Kapitola:
Pridaná: 27.11.2012, 15:50:48
Čítaná: 274×
Hodnotenie: (počet hlasov: 3)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: po poslednom boji
Postavy: Sania Winterová, Severus Snape
Stručný dej: Už ubehol rok od veľkej bitke pri Rokforte, v ktorej bol porazený Temný pán lord Voldemort. Čardejnícky svet sa pomaly spamätáva, no pri bitke zahynulo veľa ľudí, za ktorými niekto smútiť...

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Pohárik whisky 2 » Zaradenie do Slizolinu 3 » Poslušnosť detí Slizolinu 4 » Návrat 5 » Šok! 6 » Pracovňa 7 » V mysľomise 8 » Zlý sen 9 » Návšteva 10 » Dlh 11 » Vysvetlenie 12 » Nečakané pokračovanie 13 » Rozhodnutie rodičov 14 » Bolesť jedinej spomienky 15 » Čo sa stalo pred rokmi? 16 » Sebecké rozhodnutie 17 » Vnútorná dilema 18 » Nočný Egypt 19 » Následky a nečakaný zvrat 20 » Bar 21 » Jazero Soflake 22 » Pravda 23 » Správy z domova 24 » Návrat domov 25 » Severus zasahuje 26 » Život nie je jednoduchý 27 » Bratská láska 28 » Nevhodná chvíľa 29 » Traja proti trom 30 » Bez masiek a pretvárky 31 » Ráno 32 » Súd 33 » Rozsudok 34 » Prekvapenie 35 » Otec 36 » Koniec dobrý, všetko dobré

,,Ako sa cítiš?" starostlivo ju oslovil Severus stojaci vedľa jej postele, v ktorej sa Sania práve zobudila a zvedavo sa obzerala okolo seba, nechápajúc ako sa tam dostala.

,,Dal som ti ten elixír, potrebuješ ešte nejaký?" opýtal sa jej znovu, pretože na prvú otázku doposiaľ nedostal odpoveď.

,,Nie nie. Ďakujem," prebrala sa zo zamyslenia a konečne mu odpovedala, no vyzerala roztržito a Severus si to hneď všimol.

,,Čo sa ti stalo?" spýtal sa na rovinu, pretože nerád chodil kolo horúcej kaše a navyše, takto to budú mať aspoň rýchlo za sebou.

,,Ono to je trochu zložité," začala nič nehovoriac a zrejme sa jej do toho príliš nechcelo a tak zapátrala pohľadom po svojom prútiku, našla ho na nočnom stolíku načo si privolala malú sklenenú fľaštičku.

,,Určité spomienky, ktoré mali nasledovať v našom pozeraní, mi nerobia dobre. Myslím, že bude lepšie, keď si ich prezrieš sám," vysvetlila mu a podala mu fľaštičku so striebristou spomienkou, ktorú si prútikom vytiahla z hlavy.

,,Dobre, to nie je problém. A ty si v poriadku?" opýtal sa jej až netypicky starostlivo a Saniu to aj trochu prekvapilo.

,,Áno, som v poriadku. Nič mi nie je," uistila ho, on sa teda odobral pozrieť si myšlienku a Sania ostala v spálni sama. Rukami si zakryla tvár a povzdychla si, jednou rukou si pomasírovala miesto kúsok nad srdcom. Bola rada, že nemusela tú spomienku pozerať s ním, dopadla by ešte horšie ako teraz a neskončilo by sa to iba pri triaške či slabosti.

Severus sa medzitým ponoril do spomienky, ktorú mu Sania odovzdala a znovu sa ocitol v podzemnej kobke, v ktorej bola pred rokmi uväznená. Nachádzal sa tam len on a ona, bolo to pokračovanie tej starej spomienky, táto bola nejasná a nezaostrená.

Sania ležala na zemi a Severus sa nad ňou skláňal niečo potichu hovoriac a mieriac svojim prútikom na miesto kúsok nad jej srdcom. Sania bola bledá, oči mala ledva pootvorené a prázdnym pohľadom sa pozerala na stop, zatiaľ čo Snape ju začarovával zaklínadlom, ktoré ju uvedie do stavu medzi životom a smrťou, stavu, v ktorom sa zastavia jej telesné funkcie a ona bude na pohľad vyzerať ako mŕtva.

,,To snáď nie, to som nemohol naozaj urobiť," šepkal si Severus zhrozene keď sledoval svoje počínanie a začalo mu byť nevoľno od žalúdka.

To kúzlo veľmi dobre poznal, vedel aké má následky a preto mu prišlo neuveriteľné, že ho na niekoho skutočne použil. Zaklínadlo sa používalo iba na veľmi ťažko chorých pacientov, aby necítili bolesť a bolo účinnejšie ako Odvar smrti, no o to nebezpečnejšie, malo svoje prísne pravidlá.

Nemohlo sa vykonať na nikom, kto nie je vážne zranený, inak by nefungovalo a osoba, na ktorú sa použije musí byť plnoletá, pretože s plnoletosťou sa do tela dostáva látka zabraňujúca skutočnej smrti.

,,Mala len pätnásť, ako to mohla prežiť," nechápal Severus a rozprával sa pri tom sám so sebou, no ani si to vlastne neuvedomoval. Chápal, prečo ju predtým poranil, musela to byť vážna rana spôsobujúca bolesť, no prečo neprišiel na iný spôsob?

Sledoval, ako dokončil kúzlo a Sania zatvorila oči, myslel si, že spomienka sa preruší avšak ona pokračovala ďalej, takže mohol vidieť, ako ju kúzlom zdvihol a vyšiel z miestnosti. Nasledoval sám seba a uvidel Malfoya:

,,Je po nej, kam ju mám dať?"

Jeho vlastný hlas mu znel nepríjemne, bez akéhokoľvek záujmu či emócie. Bolo mu zle zo samého seba a nasledujúce dianie vnímal len z polovice. Stretol pár ľudí, povedal im viac menej to isté, že je mŕtva a vyšiel von zo sídla temného pána. Následne sa premiestnil pred Rokfort a tam zahodil svoju obvyklú ľadovú masku a ako o život sa rozbehol na nemocničné krídlo...

...

,,Myslím, že teraz je už jasné, prečo som o tom nikomu nepovedala a prečo som vám to aj musela sľúbiť," jasný hlas, ktorý ho privítal po tom, ako vyšiel z mysľomisi, patril Sanii usadenej v stoličke za písacím stolom.

,,Ako... ako to že žiješ?" spýtal sa nechápavo a posadil sa do kresla, pretože mal obavy, že by už dlho nevydržal stáť.

Napriek tomu všetkému čo videl, živá Sania Winterová sa s ním teraz zhovárala a on chcel vedieť ako.

,,No, to je otázka, ktorú by som veľmi rada položila aj ja tebe," vrátila mu to Sania a vyhla sa tak odpovedi na jeho otázku.

Pri večeri sa k tomu však znova vrátil a tak mu povedala:

,,Môže za to Dumbledore, ale ako, to ti prepáč, nemôžem povedať."

,,Tá nevoľnosť, čo si zažila, vyvolalo ju to zranenie?" zaujímal sa, pretože časti skladačky mu začali zapadať a tvoriť jeden obraz.

,,Áno, občas ma to trochu hnevá a následky si mohol vidieť."

,,Ostala ti jazva?" opýtal sa napokon, čo ju dosť prekvapilo. Nečakala takúto otázku a už vôbec nie od neho.

,,Áno," odpovedala mu jednoducho a napadlo jej, prečo sa na to vlastne pýta.

,,Mohol by som sa pozrieť?" vypadlo z neho a Severus sám vyzeral, že ho jeho vlastná otázka zaskočila.

Sania chvíľu rozmýšľala a potom si bez slova rozopla prvé tri gombíky svojej blúzky, odhrnula ju a odhalila tak bledú jazvu len niečo málo nad srdcom.

Severus opatrne natiahol prsty a zľahka po nej prešiel, akoby bola stále čerstvá a pri tom dotyku sa niečo stalo.

[ » na začiatok « ]