Kapitola:
Pridaná: 3.11.2012, 17:36:29
Čítaná: 260×
Hodnotenie: (počet hlasov: 2)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: po poslednom boji
Postavy: Sania Winterová, Severus Snape
Stručný dej: Už ubehol rok od veľkej bitke pri Rokforte, v ktorej bol porazený Temný pán lord Voldemort. Čardejnícky svet sa pomaly spamätáva, no pri bitke zahynulo veľa ľudí, za ktorými niekto smútiť...

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Pohárik whisky 2 » Zaradenie do Slizolinu 3 » Poslušnosť detí Slizolinu 4 » Návrat 5 » Šok! 6 » Pracovňa 7 » V mysľomise 8 » Zlý sen 9 » Návšteva 10 » Dlh 11 » Vysvetlenie 12 » Nečakané pokračovanie 13 » Rozhodnutie rodičov 14 » Bolesť jedinej spomienky 15 » Čo sa stalo pred rokmi? 16 » Sebecké rozhodnutie 17 » Vnútorná dilema 18 » Nočný Egypt 19 » Následky a nečakaný zvrat 20 » Bar 21 » Jazero Soflake 22 » Pravda 23 » Správy z domova 24 » Návrat domov 25 » Severus zasahuje 26 » Život nie je jednoduchý 27 » Bratská láska 28 » Nevhodná chvíľa 29 » Traja proti trom 30 » Bez masiek a pretvárky 31 » Ráno 32 » Súd 33 » Rozsudok 34 » Prekvapenie 35 » Otec 36 » Koniec dobrý, všetko dobré

Už ubehli dva dni odkedy sa Severus dozvedel o jej spomienkach z piateho ročníku a jej sa nepodarilo si s ním ani len pohovoriť, nieto ešte niečo vyriešiť. Hnevalo ju to a preto teraz rázne kráčala po naleštenej mramorovej podlahe. Jej kroky sa v tichom dome ozývali, ale na to nedbala, pretože smerovala k Severusovej izbe, pred ktorou som onedlho zastavila.

Tri krát zaklopala na tmavo hnedé dvere a s napätím čakala, kým sa otvoria, čo sa napokon aj stalo. Stál v nich ako inak Severus, netradične oblečený len v čiernych nohaviciach a bielej košeli.

,,Potrebujete nie?" ozval sa neutrálnym, avšak nie príliš milým hlasom a naschvál jej vykal.

,,Áno. Chcem si s tebou pohovoriť," informovalo ho Sania rovnakým tónom. ,,Neskôr," chcel ju odbiť a pokúsil sa zatvoriť dvere, ale to sa mu nepodarilo, pretože skôr ako to stihol Sania medzi ne vložila nohu.

,,Teraz., zareagovala hlasom, ktorý nepripúšťal žiadne námietky a tak trochu sa podobala na svojho profesora elixírov.

,,Nemám..." nech už nemal čokoľvek Sania na nič dlho nečakala, potlačila dvere a hoci bol Severus od nej silnejší nečakal to a preto sa otvoril.

,,Dosť bolo tých detinských hier."

S ráznosťou vošla dnu a zatvorila za sebou dvere, nenápadne ich opatrila kúzlom bezpečnosti - neotvoria sa, kým to ona nepovolí, a posadila sa do pohodlného kresla.

,,Pred pár dňami došlo k istému nedorozumeniu a ja ho chcem vyriešiť."

Začala už normálnym tónov, avšak Snape stojaci stále pri dverách na ňu chladne pozeral.

,,K žiadnemu nedorozumeniu nedošlo," odsekol nahnevane, ale ona záporne pokrútila hlavou.

,,Ale došlo. Zmýlil si sa. Možno si pochopil, že ti chcem pomôcť, aby som ti aspoň z časti oplatila to, čo si pre mňa urobil, aj keď to sa tak ľahko nedá, ale nepochopil si ten dôvod, prečo o tom nikto nevie," vysvetlila mu a urobila si prestávku, aby sa mohla nadýchnuť a pokračovala:

,,Tým dôvodom nebol fakt, že ty sám si ma o to požiadal, ešte v tú noc, keď si ma doráňanú a na smrť vyčerpanú priviedol do nemocničného krídla v Rokforte!" Severus chcel niečo namietnuť, ale protesty mu odumreli na perách, keď počul, že on sám nechcel, aby o tom niekto vedel. Zmätene sa na ňu pozrel a preto pokračovala ďalej:

,,Stále si bol v utajení a keby sa to niekto dozvedel riskoval by si pri Voldemortovi hlavu."

Nastalo ticho, počas ktorého prešiel od dverí k druhému kreslu a posadil sa doň. ,,Chápem. Prečo si mi to však nepovedala teraz?" nerozumel a Sania si povzdychla.

,,Hanbila som sa," zašepkala ticho a Severus už išiel povedať, že presne to hovoril avšak Sania pokračovala:

,,Bolo mi hlúpe a stále je, že si ma vtedy musel zachraňovať. Vždy som sa o seba vedela postarať sama, chválila som sa svojou samostatnosťou a pri tom pri prvej vážnej situácii som od niekoho potrebovala zachrániť."

Nehovorilo sa jej to ľahko, ale on mal predsa právo to vedieť. Ak nie on, tak kto potom? Toto vysvetlenie Severusa značne prekvapilo, ani vo sne mu nezišlo na um, že by to tajila práve z takéhoto dôvodu.

,,Nie je to žiadna slabosť. Iní, omnoho silnejší čarodejníci podľahli pri mučení Voldemortom a samému sa nikomu nepodarilo ujsť z jeho sídla," uistil ju a jeho hlas už neznel tak chladne ako obyčajne.

,,Aspoň, čo si pamätám," dodal na pobavenie a Sania sa neubránila úsmevu. ,,Bolo to odo mňa hlúpe, prepáč," ospravedlnila sa mu, ale on iba pokrútil hlavou. ,,Nebolo, to ja som bol hlúpy, že som to nepochopil. Zabudnime na to."

Mávol rukou a Sania veselo prikývla.

,,Nejaká zmena v tvojom stave? Návrat myšlienok?" zaujímala sa Sania hneď, ale nič sa nezmenilo.

,,Myslím, že po tomto odhalení všetko pôjde lepšie."

Sania od neho odchádzala po takmer hodinovej debate na najrôznejšie témy. Rozlúčili sa a keďže bolo už neskoro večer obaja zamierili do postelí, no ani jeden nezažil pokojnú noc. Sania si ľahla, ale o niekoľko hodín neskôr ju zobudil čarovný alarm, rovnaká situácia ako prednedávnom a keďže tušila, že sa deje to isté čo minule vyskočila z postele a zo sklady vybrala Odvar pokoja.

S fľaštičkou v ruke sa rozbehla tmavými chodbami, bosými nohami ťapkajúc po schodoch, otvorila dvere a prebehla cez Severusovu obývaciu izbu, aby sa dostala do spálne.

Ako predpokladala, našla ho zmietať sa na posteli, ktorá bola celá rozhádzaná, vankúše sa váľali na zemi a perina takisto. Sania sa zastavila, aby nabrala dych a potom vyrazila k Severusovej posteli s úmyslom podať mu Odvar pokoja.

Tentoraz to ale bolo ťažšie, pretože sa neustále prevaľoval a tak mu nemohla naliať elixír do úst. Nemala chuť znovu sa ho pokúsiť premôcť, ale iný spôsob nevidela a preto sa vyhupla na posteľ.

,,Severus vstávaj!" budila ho medzitým, ale takmer ju zhodil na zem. Chytila ho za ruky, ale on s ňou súperil a pri svojej snahe dostať sa z jej dosahu sám zletel z postele na zem, takže ho Sania rýchlo nasledovala dúfajúc, že ho to zobudilo, čo sa však nestalo.

,,Musíš vypiť ten elixír," prihovárala sa mu aj naďalej, pri čom sa nad neho naklonila a keďže bol už pokojnejší rýchlo odzátkovala fľaštičku. Keď mu ju chcela naliať do úst zistila, že ich má pevne zatvorené a stisnuté, takže to nešlo.

,,Došľaka!" zanadávala, keď sa jej znovu nepodarilo otvoriť mu ústa. Zareagovala impulzívne, ani si neuvedomujúc čo naozaj robí pritisla svoje pery na tie jeho, ktoré boli neprirodzene chladné.

[ » na začiatok « ]