Poviedka:
Pridaná: 1.12.2012, 11:39:14
Čítaná: 516×
Hodnotenie: (počet hlasov: 2)

Typ: PI súťaže
Zadanie: V Rozstrele Majstra Poviedkára 2012 mali súťažiaci jednoduchú úlohu - napísať akúkoľvek poviedku. Podmienkou bolo, aby sa v nej vyskytovala jedna z týchto postáv: Harry Potter, Lucius Malfoy, Frank Longbottom, Pani Norrisová, Ginny Weasleyová/Potterová, Severus Snape, Barty Crouch Jr., Filius Flitwick, Lesná víla Solla (pôvodná postava), Chudobná sirota Laura (pôvodná postava), Mimozemšťan Osir (pôvodná postava), Rytier Codington (pôvodná postava), Hokejista Daniel Krman (pôvodná postava), Bohyňa Delta (pôvodná postava), Rudolf Ušatý – zajac obľubujúci mrkvu a kapustu (pôvodná postava), Vodník Buržuj (pôvodná postava)

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, dráma, dobrodružstvo, romantika, tragédia, songfic, crossover

Súťažná poviedka: 1 » 12. Dedalus: Šťastné a veselé 2 » 11. Susan Ica: Bohyňa Delta 3 » 10. Aidži: Frankov posledný deň v práci 4 » 9. Marika Scrooge: Môj drahý Snapík 5 » 8. Dado: Najvernejší sluha 6 » 7. Nati Prvosienka Diggory-Fowl: Slepec 7 » 6. Lucy Lestrange: Búrka 8 » 5. Meddy: Nový život (songfic) 9 » 4. ® Lussy Noir Meteur™: Dvojitá výhra 10 » 3. Vi.kt.or: Život je zmena 11 » 2. Jo: Žuvačky Super veľká bublina 12 » 1. Kira: Láska z nás robí slabochov

Frank Longbottom nevedel kde mu hlava stojí. Práve sedel vo svojej priehradke v kanceláriách aurorov, skláňal sa nad dlhým pergamenom a cítil ako mu pulzuje spánková žila.

Celý deň mu chodili hlásenia pozorovaní o hľadaných smrťožrútoch, ale len zriedka sa stalo, že by niečo z toho bola pravda. Odkedy lord Voldemort pred pár dňami padol a meno Harry Potter sa zapísalo do histórie, ministerstvo mágie zahájilo hon na stúpencov Temného pána- alebo ako toto obdobie nazývajú noviny: hon na čierne zajace. Články Denného Proroka teraz skloňovali meno mladého Pottera každý deň, oslavovali veľké víťazstvo malého človeka.

Lenže Frankovi sa vôbec neuľavilo. Napriek tomu, že z čarodejníckeho spoločenstva opadol dlho prítomný strach, on pociťoval ľútosť, nehovoriac o návale práce, akú nemal ani za Voldemorta, kedy stíhal plniť svoje povinnosti aj v Fénixovom ráde.

Minister mágie, stoj čo stoj doraziť temnú stranu, hnal svojich zamestnancov tvrdou rukou a vôbec im nedal spávať. Lenže všetci vedeli, že tu ide o jeho popularitu medzi voličmi, pred ktorými sa chcel ukázať ako hrdina. Na jednej strane mu tento krok pracovníci ministerstva schvaľovali, na druhej by boli radi, keby im dal trošku vydýchnuť. Frankovu ženu Alice povolali do práce z materskej dovolenky a ich maličkého syna Nevilla museli dať do opatery Frankovej matky.

No nešlo tu len o prácu. Manželia Longbottomovci, pociťovali žiaľ za všetkými dobrými ľuďmi, ktorých boj s Voldemortom stál život. Porážku čierneho mága minulý týždeň prijali so smutným výrazom na tvári, pretože si vyžiadala obeť ich priateľov Jamesa a Lily. Čo si chudák ten ich chlapec počne bez rodičov? Dumbledore síce povedal, že to vybavil ale i tak: toto sa nemalo stať. Deti by nemali vyrastať bez rodičov a len teraz, keď musel byť s Alice neustále v práci, pociťoval výčitky svedomia voči Nevillovi, ktorého teraz vídali len málokedy. Mama mu síce posiela každý deň sovu o tom, ako sa ich syn má, no to mu nestačilo. Už toho mal dosť.

Pustil pergamen, skĺzol na stoličke o trošku nižšie vystrel nohy a privrel oči. Na dnes mu už stačilo, únava ho zmohla. Zhlboka sa nadýchol a nechal klesnúť hruď a znovu a znovu...vychutnával pokoj. Bola jedna hodina v noci a o takomto čase sa v Sídle aurorov ponevieralo len zopár takých blúdivých duší ako bol Frank. Robiť do neskorej noci nebola v týchto časoch žiadna novinka.

Keď sa Frankovi podarilo zaspať, skĺzla mu nabok hlava a to ho ihneď prebudilo. Nevedel ako dlho spal ale všimol som, že je medzi priehradkami v kancelárii celkom sám a inde sa už nesvietilo. Jeho lampa blikotala, preto vytiahol prútik a poklepal po nej. Prestalo to. Mal by si dať žiadosť o novú, z tejto kúzlo pomaly vyprchalo. Odrazu to ticho narušil škrekotavý hlas, až Frank skoro padol zo stoličky.

„Neotáľaj ty darebák, práca čaká!“

Podráždene zmietol zo stola malý zlatý budík. Pred časom mu ho daroval Dedalus Diggle, ktorému sa ponosoval ako sa ho vo večerných hodinách pri písaní dlhej správy zmocňuje únava. Budík šmarilo o drevenú leštenú podlahu, ciferník s hodinami ukazujúcimi pol druhej odletel obďaleč, no zo strojčeka teraz bez prestávky rapotal ten istý hlas („povinnosti len tak nezmetieš zo stola, ty spachtoš!“ ).

„Buď už TICHO! REDUCTO!“

Nahnevane zreval s namiereným prútikom na strojček budíka, vzbĺkol plameň a jeho súčiastky sa rozleteli všade po kójach. Jedna sa zapichla do vystrihnutej pohyblivej fotografie z novín, kde jeho kolega Divoký Moody kľačal vedľa tela Evana Rosiera. Teraz mu z oka trčalo ozubené koliesko.

„Drahý, stalo sa niečo?“ z tmy sa vynorila jeho žena Alice, na ktorej bolo tiež badať únavu.

Napriek tomu aký bol Frank podráždený, po jeho tvári, s očami, ktoré mu dodávali chlapčenský výzor, sa roztiahol úsmev. Alice bola štíhla sympatická žena s okrúhlou tvárou a zjavne aj ona mala ťažký deň. Neustále výjazdy do terénu a písanie hlásení ani ju nenechali dopriať si kúsok odpočinku.

„Nie drahá Alice, nič sa nestalo. Na dnes už mám dosť, poďme domov. Prisahám, že si zoberiem voľno v sobotu a môžu aj smrťožrúti z neba padať..“ vstal a pobozkal manželku. Alice sa usmiala.

„Dobrý nápad, chýba mi náš Nevillko a uvažovala som, že zavolám Remusa na obed. Posledný týždeň ho musel položiť na kolená, najprv James a o pár dní tá záležitosť s Blackom. Chudák Peter, pre jeho mamu Merlinov rád a prst v škatuľke nebola ktovieaká útecha...Nuž ale Black, to som si nemyslela že by...“

„Ani ja, pripadal mi ako skvelý chlap, no Jamesova smrť ho musela pripraviť o rozum. Neverím, že sa spolčil s... Veď- vieš -kým.“

Chvíľu na seba hľadeli a potom Frank chytil Alice za ruku a viedol ju popri priehradkách s natlačenými stolíkmi, prešli cez ťažké dubové dvere na chodbu, ktorú začarované okná osvetľovali slabým mesačným svitom. Na konci došli k výťahu, odsunuli zlaté mreže a nastúpili. Ako tak stúpali, výťah odrazu zastal a nastúpil čarodejník s pupákmi po tvári.

„Augustus nazdar, konečne padla, čo?“ prihovoril sa Frank mužovi. Muž fľochol pohľadom po Longbottomovcoch a zatváril sa nervózne.

„No...ani nehovor, som rád, že idem domov, prisahám, keby.. keby som túto prácu nepotreboval tak to tu.. skrátka...id-idete domov ?“ opýtal sa Rookwood zajakávajúc.

Frank sa zatváril pobavene.

„Kam inam by sme išli? Už si iste vyčerpaný aj ty, choď sa vyspať, zajtra to začne znovu.“

Výťah napokon zastal a pokojný ženský hlas zahlásil: Átrium a všetci vystúpili. Prešli popri pulte kde mladý strážnik Eric spal s nohami vyloženými na malom stolčeku. Keď vošli tak sa strhol a nedbalo im mávol na pozdrav.

„Už si hovoril s ministrom Frank? Tie sovy tu robia bodrel, namojdušu, čarodejnícka údržba pohrozila štrajkom ak tu nájdu čo i len smietku trusu. Ja som si tiež minule našiel v šálke kávy...hm.. niečo čo tam nemalo byť.“

„Hej hovoril, povedal, že to dá do poriadku len čo niekto vymyslí náhradu za sovy, medzi odbormi sú nenahraditeľné..“

Pokračovali ďalej cez celú halu až zastali pri kozuboch.

„Tak Augustus, prajem ti dobrú noc.“ rozlúčil sa Frank s Rookwoodom.

„Dobrú..“ zazívala Alice.

Rookwood na nich divne pozrel, akoby videl niečo neskutočné, zamrmlal na pozdrav a zmizol v jednom z kozubov zo zelenými plameňmi. Frank a Alice sa otočili namieste držiac sa za ruky a zmizli tiež.

Objavili sa na tichej poľnej ceste. Tentoraz manželov osvetľovala skutočná mesačná žiara a v jej siluete sa vynímal na kopci pred nimi ich vlastný dom. Obaja ruka v ruke vykročili mlčky, neschopní hovoriť od únavy a ledva prepletali nohami. Kráčali ani nie päť minút, už boli pod kopcom, keď sa z tmy ozvalo:

„Frank a Alice, konečne. Už som si myslel, že neprídete.“

Frankovi vyletela ruka k rukávu, kde nosieval prútik, ale nevytiahol ho. Alice sa pomkla bližšie k nemu.

„Kto je tam?“ spýtal sa.

Pri nich sa rozsvietilo svetlo z prútika a hľadeli na postavu mladíka, zakrútenú do dlhého čierneho cestovného plášťa, vlasy ako slama, zvyčajne ako ho Frank poznal, mu padali do tváre, no teraz ich mal prichytené čiernou koženou čelenkou. V kožených rukaviciach držal vychádzkovú palicu a ústa mal vykrivené do akého nezbedného úškrnu.

„Aké prekvapenie, Barty!“ zvolal Frank. Jeho ruka prestala zvierať prútik v rukáve a uvoľnil sa. Na návštevy bol už unavený a zdalo sa mu nevhodné aby chodili návštevy takto neskoro v noci, no na druhej strane bol Barty synom ich šéfa, preto sa z toho nevykrúcal a nahodil nepresvedčivý úsmev. Alice už takmer spala a ledva sa držala na nohách, Frank ju držal jednou rukou opierajúc o seba.

„Barty, dáš si čaj? Potrebuješ niečo? Nestojme tu vonku, poďme sa dnu zohriať..“ zamrmlala ospanlivo Alice. Práca ju totálne vyšťavila a ledva vnímala čo sa deje okolo a naozaj bolo trošku chladno.

„Ďakujem za pozvanie Alice, chcel by som s vami niečo prebrať ale nepočká to...musí to byť čo najskôr...hneď...“

Barty Crouch junior bol praktikantom na ministerstve mágie, zamestnával ho jeho otec, preto sa Frank čudoval, prečo by to nemohlo počkať do rána.

Do kopca boli vysekané schodíky ktorými vyšli až k domu. Frank mávol prútikom dvere sa otvorili. Vošli do chodby, vyzliekli si plášte a vyzuli sa. Barty si však svoju vychádzkovú palicu nechal pri sebe. Frank vedel, že v nej skrýva prútik, nosieval ju pri sebe aj na ministerstve. Išli spolu do kuchyne, ktorá bola na konci chodby, Alice mávla prútikom, voda v kanvici hneď zovrela, kanvica preplávala vzduchom a do troch šálok naliala vodu. Do každej skočilo z poličky šípočkou vrecko čaju. Frank a Alice viedli návštevníka hore drevenými schodmi do obývačky na poschodí, kam sa išlo z chodby.

Ako Barty vystupoval po schodoch, vyklepkával vychádzkovou palicou rytmus nejakej piesne a hlasným šeptom si pospevoval. Keď vyšli na poschodie, lampy sa rozsvietili a čím boli bližšie k obývačke, Barty vyklepkával rýchlejšie a spieval, len čo mu dych stačil. Frankovi sa pesnička nepáčila, prišla mu dosť tvrdá a text priveľmi násilnícky. Alice držala pred sebou prútik ktorým udržiavala vznášajúce sa šálky čaju na podnose. Už boli takmer na prahu obývačky, Barty silným úderom do podlahy ukončil pesničku, Frank išiel mávnuť prútikom aby rozsvietil lampy, keď tu zrazu...

Červený záblesk, Frankovi vyletel prútik z rúk, zvuk rozbíjajúcich šálok signalizoval, že to isté sa stalo aj Alice, niečo ho zasiahlo do hrude, padol na podlahu, stuhnutý, neschopný pohybu. Vedľa neho dopadla jeho manželka, súdiac podľa tvrdého buchnutia. Uprostred izby nad stolíkom sa rozsvietila vznášajúca guľa svetla a keď Frank uvidel pohŕdavý úsmev ženy s hrubými viečkami, dlhými kučeravými vlasmi a na dôvažok mu z blízka mierila prútikom do tváre, zaplavila ho hrôza. V obývačke sa pohybovalo viac osôb ako zistil Frank podľa tieňov na stene.

„Holúbkovia Longbottomovci...máte to tu pekné...“ Bellatrix Lestrangeová sa zaškľabila.

„Rookwoodovi by som mala kúpiť nový habit, v tom terajšom vyzerá ako humusák...napriek tomu jemu vďačím za to potešenie privítať vás vo vašom dome.“

Všetci v miestnosti sa rozrehotali. Barty vyzeral v tomto svetle šialene, ba až hrozivo, jeho sípavý smiech spôsoboval Frankovi husiu kožu. Na Alice zvrchu pohŕdavo Rudolphus, manžel Bellatrix a Franka zvnútra rozožierala panika, strach o svoju milú, najhoršie na tom bolo to, že momentálne trpel bezmocnosťou a nemohol sa ani pohnúť.

Bellatrix odrazu zmenila tón a jej hlas už neznel dievčensky ale tvrdo.

„A teraz Longbottom, kde je Temný pán?! Ty to určite vieš, ty a ten tvoj hlupák Dumbledore!“

Mávla prútik a Frank cítil, že môže otvoriť ústa, no iba pokrútil hlavou. Bledá tvár Bellatrix očervenela od hnevu.

„Čo ste s ním spravili?! On nemohol zomrieť, ty to určite vieš, vždy si.. v centre diania!“

Úplne sa prestala ovládať. Zahnala sa a Frankovi plesla facku. Vďaka jej ostrým nechtom ostal Frankovi na líci škrabanec. Dala mu ďalšiu a ešte ďalšiu. Bila ho dlho, Frankovi už krvácala pera.

„Neviem kde je, Harry Potter ho porazil.. je po ňom..“ prehovoril Frank keď už usúdil, že je nebezpečné mlčať.

„Klameš!“ zvreskla Bella. „Temného pána nemohol poraziť nejaký malý usoplený chlapčisko!“

Frank už šepkal od strachu, čo nechcel aby sa niečo stalo Alice, tak len hovoril, nič iné mu neostávalo.

„Naozaj neviem, kde je...Dumbledore tvrdí, že ho porazil Potter, ale ja neviem...naozaj...nechajte Alice ísť, ja vám ho pomôžem hľadať, len ju nechajte ísť...“

Z Franka už hovorilo zúfalstvo, vedel kde to skončí, ale nechcel aby to postihlo aj jeho najdrahšiu. Alice vedľa neho stuhnutá pod zaklínadlom, mala oči vyvalené od hrôzy a len všetkému načúvala. Myslela na Frankov úsmev, na jeho lásku a nechcela o to prísť, no teraz boli obaja viac ako na hrane. Frank ju chránil i keď len slovami. V tom kdesi v hĺbke duše pocítila taký mocný cit, ľúbila na svojom mužovi, statočnom mužovi, všetko. Ten cit bol mocnejší ako všetky zaklínadlá sveta, situácia pred jej očami sa rozplynula. Videla svetlo, Frankovu tvár, Nevillove malé rúčky a nôžky ako sa usmieva. Vôbec nevnímala čo sa deje. Odrazu už nebola spútaná zaklínadlom. Pohla sa smerom k prútiku na zemi kúsok od nej, no to bola chyba.

„CRUCIO!“ zrevala Bellatrix a mieriac Frankovým prútikom na jeho majiteľa a svojím v druhej ruke otočeným k Alice.

Manželia Longbottomovci kričali...bolesť bola neznesiteľná ale neprestávala. Bellatrix rozhodnutá pomstiť ich nevedomosť o jej pánovi nechala zaklínadlo pôsobiť a vôbec sa nenamáhala zrušiť ho. To čo cítili Frank a Alice bolo to najhoršie čo v živote zažili. Ich bolesť sa nevyrovnala ničomu na svete. Bolesť, ktorá ich pripravovala o myšlienky, o zdravý rozum. Chceli umrieť ale nešlo to. Po chvíli už ani nevedeli prečo kričia a kde sú. Nevedeli si spomenúť na svoje meno, nie to ešte na jeden druhého. Ani na ich syna. Po pár minútach kriku a sĺz ich pohltila tma.

Bellatrix sa chladne uškrnula, pustila Frankov prútik na zem, kývla hlavou ostatným a vyšla na chodbu. Smrťožrúti išli za ňou a Bartyho lačný výraz pripomínal psa.

V tej istej chvíli ako upadli Frank a Alice do nevedomia, lampa na Frankovom stole v kancelárii zhasla a Neville Longbottom sa o kilometre ďalej zamrvil v malej postieľke, otvoril oči a začal plakať.

[ » na začiatok « ]