Kapitola:
Pridaná: 20.11.2012, 16:17:45
Čítaná: 273×
Hodnotenie: (počet hlasov: 3)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: po poslednom boji
Postavy: Sania Winterová, Severus Snape
Stručný dej: Už ubehol rok od veľkej bitke pri Rokforte, v ktorej bol porazený Temný pán lord Voldemort. Čardejnícky svet sa pomaly spamätáva, no pri bitke zahynulo veľa ľudí, za ktorými niekto smútiť...

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Pohárik whisky 2 » Zaradenie do Slizolinu 3 » Poslušnosť detí Slizolinu 4 » Návrat 5 » Šok! 6 » Pracovňa 7 » V mysľomise 8 » Zlý sen 9 » Návšteva 10 » Dlh 11 » Vysvetlenie 12 » Nečakané pokračovanie 13 » Rozhodnutie rodičov 14 » Bolesť jedinej spomienky 15 » Čo sa stalo pred rokmi? 16 » Sebecké rozhodnutie 17 » Vnútorná dilema 18 » Nočný Egypt 19 » Následky a nečakaný zvrat 20 » Bar 21 » Jazero Soflake 22 » Pravda 23 » Správy z domova 24 » Návrat domov 25 » Severus zasahuje 26 » Život nie je jednoduchý 27 » Bratská láska 28 » Nevhodná chvíľa 29 » Traja proti trom 30 » Bez masiek a pretvárky 31 » Ráno 32 » Súd 33 » Rozsudok 34 » Prekvapenie 35 » Otec 36 » Koniec dobrý, všetko dobré

,,Severus, čo keby si to urobil ty? Je to predsa tvoja študentka."

Ozval sa Malfoyov nepríjemný hlas a keď mladá Sania otvorila oči uvidela neďaleko od seba stáť Malfoya a Snapea.

,,Je mi to jedno. Je to len jedna z mnohých," odpovedal mu chladný hlas patriaci Snapeovi a venoval Sanii ležiacej na zemi pohŕdavý pohľad.

,,Takto som sa správal, ako smrťožrút," zašepkal pravý Snape a jeho čierne oči boli naplnené hnevom, hnevom na seba samého a preto radšej od dvojice odvrátil pohľad a pozrel sa na Saniu stojacu po jeho pravici.

Napriek tomu, že sa skvele ovládala videl v jej čokoládových očiach bolesť a smútok pri pohľade na svoje mladé ja. Len pre to, aby mi pomohla si znovu prehráva zrejme najhoršie minúty svojho života. Prebleslo Severusovi mysľou, ale tok jeho myšlienok prerušil pohyb v spomienke.

,,Urob to ako len chceš a nezabudni, môžeš si s ňou robiť čo len chceš," povedal Malfoy s úchylným úsmevom na tvári a vyšiel von z cely, pričom za sebou zabuchol dvere.

Nastalo nepríjemné ticho, počas ktorého si čierne oči merali tie hnedé.

,,Bude to rýchle," oznámil jej Snape vyťahujúc svoj prútik z hábitu, namieril ho na Saniu a tej sa strachom rozšírili oči, z tváre jej zmizli posledné odtiene farby a len strnulo pozerala na svojho učiteľa elixírov.

,,Nerobte to," šepla zúfalo a Sania a uprela na neho prosebný pohľad. Snape na ňu chvíľu bez slova pozeral a potom urobil niekoľko krokov k Sanii, sklonil sa, aby mali oči na rovnakej úrovni.

,,Nerozhodujem o tom. To mali na starosti tvoji rodičia," povedal jej a prvý krát v živote jej vtedy tykal. Následne znovu vstal, trochu od nej odstúpil, namieril na ňu prútik a Sanii sa po tvári slzy veľké ako hrach.

Nič nepovedala a len mu pozerala do očí a následne ju oslepilo zelené slnko a rovnako aj celú spomienku takže nič iné vidieť nebolo. Bolo počuť Saniin výkrik a potom ticho spolu s tmou.

...

Severus očakával, že Sania vloží ďalšiu spomienku, aby sa dozvedel čo nasledovalo potom, no to sa nestalo. Spomienka skončila, oni vystúpili z mysľomisy a opäť stále v modro - bielej pracovni na mramorovej podlahe.

Snape zdvihol pohľad k Sanii, ale tá na nič nečakala a hneď potom ako sa jej nohy pevne postavili na zem vykročila preč.

Snape nevedel čo sa deje a preto ju automaticky nasledoval, navyše sa mu zazdalo, že v jej očiach videl bolesť. Mohla ju vyvolať tá spomienka? To asi nie. Uvažoval Snape a pochyboval, že by toho bola jedna spomienka schopná.

Ako to môžeš vedieť, veď ty žiadne nemáš! Zakričal na neho jeho vnútorný hlas a uštedril mu tým poriadne tvrdý kopanec.

Z vnútornej hádky ho vyrušilo buchnutie dverí, Sania za sebou zabuchla dvere svojho ,,bytu" a Snape pred nimi ostal nerozhodne stáť váhajúc, či vojsť alebo nie.

Klop, klop!

Na zaklopanie sa nikto neozval a tak stlačil kľučku a vošiel dnu. Ocitol sa v príjemnej do zelena ladenej obývacej izbe, ktorú rýchlo prepátral očami, ale Saniu v nej neobjavil.

,,Sania?" zavolal, ale odpovede sa mu nedostalo a na svoje veľké prekvapenie zistil, že sa o ňu začína obávať.

,,Haló! Je všetko v poriadku?" skúsil to znovu zatiaľ čo prešiel do spálne a následne aj do kúpeľne, ale ani tam nebola a tak sa znovu vrátil do obývačky. Tam našiel ďalšie dvere, ktoré si predtým nevšimol a tak ich pomaly otvoril. Naskytol sa mu pohľad na regály s fľaštičkami i flakónikmi naplnenými najrôznejšími elixírmi a Saniou opierajúcu sa o jeden z regálov.

,,Čo sa stalo?" spýtal sa jej potichu, keď si všimol, že spod zavretých viečok jej tečú slzy.

,,Nič," povedala sťažka, ale bolo jasné, že klame, pretože vzápätí sa zviezla na zem. Oprela sa o regál a zhlboka dýchala, akoby ju niečo bolelo a Snape tušil, že za to skutočne môže tá spomienka.

,,Čo ti je?" prešiel do ostrejšieho tónu, aj keď nechcel byť zlý a na počudovanie pootvorila oči.

,,Potrebujem elixír," zašepkala ticho, tak ticho, že ju takmer nepočul. Nahol sa tesne k nej, aby ju počul a keď mu vysvetlila o aký elixír sa jedná okamžite vstal a začal prehľadávať regály.

,,Šťastie, že ich má zoradené," zahundral si, keď vyťahoval maličkú fľaštičku s čiernou tekutinou. Pomohol jej ju vypiť, pretože sa jej tak triasli ruky, že sama by to určite nezvládla a zrejme by ju vyliala skôr, než by ju stihla vypiť.

Potom zatvorila oči, pravidelne dýchala a vyzerala, akoby zaspala, takže ju Severus vzal do náručia, opatrne s ňou prešiel do spálne a bez toho, aby ju zobudil, uložil ju do postele.

Starostlivo ju prikryl, chvíľu ju pozoroval a strážil jej spánok, no potom sa otočil a odišiel preč.

[ » na začiatok « ]