Kapitola:
Pridaná: 20.10.2012, 16:20:07
Čítaná: 177×
Hodnotenie: (počet hlasov: 3)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: po poslednom boji
Postavy: Sania Winterová, Severus Snape
Stručný dej: Už ubehol rok od veľkej bitke pri Rokforte, v ktorej bol porazený Temný pán lord Voldemort. Čardejnícky svet sa pomaly spamätáva, no pri bitke zahynulo veľa ľudí, za ktorými niekto smútiť...

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Pohárik whisky 2 » Zaradenie do Slizolinu 3 » Poslušnosť detí Slizolinu 4 » Návrat 5 » Šok! 6 » Pracovňa 7 » V mysľomise 8 » Zlý sen 9 » Návšteva 10 » Dlh 11 » Vysvetlenie 12 » Nečakané pokračovanie 13 » Rozhodnutie rodičov 14 » Bolesť jedinej spomienky 15 » Čo sa stalo pred rokmi? 16 » Sebecké rozhodnutie 17 » Vnútorná dilema 18 » Nočný Egypt 19 » Následky a nečakaný zvrat 20 » Bar 21 » Jazero Soflake 22 » Pravda 23 » Správy z domova 24 » Návrat domov 25 » Severus zasahuje 26 » Život nie je jednoduchý 27 » Bratská láska 28 » Nevhodná chvíľa 29 » Traja proti trom 30 » Bez masiek a pretvárky 31 » Ráno 32 » Súd 33 » Rozsudok 34 » Prekvapenie 35 » Otec 36 » Koniec dobrý, všetko dobré

Bolo desať hodín a ja som už od rána sedela za stolom vo svojej pracovni, na ktorom stála kopa kníh a pergamenov. Niektoré boli otvorené a iné uložené na kôpke. Práve teraz som z jednej hrubej hnedej knihy odpisovala text, ktorý ma zaujal na pergamen. Našťastie bola dnes nedeľa a tak som nemusela ísť do práce. V mysli som si poznačia poznámku, aby som nezabudla poslať šéfovi sovu, že si beriem dovolenku na...

,,Neruším?" spýtal sa známy hlas od dverí a keď som zdvihla hlavu od knihy, vo dverách som uvidela stáť Severusa. Trochu som sa pousmiala a pokrútila som hlavou.

,,Nie. Poď ďalej," vyzvala som ho a ukázala som na stoličku pred stolom pričom som do knihy vložila záložku, aby som náhodou nestratila stranu, z ktorej som odpisovala.

Severus medzitým prešiel cez miestnosť a posadil sa na stoličku.

,,Na čom pracuješ?" opýtal sa ma a ja som na ňom videla skutočný záujem a nie iba predstieranú masku, aby reč nestála.

,,No, napadlo mi skúsiť nájsť nejaký elixír na usporiadanie spomienok," začala som a rýchlo som si v hlave triedila myšlienky, aby to dávalo zmysel a nepoplietla som to.

,,Tvoja myseľ sa sama snaží spomenúť si a vytiahnuť na povrch tvoje spomienky, čo je sama o sebe veľmi dobré. Nanešťastie to však spôsobilo tvoju dnešnú nočnú moru," dokončila som v skratke čím som sa dnes zaoberala.

Severus sa na mňa uprene zahľadel a mne jeho pohľad začínal byť nepríjemný. Je zvláštne, keď na mňa niekto dlho pozerá a je to dvojnásobne zvláštne, keď je ten niekto Severus Snape. Jeho pohľad vyvoláva dojem, že človeku vidí až na dno duše i mysle. Už som to nevydržala a tak som sa opýtala: ,,Čo je?"

,,Nič. Ja len, že sa v tebe prejavujú niektoré chrabromilské vlastnosti," vysvetlil mi z čoho mi takmer spadla sánka. Naozaj? Pýtala som sa sama seba v duchu.

Než som stihla odpovedať, v pracovni sa objavila Cela, domáci škriatok. ,,Prepáčte že ruším pani, ale pred bránou čakajú pán Potter, pán Weasley a slečna Grangerová-Weasleyová a žiadajú vás o návštevu," oznámila mi po tom, ako sa poklonila.

Neubránila som sa a pretočila som nad tým očí. Vedela som, že sa sem tí traja dotrepú, veď kde by oni chýbali? Vždy do všetkého strkajú nos, aj do toho čo sa ich dotýka. Avšak Potter je hrdina, poraziteľ Voldemorta a má veľký vplyv, nemôžem ho odmietnuť.

,,Pusť ich dnu a usaď ich do salóna v západnom krídle," rozkázala som jej načo sa Cela stratila, aby vykonala rozkaz.

,,Vyzerá to tak, že som nútená prestať pracovať a ísť dolu k tým trom," povedala som s povzdychom načo som sa postavila. Vedela som, že sa budem musieť ísť ešte prezliecť, mala som na sebe domáci pohodlný hábit, ten sa však na uvítania návštevy, nech už bola akákoľvek, nehodil.

,,Chcete ísť tiež alebo vás mám ospravedlniť?" obrátila som sa s otázkou na Severusa. Ten vyzeral, že o tom chvíľu rozmýšľa.

,,Pôjdem aj ja," vyhlásil nakoniec a ja som sa pousmiala. Síce som mu rozprávala, že Harryho Pottera neznáša kvôli jeho otcovi, ktorý ho na škole šikanoval, aj tak to bolo predsa len iné. Keby mal svoje spomienky, zrejme by so mnou nikdy nešiel. I keď, ak by naozaj mal svoje spomienky, tak by tu potom vôbec nebol...

,,Dobre teda. Idem sa prezliecť. Stretneme sa pri schodišti."

Kývla som mu a zamierila som k druhým dverám nenápadne zasadeným do steny, ktoré boli na ľavej strane medzi regálmi s knihami a viedli do mojich izieb. Severus vyšiel von hlavnými dverami a tiež sa šiel prezliecť.

...

,,Som rada, že sú už preč," skonštatovala som s mierne unaveným úsmevom, pretože táto návšteva nebola práve podľa môjho vkusu. Bolo niečo po tretej a slávne trio Harry, Hermiona a Ron konečne odišlo.

Ich otázky nemali konca kraja a ja som na ne nemala odpovede. Hermiona mala stovky dotazov, silou mocou chcela pomôcť, ale našťastie Severus držal jej ochotu pod kontrolou, za čo som mu bola nesmierne vďačná.

,,Myslíte, že dnes stihneme tvoj druhý ročník?" spýtal sa ma Severus, keď sme kráčali hore mramorovými schodmi, ktoré viedli na druhé poschodie, kde sa nachádza aj moja pracovňa.

,,Neviem," Zamyslela som sa nad jeho otázkou a zvážila som čo všetko zahŕňa môj druhý ročník na Rokforte.

,,Ale časť stihneme určite," skonštatovala som napokon, pretože som nechcela robiť unáhlené závery. Prešli sme do pracovne, kde už na stole stála moja mysľomisa a ja som si vytiahla prútik.

Zľahka som priložila špičku prútika k môjmu spánku a keď som ho oddialila objavila sa na ňom spomienka, ktorú som nechala klesnúť do mysľomise. Takto sa to opakovalo ešte niekoľko krát, až kým som si nebola istá, že mám všetky spomienky, ktoré sú z daného ročníku.

Bez čakania a zbytočných rečí, ktoré ako viem Severus Snape neznáša, som sa ponorila do spomienky a profesor ma hneď nasledoval.

,,Som zvedavý, čo sa bude diať v tomto ročníku."

[ » na začiatok « ]