Kapitola:
Pridaná: 22.10.2012, 16:20:27
Čítaná: 192×
Hodnotenie: (počet hlasov: 4)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: po poslednom boji
Postavy: Sania Winterová, Severus Snape
Stručný dej: Už ubehol rok od veľkej bitke pri Rokforte, v ktorej bol porazený Temný pán lord Voldemort. Čardejnícky svet sa pomaly spamätáva, no pri bitke zahynulo veľa ľudí, za ktorými niekto smútiť...

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Pohárik whisky 2 » Zaradenie do Slizolinu 3 » Poslušnosť detí Slizolinu 4 » Návrat 5 » Šok! 6 » Pracovňa 7 » V mysľomise 8 » Zlý sen 9 » Návšteva 10 » Dlh 11 » Vysvetlenie 12 » Nečakané pokračovanie 13 » Rozhodnutie rodičov 14 » Bolesť jedinej spomienky 15 » Čo sa stalo pred rokmi? 16 » Sebecké rozhodnutie 17 » Vnútorná dilema 18 » Nočný Egypt 19 » Následky a nečakaný zvrat 20 » Bar 21 » Jazero Soflake 22 » Pravda 23 » Správy z domova 24 » Návrat domov 25 » Severus zasahuje 26 » Život nie je jednoduchý 27 » Bratská láska 28 » Nevhodná chvíľa 29 » Traja proti trom 30 » Bez masiek a pretvárky 31 » Ráno 32 » Súd 33 » Rozsudok 34 » Prekvapenie 35 » Otec 36 » Koniec dobrý, všetko dobré

Dni bežali akoby ich poháňali bičom a pri tom sa na panstve Winterovcov nič nezmenilo, aspoň nie k lepšiemu. Sania so Severusom sa stále prehrabávali Saniinými spomienkami avšak profesorova pamäť sa stále neobnovovala. Čím to je? Kde robia chybu?

Už sa dostali k piatemu ročníku, ktorý bol spomienkami naplnený viac než dosť, aj keď Sania bola stále viac nervózna ako sa spomienkami posúvali vpred a Severus si to všimol.

,,Deje sa niečo?" spýtal sa jej počas krátkej prestávky v sobotňajšie popoludnie. ,,Nie nič. Prečo, malo by sa niečo diať?" odpovedala mu Sania pokojne, ale vo svojom vnútri taká rozhodne nebola. Majster elixírov jej to však neuveril a povedal:

,,Niekoho iného by si možno oklamala, ale mňa nie. Buď taká láskavá a vyklop prečo je piaty ročník iný ako ostatné, že ťa tak znepokojujú jeho spomienky." Nastalo ticho a Sania behala pohľadom po miestnosti, aby sa nemusela pozerať na Severusa, ale nakoniec predsa len s povzdychom začala rozprávať:

,,Keď bol Voldemort ešte pri moci, verboval do svojich radov vplyvných čistokrvných čarodejníkov, to už vieš. Moja rodina patrí k čistokrvným a tak chcel zverbovať mojich rodičov, aby sa k nemu pridali čo však odmietli, no Temnému pánovi sa nehovorilo nie."

Na chvíľu sa odmlčala a Severus ju nechal, aby si utriedila myšlienky a tak aj sama rozprávala ďalej:

,,Ako tomu už bývalo chcel ich prinútiť, nie je to žiadna novinka, že to robil. Hrozby a vyhrážanie však nepomáhali a tak sa rozhodol ísť na to z inej strany a zatlačiť na nich kvôli rodine. Na vianočné prázdniny v piatom ročníku som domov nedorazila, mala som tú smolu, že ma chytili smrťožrúti cestou z vlaku domov. To čo nasledovalo nie je príjemné a tak to poviem len v skratke - Voldemort sa vyhrážal, že ma zabije, ak sa k nemu rodičia nepridajú, čo som však nechcela. Zdalo sa, že nie je žiadneho východiska, ale z jeho vezenia ma vyslobodil jeden z jeho verných smrťožrútov a zachránil tak nielen mňa, ale aj mojich rodičov. Ich však Voldemort aj tak dostal, no ja mu doteraz vďačím za život."

Sania dorozprávala a zmĺkla s pohľadom upreným na podlahu čakajúc od Snapea nevyhnutnú otázku a tak sa aj stalo.

,,Kto bol ten smrťožrút?" spýtal sa a Sania k nemu zdvihla pohľad.

,,Ty."

Toto jediné slovo Severusovi stačilo, aby pochopil, prečo toľká ochota pomôcť mu, prečo ho tak dobre poznala a všetko to ostatné.

,,Pomáhate mi, aby ste splatili svoj dlh?" opýtal sa jej ľadovo chladným hlasom, ktorý bol rovnako chladný ako pohľad jeho čiernych očí. O jeho hneve svedčil aj fakt, že Sanii nezvyčajne vykal.

,,Čiastočne áno, chcem ti oplatiť to, čo si pre mňa vtedy urobil, ale zároveň ti pomáham aj pre to, lebo, ver či nie, mám ťa rada," pokúsila sa mu vysvetliť Sania, zatiaľ čo Snape vstal zo stoličky a prešiel k oknu, von ktorým sa zahľadel.

,,Prečo si mi to nepovedala už skôr?" opýtal sa jej a už jej znovu tykal, čo zrejme znamenalo, že sa už tak veľmi nehnevá.

,,Nikto žijúci okrem mňa to doteraz nevedel. Vedel si o tom len ty a Dumbledore. Nie je to vec, ktorú by som každému rozprávala ako historku z detstva," informovala ho, ale zrejme neurobila dobre, pretože sa na ňu nahnevane obrátil a prepichol ju zlostným pohľadom. Z čoho ten hnev? Nechápala Sania.

,,To ti tak strašne vadí, že som ti život zachránil práve ja?!" spýtal sa jej sarkasticky a ani nečakal na odpoveď prešiel k dverám a vyšiel von. Nezabudol však za sebou tresnúť dverami, pri čom sa Sania až mykla.

Smutne si povzdychla a sledovala dvere, ktorými odišiel. V prvom momente za ním chcela bežať a vysvetliť mu, že to tak nie je, avšak keď sa nad tým zamyslela, zrejme bude najlepšie počkať, kým trochu vychladne.

,,Aspoň, že na chvíľu zabudol na stratu pamäti," povedala si sama pre seba do ticha pracovne a smutne sa pousmiala, vstala zo stoličky a schovala mysľomisu. Nejakú dobu zrejme jej spomienky skúmať nebudú aspoň dovtedy, kým to Severusovi všetko nevysvetlí.

Možno pri večeri. Dúfala, ale to sa nestalo. Večerala sama v tiesnivom tichu, pretože Severus sa ani neobťažoval prísť na večeru, zrejme požiadal škriatkov, aby mu jedlo priniesli do izby.

,,Mala som to nechať tak a nič mu nehovoriť, kým neuvidí spomienky," hnevala sa Sania sama na seba, keď sa ukladala do postele rozmýšľajúc, či sa jej zajtra podarí urovnať tento spor.

[ » na začiatok « ]