nevrátila. Poprosila som svojich bratov, aby mi odtiaľ doniesli veci a povedali mu, nech ma už v živote nekontaktuje.
Bolo to ťažké. Stále za mnou chodil, akoby sa pomaly stával mojím tieňom. Stála som za zamknutými dverami a počúvala, ako sa háda s mojím bratom, inokedy s mamou alebo ockom. Stretávali sme sa v práci, na ulici, takmer všade. Preto som sa rozhodla. Rozhodla som sa, že radikálne zmením svoj život. Opustila som náš „čarodejnícky svet“ a odsťahovala sa veľmi ďaleko. Dobrovoľne som sa vzdala čarovania a snažila som sa stať obyčajným človekom, muklom. Svoj prútik som odovzdala na Ministerstve Mágie. Nikomu som nepovedala, aké sú moje úmysly. A neprezradila som ani to, kam idem. Zamlčala som to dokonca aj svojim rodičom, hoci ma prosili, aby som ostala. Vraj sa všetko vyrieši, len to chce čas.
Neposlúchla som ich. Nemohla som. Príliš to bolelo a napokon, bola som tvrdohlavá ako vždy. Vedela som, že sa musím vypariť čo najskôr. Nakoniec som všetko zvládla sama a bez akejkoľvek pomoci. Priznávam, že to bolo zo začiatku ťažké. Veľmi ťažké. Ale také predsa začiatky bývajú, no nie? Avšak, teraz, keď si pomyslím, že som sa vo svete muklov nevedela pohybovať, a že som nevedela používať ich peniaze, už sa nad tým len zasmejem. Aj spomienka na to, ako dlho som sa rozhodovala, keď som mala ísť metrom, či to mám naozaj vyskúšať alebo ísť radšej pešo ma pobavila. Najhoršie však asi bolo to, že som netušila, o akú prácu sa mám zaujímať. No časom som sa osamostatnila. Našla som si prácu asistentky v jednej castingovej agentúre a získala som si nových „muklovských“ priateľov. Mala som proste nový život. No na mužov som úplne zanevrela. Ani po piatich rokoch som nemala potrebu niekoho si hľadať. Ten jeden mi spôsobil dostatok bolesti, ktorá by mi vystačila do konca života.
„Hľadal som ťa celé tie roky,“ povedal mi s bolesťou v hlase. „Ako si mohla takto zmiznúť? Nikomu nič nepovedať. Bál som sa o teba!“
I hear you're asking all around
If I am anywhere to be found
But I have grown too strong
To ever fall back in your arms
„Prosím ťa, zmier sa s tým, že sa naše cesty rozišli a choď preč,“ odpovedala som mu utrápene. Už som nevládala. Nevládala som sa pozerať do očí mužovi, ktorý predo mnou stál a prosil ma, aby som sa k nemu vrátila. Sama sebe som sľúbila, že mu nikdy neodpustím, nikdy sa k nemu nevrátim. Teraz o sebe pochybujem, myslela som si, že som dostatočne silná, že som zabila všetky city k nemu, ale stále tam ešte niečo je... moje srdce nezabudlo.
„Odpusť mi. Čo mám spraviť, aby si sa ku mne vrátila?!“ prehovoril na mňa zvýšeným hlasom a podišiel ku mne bližšie. Vstala som z pohovky, aby som obišla stôl a vyhla sa mu, ale bol rýchlejší.
Objal ma a ja som sa... rozplakala.
Nič som mu na to nepovedala. Jednoducho som tam stála v jeho objatí, z očí mi tiekli slzy a telo sa mi chvelo. Cítila som jeho vôňu. Stále voňal rovnako.
Zdvihla som tvár a pozrela sa naňho. Vyzeral tak utrápene ako som ja cítila. Už nemal taký veselý pohľad ako kedysi. Okolo očí sa mu spravili vrásky, na brade mal niekoľkodňové strnisko. Zohol sa ku mne a pobozkal ma. Zrazu som sa spamätala a odostila ho od seba preč.
„Vypadni! Nechcem ťa už v živote vidieť! Nikdy viac! Kto si myslíš, že si?“ kričala som a plakala zároveň. Celé telo sa mi triaslo.
„Mami? Prečo kričíš?“ do izby docupital môj syn. Vlásky mal rozstrapatené, očká rozospaté a v malej rúčke si držal svoju hračku.
„Už nebudem, sľubujem zlatko,“ povedala som a rýchlo si utrela slzy. Ešte toto mi chýbalo. „Choď do postieľky. Odprevadím uja a prídem hneď za tebou,“ dokončila som s láskou v hlase.
„Toto je môj ocko?“ pošepol prihlasno a neušlo mi ako mu zažiarili očká. Pri tej nečakanej otázke ma pichlo pri srdci. Ešte nikdy pred tým u nás žiadneho muža nevidel. Otec mu chýbal, potreboval mať nejaký mužský vzor. Hoci som sa snažila vynahradiť mu oboch rodičov, nikdy som mu nedokázala nahradiť otca.
„Nie, pokladík. Buď poslušný chlapček. Bež do postieľky, prosím a ja hneď prídem,“ požiadala som ho.
Jeho očká sa odlepili od nášho nevítaného hosťa, ktorý stál za nami ako soľný stĺp. „Sľubuješ?“ spýtal sa môj syn.
„Sľubujem,“ objala som ho a on mi na líce vtisol božtek.
„Tak dobre,“ prikývol a odišiel.
Môj bývalý manžel sa konečne ozval. „Pre Merlina,“ nahlas preglgol, „toto... je môj syn?“
„Nie je tvoj,“ odvetila som chladne.
„Koho klameš? Veď vyzerá úplne ako ja, keď som bol dieťa.“
„Aspoň vidíš, čo si stratil. A teraz už odíď,“ zopakovala som a kráčala k vchodovým dverám.
„Toto mi nemôžeš spraviť,“ povedal rezignovane.
„A ty si mohol?“ opýtala som sa ho, keď som otvárala dvere. Gestom som mu naznačila, aby sa pratal preč. „Nedostaneš nás späť.“
„Ako sa volá?“ spýtal sa odovzdane, keď už stál na prahu dverí.
„Tak, ako si vždy chcel pomenovať naše prvé dieťa,“ odpovedala som a zatvorila som za ním dvere.
Dear, It took so long just to feel alright
Remember how to put back the light in my eyes
I wish I had missed the first time that we kissed
'Cause you broke all your promises
And now you're back
You don't get to get me back
Oprela som sa o dvere a pomaly s plačom som sa zosúvala nižšie, až som sa ocitla na zemi. Ako ma našiel? Všetko, o čo som sa snažila za posledných päť rokov sa zosypalo ako domček z karát. Ako môže znova len tak vstúpiť do našich životov? Sedela som tam a plakala. Srdce som mala znova roztrhané na milión kúskov. Tak ľahko ma dostal na kolená?!
„Budem o vás bojovať. Milujem vás, Harry,“ bolo napísané na papieriku, ktorý podstrčil popod dvere. Zobrala som ho, postavila sa a roztrhala ho na malé kúsky. Nie, už ho nepotrebujem. Vošla som do spálne, ľahla si a tuho objala to malé telíčko, ktoré tam pokojne odfukovalo.
Volám sa Ginny Potterová a mám 28 rokov. Som slobodná matka najúžasnejšieho chlapčeka na svete. Spravila som rozhodnutie, ktoré ovplyvnilo celý môj život. Nechala som svoj doterajší život a stala sa novou ženou. Samostatnou. Mám kopec nových priateľov. Samozrejme, že mi chýba rodina a starý život. Ale obetovala som sa pre môjho syna.
„Mám niečo oveľa lepšie,“ povedala som sama pre seba.
Priori-Incantatem.sk nie je majiteľom autorských práv Harryho Pottera, je iba sprostredkovateľom informácií ohľadom Harryho Pottera pre fanúšikov. Tento dokument však nesmie byť kopírovaný, či už v častiach alebo celý, bez súhlasu Priori-Incantatem.sk.
Milí čitatelia, nikdy by som si nemyslel, že takýto článok niekedy napíšem, ale je to tak a stále neverím, že sa to deje. Dnes v dopoludňajších hodinách nás vo veku 39 rokov navždy opustila naša Jin, niekdajšia vedúca fakulty Bifľomor, významná postava tejto stránky spoluzodpovedná za mnoho zábavných aktivít a stretiek. Pre mňa však bola oveľa významnejšia, bola to moja dlhoročná partnerka a láska.