Poviedka:
Pridaná: 1.12.2012, 11:36:28
Čítaná: 545×
Hodnotenie: (počet hlasov: 3)

Typ: PI súťaže
Zadanie: V Rozstrele Majstra Poviedkára 2012 mali súťažiaci jednoduchú úlohu - napísať akúkoľvek poviedku. Podmienkou bolo, aby sa v nej vyskytovala jedna z týchto postáv: Harry Potter, Lucius Malfoy, Frank Longbottom, Pani Norrisová, Ginny Weasleyová/Potterová, Severus Snape, Barty Crouch Jr., Filius Flitwick, Lesná víla Solla (pôvodná postava), Chudobná sirota Laura (pôvodná postava), Mimozemšťan Osir (pôvodná postava), Rytier Codington (pôvodná postava), Hokejista Daniel Krman (pôvodná postava), Bohyňa Delta (pôvodná postava), Rudolf Ušatý – zajac obľubujúci mrkvu a kapustu (pôvodná postava), Vodník Buržuj (pôvodná postava)

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, dráma, dobrodružstvo, romantika, tragédia, songfic, crossover

Súťažná poviedka: 1 » 12. Dedalus: Šťastné a veselé 2 » 11. Susan Ica: Bohyňa Delta 3 » 10. Aidži: Frankov posledný deň v práci 4 » 9. Marika Scrooge: Môj drahý Snapík 5 » 8. Dado: Najvernejší sluha 6 » 7. Nati Prvosienka Diggory-Fowl: Slepec 7 » 6. Lucy Lestrange: Búrka 8 » 5. Meddy: Nový život (songfic) 9 » 4. ® Lussy Noir Meteur™: Dvojitá výhra 10 » 3. Vi.kt.or: Život je zmena 11 » 2. Jo: Žuvačky Super veľká bublina 12 » 1. Kira: Láska z nás robí slabochov

Ach, nech už sme tam. Zadok mi tŕpne, strašne sa mi chce ísť na záchod, ale od smädu by som pokojne vypil aj dva litre vody. Sedím na prednom sedadle otcovho starého modrého Chevroletu a postupne sledujem jednu snehovú vločku za druhou, ako sa strácajú v tme. Núti ma to premýšľať o rôznych udalostiach. Najmä mi chodí na rozum, ako sa mi vôbec nepáči náš momentálny rodinný stav. Tobôž nie teraz, keď sú Vianoce. Mama s otcom sa už od začiatku tohto školského roka spolu nerozprávajú. Dokonca sa mama raz tak nahnevala, že sa jednoducho zbalila a odišla bývať ku starej mame na vidiek. No a práve tam nás teraz vezie môj otec. Mňa a moju mladšiu sestru Abbie, ktorá sedí na strednom sedadle zadného radu a zapletá si svoj blonďavý vrkoč nezbedných vlasov. Tá to zvláda ešte horšie ako ja. Na Rokforte je teraz len prvý rok a keď sa konečne tešila na prázdniny domov...ako budeme opäť všetci spolu...

Otec mame navrhol, že sa najskôr navečeriame u neho, a potom jej nás dovezie. Aspoň, že je taký skvelý kuchár, takže bruchá máme naplnené do popuku. Neviem však, ako to budeme vysvetľovať starej mame, ktorá sa nikdy nedá odbiť a bude určite okolo mňa chodiť s plným tanierom výdatného jedla a hovoriť niečo ako: ,,Ale no tak Frank, si len kosť a koža, musíš ešte niečo zjesť. Ja to na tebe vidím, že si hladný!“ Spať budeme určite v podkroví. To miesto mám z celého domu najradšej. Je tam pokoj, ticho a vôňa nových kníh. Absolútne nerušené miesto.

Z myšlienok ma vytrhne otcovo trhnutie volantu. Zrazu som v rýchlom slede som započul veľa zvukov. Otcov zúfalý výkrik, nejaké zakňučanie, hlasný piskot bŕzd a tesne pred tým ako sa mi zahmlilo pred očami...bolestivý výkrik malého dievčatka, ktorý patril Abbie.

Cítim niečo veľmi jemné a mäkké. Myslel som si, že ma niekto prišiel zobudiť z nejakého dlhého sna, no nikto neprichádzal a tak som otvoril oči. To, čo som uvidel ma veľmi prekvapilo. Ležal som na sviežej zelenej tráve uprostred akej si obrovskej lúky bez konca. Bola posiata tými najkrajšími kvetmi, aké som kedy videl. To by sa Abbie určite páčilo. Mala veľmi rada pletenie vencov z rôznych zaujímavých kvetných hláv. Obloha tu nebola obyčajná. Vyzerala akoby sa na ňu vyliala maliarovi paleta tých najjemnejších farieb a tie sa zliali dokopy. Cítil som tu naozajstný pokoj v duši. Akoby na tomto mieste stál čas. V jednu chvíľu som si uvedomil, že nedýcham, nebije mi srdce a dokonca ani nežmurkám. Kde to som? Toto je to miesto, na ktorom ostávajú ľudia už navždy? Nie, to pochybujem. Som tu úplne sám. Aspoň myslím.

Napadlo mi sa proste spýtať. Ako som išiel skríknuť, nevydal som zo seba ani jeden tón. Nič. Rozhodol som sa tu teda aspoň poobzerať. Vstal som a v tom som si všimol dvojo dverí. Bolo to ako z nejakého vymysleného príbehu. Naozaj sa deje mne teraz to, o čom toľkí mnohí rozprávajú? Myslím, že som na to prišiel. Toto je to miesto medzi nebom a peklom. Ale, prečo som tu sám? Dúfam, že to znamená, že otec s Abbie sú v poriadku. Nechcel som umrieť taký mladí, ale ani som nad tým ďalej nepremýšľal, pretože raz som od otca počul veľmi múdru vetu, keď nám umrel starý otec. Pokojne sa môžeš hnevať, že to takto hlúpo dopadlo. Môžeš nadávať , či preklínať osud, ale keď príde koniec...Musíš proste odísť.

Nesmelými krokmi kráčam k dverám a zisťujem, že som sa opäť mýlil. Na jedných dverách bolo na zlatej tabuľke napísané okrasným písmom s úponkovým ornamentom Nebo, ale na tých druhých stálo Druhá šanca. Myslím, že moje rozhodnutie nebolo úplne spontánne. Určite za to mohol tento velebný pocit. A i keď som vedel, že tam dole ma čaká ešte mnoho útrap a sklamaní, čakala ma tam aj rodina, priatelia a hlavne Abbie, ktorá by to sama nezvládla. Tú kľučku som stlačil hlavne kvôli nej. Zrazu cítim ako padám a doterajší pocit mi z hrude vylieza nenávratnou rýchlosťou. Nahrádza ho bolesť. Bolesť celého tela, ktorú pochopím, až keď znovu otvorím oči a pozerám sa na strop nemocničnej izby.

Započujem radostné výkriky. V izbe sedela moja mama, stará mama a otec. Začnú ma objímať a bozkávať. Veľmi im nerozumiem, zachytávam len pár slov z ich viet a navyše vidím úplne rozmazane. Preruším ich vetou, ktorá ma zaujímala najväčšmi: ,,Kde je Abbie?“

Zrazu im výrazy na tvárach skamenejú a jediný, kto mi odpovie, je môj otec: ,,Frank, Abbie nehodu neprežila. Prel...“ Zvyšok vety som už nevnímal. Srdce sa mi opäť na okamih zastavilo a počul som že to zaregistroval aj prístroj, čo snímal moje telesné funkcie. TOTO NIE JE FÉR! PREČO SOM TÚ ŠANCU MOHOL DOSTAŤ JA A ONA NIE?! To malé rozšafné dievča, ktoré som miloval najviac na svete? Sotva sa naučila lietať na metle. Robil som všetko preto, aby som ju ochránil a aby sa cítila vždy spokojná! A teraz? Všetko je preč. Celý môj svet sa rozpadá. Pomaly zatváram oči, cítim sa mi maličká slza gúľa po líci a padám do ďalšieho dlhého spánku. Nič viac si už nepamätám.

[ » na začiatok « ]