Kapitola:
Pridaná: 26.11.2012, 09:48:11
Čítaná: 3601×
Hodnotenie: (počet hlasov: 3)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Rocky, Tinka, Sirius, James, Remus, Peter,Lily
Stručný dej: Rocky a jej NK Tinka sa vrátia v čase a ocitnú sa na Rokforte, kde učia minulosť zručnosti budúcnosti :D

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, dobrodružstvo

Kapitola: 1 » Rocky a správa z Rokfortu 2 » Rocky a cesta v čase 3 » Rocky a nová škola 4 » Rocky a Nový prútik 5 » Tajomný Ne/priateľ 6 » Rocky a terapia u Slughorna 7 » Rocky a vyzradené tajomstvo

Dokelu! Ako to len mohol vedieť? Odkiaľ to vie?! Lily hovoril niečo o tom ako počul...Rocky v hlave behalo tisíce myšlienok. Snáď sa na ňu nenahneval, keď mu vravela, že vie prečo to robí. Počkať! Ako môže vedieť čo tým myslela? Rocky by sa v tej chvíli stavila že hlavu má ako melón.

„Rocky“ zvolali na ňu záškodníci.

Ooops. Úplne zabudla, že sú tu aj oni. Čo im povie?

„Čo chcel ten mastný, hnusný, protivný....“ začal James.

„Nechápem prečo sa o to tak zaujímate!“ začala Rocky a po rokoch sa jej znova zmocnil pocit, že ju nikto nemá rád. Musela kvôli tomu chodiť ku psychologičke a v tých časoch jej veľmi pomohla Tinka.

„Rocky...eeee...“ začali habkať, pretože ich úplne zaskočila.

„To sa teraz hanbia alebo...Nie určite mi nemajú čo povedať...“ pomyslela si roky a už jej bolo do plaču.

„Rocky taká hlúpa otázka. Pýtame sa to lebo...“ začal James a už sa k nemu chcel pridať aj Sirius a Remus.

Rocky im ale skočila do reči.

„Nemusíte sa namáhať. Idem sa prejsť. Prosím nechajte ma na pokoji.“ Povedala, otočila sa a uháňala preč. To jej už po lícach stekali slzy.

Možno ich mala nechať dohovoriť. Aspoň by videla, ako ich dostala. Všetko na ňu doľahlo. Bála sa, že Severus niečo povie. Bála sa, že sa o tom dozvie Lily. Bála sa, že znova upadne do depresie, lebo ju nikto nemá rád. Ale nie má predsa...

„Kde je keď ju potrebujem?! S Keth Brownovou!“ šomrala nahnevane Rocky cestou do hradu.

„Dobré ránko, slečna Weterníková. Chcel som sa vás opýtať...“

Rocky sa zvrtla a pred ňou stál profesor Slughorn.

„...či by ste nemali záujem ísť...“ vtedy si všimol, že Rocky má uplakané oči.

„Dievča, čo sa vám stalo. Poďte so mnou. Dáme si ďatelinové pivo. Hm?“ to už ťahal Rocky hore schodmi rovno do svojej pracovne.

Rocky nevedela čo má robiť ale samu ju prekvapilo, že neprotestuje. Vošli dnu. Pracovňa bola okrúhla. Zo stropu viselo plno fľaštičiek a v nich rôzne zmesi. Rocky zahliadla žabie oči, tmavomodrú tekutinu vo fľaštičke s názvom Trolia krv, dokonca sa jej marilo, že medzi tým všetkým zbadala ampulku s názvom Odoberač tukov. V kúte na malom stolíku zbadala akvárium a v ňom malú zlatú rybičku. To bude tá rybička od Lily, pomyslela si Roky. Profesor pokynul hlavou smerom na červený gauč a ona sa usadila.

„Tak, Rochtry....“

„Rocky“ opravila ho.

„Aha, áno Rocky. Chcete sa porozprávať o svojich problémoch?“

Rocky to najprv zarazilo, lebo čakala, že ju pozve na svoj večierok pre vyvolených. Potom si uvedomila, že sa cíti ako na terapii a tak si vravela, prečo nie.

„Hm...takže. Ja a moja priateľka máme tajomstvo. Nemôžeme ho nikomu povedať. Niežeby sme nechceli ale...nemôžeme. Takže, áno, tajomstvo...Nikomu sme ho nevraveli ale dnes ráno som zistila, že jeden chlapec sa ho dozvedel. Neviem odkiaľ ,ale ak to povie dopadne to hrozne. A navyše som sa dozvedela, že ma nikto nemá rád. Najlepšia kamarátka sa niekde napcháva karamelovými lízankami, druhá zisťuje kto vlastne som a kamaráti, ktorých som mala hrozne rada ani nevedia prečo sa so mnou vôbec bavia. Znova sa vraciam do depresií ako pred rokmi.“ Rozhovorila sa Rocky.

Slughorn na ňu vyvalil oči a bolo vidieť, že nevie zareagovať.

„Ehm...myslel som, že to bude niečo...no nespríjemnil by vám náladu večierok?“ rozpačito sa usmial.

Rocky sa uchechtla so slzami v očiach.

„Viete...neviem čo mám robiť.“

„Nikdy som si nepomyslel, že niečo také poviem ale...Rostry. Poznám tri výnimočné dievčatá a ty si jedno z nich. Tvoji priatelia ťa určite majú radi. Niekedy sa ti možno bude zdať, že nie, ale nezabúdaj, že niekedy sa môžu cítiť oni tak ako teraz ty. Porozprávaj sa s nimi. Myslím, že to utuží vaše vzťahy.“ Dohovoril Slughorn úplne vážne.

Rocky sa zamyslela a potom sa zasmiala.

„Neviem, či ste to hovorili úprimne, pretože ste znova doplietli moje meno. Som Rocky.“ Zmohla sa už len na toto, pretože bola ohromená Slughornovým prejavom.

„Prepáčte, slečna. Mám hrozne zlú pamäť na mená.“

„Nevadí. Viete čo? Asi nechcem ani to pivo ale idem rovno za priateľmi.“

Slughorn sa usmial a prikývol. Keď ju vyprevádzal k dverám vravel:

„Takže vás čakám o pol deviatej. Doneste aj tie dve priateľky.“

A zabuchol dvere. Rocky pokrútila hlavou a s úsmevom odišla do Chrabromilskej klubovne. Vošla dnu a pri krbe videla sedieť záškodníkov s Lily a Tinkou. Všetci k nej otočil hlavu. Na ich tvárach bolo vidieť zdesenie a strach z toho čo príde.

„Čaute“ s úsmevom povedala Rocky a sadla s k nim.

Všetci na ňu púlili udivené oči.

Rocky si povzdychla a vravela.

„Pozriete ja viem! Trošku ma chytila depresia.“

Všetkým odľahlo.

„Keď nám chlapci vraveli čo sa stalo zľakla som sa, že si do toho znova spadla.“ Hovorila Tinka s úľavou.

„ Je mi jedno, že si divná. Sľubujem, že nikdy nebudeš mať pocit, že ťa nemám rada.“ Pousmiala sa Lily a chytila Rocky za ruku.

„Hej...chceli sme povedať, že...aj my ťa máme radi. „ začervenal sa Sirius.

„Preto nás to von tak zaujímalo.“ Dopovedal James.

„Sorry, že sme ťa rozrušili.“ Povedal úprimne Remus a Peter horlivo prikyvoval.

Rocky sa usmiala a vravela:

„ Aj ja vás mám všetkých rada. A je mi jedno, že ste divní“ povedala trochu inak Lilyne slová a všetci sa zasmiali.

„Tak čo? Dáme rachotiacu sedmu?“

[ » na začiatok « ]