Kapitola:
Pridaná: 17.10.2012, 18:13:32
Čítaná: 148×
Hodnotenie: (počet hlasov: 1)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: po poslednom boji
Postavy: Sania Winterová, Severus Snape
Stručný dej: Už ubehol rok od veľkej bitke pri Rokforte, v ktorej bol porazený Temný pán lord Voldemort. Čardejnícky svet sa pomaly spamätáva, no pri bitke zahynulo veľa ľudí, za ktorými niekto smútiť...

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Pohárik whisky 2 » Zaradenie do Slizolinu 3 » Poslušnosť detí Slizolinu 4 » Návrat 5 » Šok! 6 » Pracovňa 7 » V mysľomise 8 » Zlý sen 9 » Návšteva 10 » Dlh 11 » Vysvetlenie 12 » Nečakané pokračovanie 13 » Rozhodnutie rodičov 14 » Bolesť jedinej spomienky 15 » Čo sa stalo pred rokmi? 16 » Sebecké rozhodnutie 17 » Vnútorná dilema 18 » Nočný Egypt 19 » Následky a nečakaný zvrat 20 » Bar 21 » Jazero Soflake 22 » Pravda 23 » Správy z domova 24 » Návrat domov 25 » Severus zasahuje 26 » Život nie je jednoduchý 27 » Bratská láska 28 » Nevhodná chvíľa 29 » Traja proti trom 30 » Bez masiek a pretvárky 31 » Ráno 32 » Súd 33 » Rozsudok 34 » Prekvapenie 35 » Otec 36 » Koniec dobrý, všetko dobré

,,Sme v Rokforte," skonštatoval Severus a Sania iba prikývla a obzerala sa po dobre známej Vstupnej hale, kde pred profesorkou McGonagallovou stála skupina prvákov, ktorí čakali na zaradenie.

,,To je Minerva McGonagallová. Učila Transfiguráciu a taktiež bola vedúcou fakulty Chrabromil. Teraz je z nej riaditeľka Rokfortu, nastúpila na Dumbledorove miesto." Vedela, že každý detail môže byť dôležitý a preto mu opisovala všetko, na čo si spomenula a čo považovala za dôležité.

,,To si ty?" uistil sa Severus, keď ukázal na jedenásť ročné dievča s hrdo zdvihnutou hlavou pokrytou hnedými vlasmi, ako pozerá na profesorku.

,,Áno, to som ja."

Spoločne vošli s prvákmi do Veľkej siene s obvyklým začarovaným stropom, štyrmi fakultnými a jedným profesorským stolom.

Keďže boli v spomienke nikto ich nemohol vidieť. Severus sa zvedavo obzeral naokolo po sieni a študentoch.

,,To ste vy, vtedy som sa vás uvidela prvý krát," oznámil mu Sania čím upútala jeho pozornosť, pretože už boli všetci zaradený, len ona nie. Obrátil sa a sledoval jej pohľad ku koncu stola, kde sedel muž s čiernymi vlasmi, neprirodzene bledou pleťou a čiernymi očami odetý v čiernom habite. Bol to on sám pred niekoľkými rokmi.

Severus postrehol, že Sania sa opäť vrátila k vykaniu, zrejme preto, lebo sú v škole a preto poznamená:

,,Pokojne môžeš ostať pri tykaní."

Pohľadom stále sleduje sám seba a tak mu ušlo Saniine prikývnutie. Obaja sledujú, ako jedenásť ročná Sania nekrompromisne vyhlasuje, že chce ísť do Slizolinu, keď jej Múdry klobúk zoskočil z hlavy. Vedúci Slizolinu, Snape s tým súhlasil a ona sa usadila k ostatným prvákom.

Následne vypočuli Dumbledorov príhovor, kde všetkých privítal a hostina sa začala. Sania mu predstavila všetkých profesorov pri stole, povedala mu aké predmety učia i niečo zaujímavé o nich.

,,Nejaké náznaky toho, že sa vám vracajú spomienky?" spýtala sa Sania pokojne, avšak s nádejou v hlase.

,,Nie," odvetil Snape mrzuto a zamračeným pohľadom prebodával profesorov spokojne sediacich za stolom.

,,Chce to viac času," skonštatuje Sania a v tom sa spomienka zmenila, pretože večera sa blížila ku koncu.

Teraz sa nachádzali v učebni elixíroch, čo mu Sania hneď aj oznámila. Netrvalo dlho a dvere do učebne sa s hlasným buchnutím rozrazili a dnu vpochodoval profesor Elixírov zatiaľ čo jeho čierny habit za ním hrozivo vial.

Začal hovoriť svoj preslov o elixíroch a Sania si ani neuvedomila, že sa pri tých slovách začína usmievať.

,,nebude žiadne mávanie prútikom ani žiadne..."

,,Čo?" opýtal sa Severus nechápavo, pretože nerozumel jej úsmevu.

,,Tento príhovor si hovoril všetkým prvákom. Vďaka nemu ma Elixíry hneď zaujali a ten záujem mi vydržal doteraz," vysvetlila mu trochu nostalgicky a oprela sa o kamennú stenu.

Po tom, ako absolvovali prvú hodinu elixírov sa spomienka opäť zmenila. Okolo nich sa objavila hmla a všetko zmizlo, až sa vzápätí objavili v Slizolinskej spoločenskej miestnosti ladenej do zelenej a striebornej.

,,Od vás všetkých očakávam vzorné správanie hodné Slizolinu a..."

Severus Snape stojaci uprostred klubovne mal nejaký prejav. V miestnosti boli takmer všetci študenti, ktorí ho bez slova počúvali a niektorí súhlasne prikyvovali. ,,Je to ráno metlobalového zápasu medzi Slizolinom a Chrabromilom, kde ste nás varovali, aby sme sa dobre správali," uškrnula sa Sania, pretože táto spomienka je jedna z tých, ktoré človeka pobavia.

Spoločne si prezreli ešte niekoľko spomienok zo Saniinho prvého ročníku, keď sa oboch žalúdky začali hlásiť o slovo.

,,Na dnes skončíme. Zajtra budeme pokračovať druhým ročníkom."

Povie Sania načo sa obaja vynoria z mysľomisy a ocitnú sa späť v pracovni. Severus vyzeral dosť zamyslene a Sania ho chápala. Všetko čo videl, bolo preňho nové, práve spoznával sám seba a to len z pohľadu jedenásť ročného dievčatka.

,,Bol som stále taký?" opýtal sa, keď obaja smerovali do jedálne na prízemí. ,,Aký?" nadvihla Sania obočie, pretože nepochopila jeho otázku.

,,Sarkastický, zachmúrený, nespravodlivý, arogantní..." vymenoval niekoľko svojich vlastností a Sania iba pokrčila ramenami.

,,Ako sa to vezme. Na hodinách, chodbách a trestoch áno. Teda hlavne k Chabromilčanom, ale k nám zo Slizolinu si sa správal dobre. Teda, nie že by ste nám rozprávali vtipy a sedávali s nami pri čaji." Poslednú vetu dodala rýchlo, keď videla Snapeov pohľad. Aby mu lepšie vykreslila svoj názor na jeho správanie, dodala ešte jednu poznámku:

,,Niekto iný by zrejme povedal, že si bol krajne nespravodlivý k Chrabromilu, a že si nadržiaval svojej fakulte, ale ja si to nemyslím. Väčšina profesorov mala Chrabromil rada, preto bolo fajn, že si bol výnimkou."

[ » na začiatok « ]