Kapitola:
Pridaná: 17.11.2012, 19:07:26
Čítaná: 197×
Hodnotenie: (počet hlasov: 3)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: po poslednom boji
Postavy: Sania Winterová, Severus Snape
Stručný dej: Už ubehol rok od veľkej bitke pri Rokforte, v ktorej bol porazený Temný pán lord Voldemort. Čardejnícky svet sa pomaly spamätáva, no pri bitke zahynulo veľa ľudí, za ktorými niekto smútiť...

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Pohárik whisky 2 » Zaradenie do Slizolinu 3 » Poslušnosť detí Slizolinu 4 » Návrat 5 » Šok! 6 » Pracovňa 7 » V mysľomise 8 » Zlý sen 9 » Návšteva 10 » Dlh 11 » Vysvetlenie 12 » Nečakané pokračovanie 13 » Rozhodnutie rodičov 14 » Bolesť jedinej spomienky 15 » Čo sa stalo pred rokmi? 16 » Sebecké rozhodnutie 17 » Vnútorná dilema 18 » Nočný Egypt 19 » Následky a nečakaný zvrat 20 » Bar 21 » Jazero Soflake 22 » Pravda 23 » Správy z domova 24 » Návrat domov 25 » Severus zasahuje 26 » Život nie je jednoduchý 27 » Bratská láska 28 » Nevhodná chvíľa 29 » Traja proti trom 30 » Bez masiek a pretvárky 31 » Ráno 32 » Súd 33 » Rozsudok 34 » Prekvapenie 35 » Otec 36 » Koniec dobrý, všetko dobré

Pod tlakom jej pier Severus tie svoje pootvoril a povolil tak zatnuté zuby, pre ktoré mu Sania nemohla podať elixír. Saniin rozum sa konečne dostal k slovu a jej mozog pochopil, čo práve teraz robí a pre to sa chcela tento bozk rýchlo ukončiť tým, že sa od neho odtiahne. To jej ale nedovolila Severusova ruka, ktorú si omotal okolo jej pliec a držal ju pri sebe, rovnako ako jeho jazyk poľahky vkĺzol do je Saniiných úst skúmajúc ich zákutia.

Ona mu automaticky odpovedala a ich jazyky sa stretli vo vášnivom tanci, avšak Sania si uvedomila, že Severus je stále lapený v nočnej more a pre to potrebuje ten elixír. Preto sa nasilu odtiahla, ukončila ich bozk a napriek zrýchlenému dychu a búšiacemu srdcu pokojne odzátkovala fľaštičku a Odvar pokoja, ktorý obsah rýchlo vyliala do úst nehybného Severusa.

Pokúsil sa ho vypľuť, ale tak trochu to predvídala a pre to už jeho ústa nasilu zatvorila. Nie však svojimi perami, ale svojou rukou a keďže nemohol vypľuť musel prehltnúť, aj keď Sanii ako prvá možnosť napadla znovu ho pobozkať.

Potriasla hlavou, aby odohnala dotieravé myšlienky pokým čakala na účinky elixíru, ktoré sa našťastie dostavili takmer okamžite.

Hneď ako Severus otvoril oči bolo jasné, že sa zobudil a pre to rýchlo odtiahla svoju ruku z jeho úst. Chvíľu sa zmätene obzeral a potom sa obozretne posadil pozerajúc pri tom na Saniu, ktorá sa snažila vymyslieť, čo mu asi tak povie na to, čo urobila.

,,Čo sa tu stalo?" spýtal sa jej a ona začala tušiť, že si to zrejme ani nepamätá, čo bolo pre ňu v podstate lepšie.

,,Mal si ďalší zlý sen, aj keď myslím, že presnejší popis by bol skôr záchvat," vysvetlila mu a v duchu si opakovala, aby zachovala pokoj a nemyslela na to, čo sa stalo, keby na ňu náhodou použil legilimens.

,,Myslel som si, ale nechápem, prečo ma tak bolí hlava a chrbát," zamrmlal si rozladene a vstal, čo urobila aj Sania sledujúc ho, či náhodou nebude potrebovať pomôcť.

,,To sa nečudujem, zletel si z postele. Zrejme si sa pri tom udrel." Dovolila si úsmev, pretože teraz jej to už prišlo skôr smiešne, nie ako predtým. A na jej nesmierne prekvapenie, sa aj on usmial! Volajte do novín, Severus Snape sa usmial! Pomyslela si Sania a hoci ju učil dlhé roky a bol aj vedúcim jej fakulty nikdy ho nevidela usmievať sa, až doteraz a musela uznať, že to stojí za to. ,,Aha, tak to preto," pokýval hlavou a posadil sa na posteľ.

,,Si v poriadku? Je ti ešte niečo iné, okrem toho boľavého chrbtu a hlavy?" vyzvedala Sania starostlivo a sledovalo ho ostražitým pohľadom, napriek tomu, že bol majstrom v zapieraní.

,,Je mi dobre."

,,V poriadku, tak príjemný zvyšok noci, ja sa vrátim do svojej spálne. Keby si niečo potreboval zavolaj si škriatka alebo po ňom zavolaj mňa." Rozlúčila sa s ním a rýchlo sa vrátila do svojej izby, vlastne do nej zdrhla, aby sa s ním nemusela dlhšie rozprávať a až v bezpečí svojej spálne si vydýchla.

,,Dofrasa, toto som nemala robiť!" zanadávala rozladene a klesla späť do svojej postele, z ktorej prednedávnom vybehla.

Rukou si prešla cez tvár a rozmýšľala, čo a či sa tým vlastne niečo zmení. Po chvíli sa rozhodla, že to nechá tak a nebude to riešiť, veď Severus si to evidentne nepamätá tak prečo by s tým mala niečo robiť? Bol to len impulz, aby mu pomohla nič viac a teraz by sa mala vyspať, pretože zajtra ráno musí vstávať. Potrebuje si zájsť do práce, kde si predĺži dovolenku aj do Šikmej uličky, kde jej doručia pravidelnú zásielku elixírových prísad.

Doobeda toto všetko stihla a preto sa poobede rozhodli pokračovať v prezeraní spomienok a tak obaja vošli do mysľomisy a ocitli sa na dobre známej stanici Rokfortského expresu, z ktorého práve vystupovali študenti, medzi nimi aj pätnásť ročná Sania oblečená do zeleného zimného plášťa.

Detí sa vítali zo svojimi rodičmi, ktorých od septembra nevideli, no v Saniinom prípade to tak nebolo.

Ona zamierila so svojím kufrom cez začarovanú bariéru na muklovskú stanicu, odkiaľ pokračovala von do chladného, sychravého anglického počasia. O chvíľu už Sania kráčala po ulici a snažila sa zohnať si nejaký voľný taxík, ktorý by ju odviezol, no v ten deň nemala šťastie, pretože žiadny voľný tam nebol.

Jej smola pokračovala aj v okamihu, keď vzduchom preletelo prvé zaklínadlo od zamaskovaných postáv v čiernom, ktoré boli v čarodejníckom svete známe ako smrťožrúti.

,,Chyťte ju a nech vám neujde!" rozkázal mužský hlas a kým stihla vytiahnuť prútik svet sa s ňou zatočil, nohy jej vypovedali služby a ona sa zrútila na chodník, pričom si buchla hlavu o betón a stratila vedomie.

Posledné čo videla bola čierna postava skláňajúca sa nad ňou a berúca jej prútik, ktorý jediný jej teraz ešte mohol pomôcť. Vtedy zamdlela a svet vôkol nej pohltila tichá tma...

[ » na začiatok « ]