Poviedka:
Pridaná: 1.12.2012, 11:38:14
Čítaná: 500×
Hodnotenie: (počet hlasov: 2)

Typ: PI súťaže
Zadanie: V Rozstrele Majstra Poviedkára 2012 mali súťažiaci jednoduchú úlohu - napísať akúkoľvek poviedku. Podmienkou bolo, aby sa v nej vyskytovala jedna z týchto postáv: Harry Potter, Lucius Malfoy, Frank Longbottom, Pani Norrisová, Ginny Weasleyová/Potterová, Severus Snape, Barty Crouch Jr., Filius Flitwick, Lesná víla Solla (pôvodná postava), Chudobná sirota Laura (pôvodná postava), Mimozemšťan Osir (pôvodná postava), Rytier Codington (pôvodná postava), Hokejista Daniel Krman (pôvodná postava), Bohyňa Delta (pôvodná postava), Rudolf Ušatý – zajac obľubujúci mrkvu a kapustu (pôvodná postava), Vodník Buržuj (pôvodná postava)

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, dráma, dobrodružstvo, romantika, tragédia, songfic, crossover

Súťažná poviedka: 1 » 12. Dedalus: Šťastné a veselé 2 » 11. Susan Ica: Bohyňa Delta 3 » 10. Aidži: Frankov posledný deň v práci 4 » 9. Marika Scrooge: Môj drahý Snapík 5 » 8. Dado: Najvernejší sluha 6 » 7. Nati Prvosienka Diggory-Fowl: Slepec 7 » 6. Lucy Lestrange: Búrka 8 » 5. Meddy: Nový život (songfic) 9 » 4. ® Lussy Noir Meteur™: Dvojitá výhra 10 » 3. Vi.kt.or: Život je zmena 11 » 2. Jo: Žuvačky Super veľká bublina 12 » 1. Kira: Láska z nás robí slabochov

,, Nemávajte tým prútikom tak prudko pán Goyle!“ skríkol profesor Flitwick, ale neskoro, lebo

zaklínadlo z Goylovho prútika zasiahlo skrinku na druhej strane triedy. Jej dvierka vyleteli do

vzduchu, tam spravili dvojité salto a s rachotom dopadli na zem.

,, Strhávam slizolinu desať bodov! A tie dvierka dáte do poriadku!“ Goyle prevrátil oči a s frflaním

šiel opraviť dvierka.

Jeho sused sa zatiaľ išiel popučiť od smiechu. Mladý Lucius Malfoy sa na hlúposti svojho priateľa

neskutočne zabával. Jemu sa podarilo presúvacie zaklínadlo už pred pätnástimi minútami. A teraz

len s úškrnom sledoval pokusy svojho spolusediaceho.

Lucius sa namyslene zvalil na operadlo svojej stoličky, nohy si vyložil na Goylovu stoličku a

sledoval ako Goylovi Flitwick ešte stále čistí žalúdok kvôli rozpadnutým dvierkam.

Vtom zbadal v Goylovej lavici akýsi zápisník. Vytiahol ho a prelistoval pár strán. Musel to byť

denník alebo čosi také. Goylovi to určite nepatrilo a tak si zápisník strčil do vrecka. Znova sa

ležérne zvalil na stoličku a nahodil namyslený úškrn.

Na zápisník si opäť spomenul až večer, keď sa po náročnom dni vrátil do slizolinskej klubovne.

Tam pri zapálenom krbe sedel vychudnutý chlapec s mastnými čiernymi vlasmi a sústredene

študoval knihu v čiernom obale. Lucius si k nemu prisadol.

,, Sleduj, čo som našiel Severus!“ pošepol Malfoy a vytiahol z vrecka zápisník. Začal v ňom

listovať Snapovi pred tvárou.

„ Je to nejaký denník. Mohol by patriť nejakému chrabromilčanovi. Napríklad Potterovi! Predstav

si ako by sa Potter tváril, ak by...“

,, Nepatrí Potterovi. Je nejakej baby.” povedal Severus. ,, Toto určite nie je písmo chalana. A na

zadnej strane bol podpis.” Lucius otočil zápisník a uvidel ho. Krásnym ozdobným písmom tam bolo

napísané - Bohyňa Delta.

,, Baby? Tak to chcem vidieť tie žvásty, čo si tam písala!” a začal napodobňovať babským

hlasom: ,, Ó, tak strašne ho milujem a on ma nechce! Dokonca som si kúpila novú voňavku, aby

som ho ohúrila a on na mňa ani nepozrel! Preplakala som celú noc! Bla, bla, bla... “ a začal sa smiať

sám na sebe.

Snape mu ale zápisník vytrhol a otvoril hneď na prvej strane.

,, Je tu báseň!” vykríkol Severus. ,, A nie je o chalanoch ani o voňavkách!” podotkol s úškrnom. ,,

Možno to nebude až taká namyslená fiflena ako si si myslel.”

,, Nehovor! A kto iný by nazval sám seba Bohyňa?“ spýtal sa Lucius, vzal si denník späť a išiel do

svojej spálne.

Lucius ležal v posteli a zápisník bol položený na nočnom stolíku vedľa neho. No stále mu nedal

pokoja. Kto na tejto škole má toľko sebavedomia, že sa nazýva Bohyňou? A prečo Delta? Taká

žena by sa hodila k nemu! Sebavedomá, krásna, skrátka Bohyňa!

Nemohol spať. Vzal denník a začal čítať úvodnú báseň. Bola o budúcnosti. O uznaní, ktoré chcela

Bohyňa získať, tým, že v živote niečo dokáže.

Lucius bol nadšený. Takže je aj ambiciózna! Takto si vždy predstavoval svoju vysnenú ženu.

Čítal denník ďalej. Podľa toho, čo v ňom Bohyňa popísala bola veľmi bohatá, vznešená, obľúbená,

krásna a inteligentná. Napriek tomu, že texty dýchali miernou sebeckosťou a namyslenosťou, boli

milé a príťažlivé.

Luciusove zmysly, rozum, predstavy a srdce zaplavila za jedinú noc, za obyčajných pár stránok

textu, láska.

Chcel ju uvidieť, spoznať, chcel cítiť jej dokonalosť! Musel zistiť, kto je Bohyňa Delta!

Na druhý deň ráno vo Veľkej Sieni pri raňajkách vytiahol denník a sledoval ako budú dievčatá

naokolo reagovať. Prešiel sa s ním popri chrabromilskom stole, popri bystrohlavskom stole a

napokon, keď prechádzal popri bifľomorskom stole jedno z dievčat z neho nevedelo spustiť zrak.

Lepšie povedané z denníka v jeho rukách. Hoci sa snažilo pozerať všade len nie na denník, jeho oči

akoby ho neposlúchali. Akoby mali potrebu zistiť, či ten chlapec denník otvoril, či v ňom listoval,

či ho čítal. Lucius sa pristavil pri dievčati a natiahol ruku s denníkom.

,, Tvoje?“ spýtal sa. Dievča na neho len hľadelo.

,, Nechceš sa ísť prejsť?“ spýtal sa.

Dievča nemotorne vstalo a vyšuchtalo sa za slizolinčanom von na školský areál.

Slnko krásne svietilo. Pofukoval jemný vánok, ktorý rozvieval chlapcove blond vlasy.

,, Som Lucius.“ predstavil sa, keď zastavili pod veľkou lipou pri jazere.

,, A ty si?“ spýtal sa, lebo dievča stále vystrašene mlčalo.

,, Laura.“ vydralo sa z dievčaťa. Teraz vôbec neznela tak sebavedomo ako v denníku. Lucius bol

dosť sklamaný. Nebola ani zvlášť pekná. Také obyčajné dievča.

,, Vrátiš mi to, prosím?“ vydralo sa z nej a pohľadom zablúdila k denníku v Luciusových rukách.

Lucius jej podal denník. Nevedel, čo má robiť. Toto nebola Bohyňa Delta. Bol si istý.

Kam sa podelo to dievča jeho snov? Žeby bola skutočne len výplodom jeho fantázie?

,, Nečítal si to, však?“ vytrhlo ho dievča z premýšľania.

,, Tak trochu.“ odpovedal a stále nechápal, kde sa v tomto dievčati vzalo to niečo, tá atmosféra,

myšlienky, tie slová z denníka.

,, Prečo Bohyňa? Prečo Delta? Veď to nie si ty!“ vyhŕklo z neho. Dievča zostalo zarazené.

,, Do toho ťa nič!“ vykríklo a chcelo odísť.

,, Tak potom by mohlo všetkých zaujímať, čo si do toho zápisníka napísala.“ nahodil výhražný

arogantný tón Lucius. Dievča sa zvrtlo, hľadelo naňho a nevedelo, čo robiť. Mala chuť ho udrieť,

rozplakať sa, bežať ďaleko, ďaleko od neho a všetkých ostatných.

Lucius nadvihol obočie a uškrnul sa. ,, Nie si ani bohatá, ani známa. Prečo si do denníka píšeš také

hlúposti a klameš ľudí okolo seba?“

,, Klamem ľudí okolo seba?! Nikto to nikdy nemal čítať!“ začalo kričať dievča.

,, Tak ale v každom prípade klameš aspoň samu seba!“

,, Možno mi nič iné neostáva! Kto by chcel žiť život siroty, bez rodiny, priateľov, s priemernými

čarodejníckymi schopnosťami!? V tom denníku sú moje sny, život, ktorý by som chcela žiť. Tak

ako vteká voda v delte riek do morí, tak by som chcela, aby aj môj život vzrástol v čosi väčšie! V

more!“ dievčaťu tiekli slzy. Nechcela mu to vravieť. Prečo zo všetkých ľudí na zemi to musí počuť

práve hlúpy slizolinčan?!

,, Je to hlúpe!“ zasmial sa Lucius. „ Ten papier ti nič z toho nedal! Stále si len chudobná sirota,

ktorá nevyniká nijakými zvláštnymi schopnosťami!“

Lucius odkráčal. Pohŕdajúc tým dievčaťom, tým čím je alebo lepšie povedané tým, čo zo seba

spravila.

Laura cítila jeho pohŕdanie a bolelo ju. Napriek tomu, že ho považovala za arogantného hlupáka a

vravela si, že na jeho názore nezáleží. Cítila akoby ju čosi opustilo. Bola to Bohyňa Delta. Pozrela

sa na zápisník vo svojich rukách. Bol v ňom jej druhý život. Ale načo? Veď ona už jeden má. A

skutočný!

Bolo 1. septembra. Vlak z nástupišťa deväť a trištvrte mal odísť o necelú pol hodinu.

Nástupište bolo plné rodičov s deťmi. Pri jednom zo stĺpov stála Laura a v rukách držala batožinu,

ktorá ale nepatrila jej. Bola jej dcérky, ktorá nastupovala do druhého ročníka. Laura mala na sebe

drahý kostým a vyzerala veľmi dobre. Vedľa nej stál jej manžel. Keď Laura zbadala prichádzať

známu tvár, podala batožinu manželovi a vybrala sa pozdraviť starého známeho.

,, Lucius! Rada ťa vidím!” s úsmevom pozdravila.

,, Som Laura. Nepamätáš sa? Zo školy.” reagovala na Luciusov zmätený pohľad. ,, Á! Toto bude

určite tvoj syn!”

,, Áno, to je Draco.” zmohol sa prekvapený Lucius na slovo. ,, Dlho sme sa nevideli. Zmenila si sa.”

,, Ani si nevieš predstaviť ako!” s úsmevom podotkla Laura. ,, Vlastne kvôli tomu som sa s tebou

chcela stretnúť. Už niekoľko rokov sa ti chcem poďakovať. V to ráno pod lipou v Rokfortskom

areáli si mi zmenil život. Vďaka tebe som si uvedomila, že tým, že si sny budem písať do denníka,

ich nikdy neuskutočním. Preto, aby sa môj život skutočne zmenil, musím niečo urobiť

predovšetkým ja. A tak som svoj sen prestala písať a začala žiť! Mám všetko po čom som kedy

túžila! Stala sa z mňa skutočná Bohyňa Delta! Ďakujem!“ Objala ho a vrátila sa k svojej rodine. Bol

prekvapený a to jej stačilo. Cítila jeho prekvapenie rovnako, ako pred rokmi jeho pohŕdanie. No

teraz to bol skôr dobrý pocit. Pocit osobného víťazstva.

[ » na začiatok « ]