Kapitola:
Pridaná: 16.10.2012, 15:43:55
Čítaná: 142×
Hodnotenie: (počet hlasov: 2)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: po poslednom boji
Postavy: Sania Winterová, Severus Snape
Stručný dej: Už ubehol rok od veľkej bitke pri Rokforte, v ktorej bol porazený Temný pán lord Voldemort. Čardejnícky svet sa pomaly spamätáva, no pri bitke zahynulo veľa ľudí, za ktorými niekto smútiť...

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Pohárik whisky 2 » Zaradenie do Slizolinu 3 » Poslušnosť detí Slizolinu 4 » Návrat 5 » Šok! 6 » Pracovňa 7 » V mysľomise 8 » Zlý sen 9 » Návšteva 10 » Dlh 11 » Vysvetlenie 12 » Nečakané pokračovanie 13 » Rozhodnutie rodičov 14 » Bolesť jedinej spomienky 15 » Čo sa stalo pred rokmi? 16 » Sebecké rozhodnutie 17 » Vnútorná dilema 18 » Nočný Egypt 19 » Následky a nečakaný zvrat 20 » Bar 21 » Jazero Soflake 22 » Pravda 23 » Správy z domova 24 » Návrat domov 25 » Severus zasahuje 26 » Život nie je jednoduchý 27 » Bratská láska 28 » Nevhodná chvíľa 29 » Traja proti trom 30 » Bez masiek a pretvárky 31 » Ráno 32 » Súd 33 » Rozsudok 34 » Prekvapenie 35 » Otec 36 » Koniec dobrý, všetko dobré

Ozvalo sa klopanie na dvere a Sania ani nemusela otvoriť, aby vedela, kto za nimi stojí.

,,Ďalej," zakričala iba a ani sa neobrátila a neprerušila svoje listovanie vo veľkej knihe. Sedela za svojím stolom v pracovni s bielymi stenami a nábytkom ladenom do modra, ktorá susedila s jej izbami. Dvere do pracovne sa otvorili a do miestnosti vošiel Majster elixírov oblečený v obyčajných čiernych nohaviciach a čiernej košeli.

Sania konečne zdvihla zrak od knihy a pozrela sa na profesora. Ostro kontrastoval s touto miestnosťou, ktorá bola ladená do bielej a slabo modrej.

,,Posaďte... Posaď sa," opravila sa a kývla Severusovi, aby si sadol do kresla pred stolom. Včera si s ním potykala, ale ešte stále si nezvykla na to, že ho má oslovovať Severus. Ten iba kývol a prešiel po mramorovej podlahe ku kreslu a sadol si.

,,Takže, našla som túto knihu týkajúcu sa pamäťových kúziel," začala Sania a kývla k otvorenej knihe.

,,Žiaľ, nenašla som tu žiadne kúzlo, ktoré by sme včera neskúsili."

Celý včerajší deň strávili v knižnici, kde skúšali najrôznejšie kúzla na obnovu pamäte, zrušenie kúzla na upravenie či zablokovanie pamäte avšak bezvýsledne, nič z toho nefungovalo.

Severus na to iba kývol hlavou, pretože niečo také aj čakal.

,,Našla som tu ale zmienku o tom, ako pomôcť niekomu s amnéziou," pokračovala Sania a na chvíľu sklopila pohľad ku knihe kde očami preletela text na stránke.

,,Tvoja pamäť je s najväčšou pravdepodobnosťou v poriadku a stále máš všetky svoje spomienky. Sú však skryté hlboko v tebe. Potrebujeme, aby si si na niečo spomenul."

Keď videla, že Severus to nepochopil tak vysvetľovala ďalej:

,,Myslím, že musíme vyvolať nejakú reakciu. Niečo, čo zbúra imaginárnu stenu okolo starých spomienok a vráti ti pamäť."

Teraz to už pochopil a zamyslel sa nad tým. Sania bola trochu nervózna, lebo si tým nebola až tak úplne istá bola to len jej teória, ktorá nebola celkom podložená dôkazmi. Zachovala však pokoj a niekoľko ročná výchova jej nedovolila prejaviť nervozitu.

,,Je to len teória však?" prehovoril nakoniec Severus a Sania mala čo robiť, aby nevzdychla.

,,Áno." Nemalo zmysel vysvetľovať, ako k nej prišla, a že časť nápadu pochádza z knihy. Nie mužovi, ktorý patrí k najinteligentnejším, akých kedy stretla a to sa stratou pamäte nijako nezmenilo. Zasa iba prikývol a Sania mala neuveriteľné nutkanie opýtať sa ho načo myslí.

,,A ako chceš vyvolať tú reakciu?" spýtal sa jej napokon a zvedavo na ňu pozrel. ,,Spomienkami. Ukážem ti moje spomienky, v ktorých si ty sám. Taktiež sa budem snažiť vyrozprávať to všetko, čo o tene viem," vysvetlila mu svoj malý plán a žiaľ, nič lepšie práve teraz nemala.

,,A ak to nebude fungovať?" nadvihol obočie v tak dobre známom pohybe.

,,Tak vymyslíme niečo iné." Mykla Sania ramenami, akoby to bolo samozrejmé a myslela to naozaj vážne, ona sa len tak vzdať nemienila.

Obaja však vedeli, že by to nebolo také jednoduché, ale Sania malá stále v pamäti svoj sľub, že pomôže Severusovi spomenúť si a hodlala ho aj dodržať. ,,Máš mysľomisu?" opýtal sa Severu čím Saniu trochu prekvapil.

,,Takže súhlasííš?" uistila sa a Severusov pohľad typu Nie je to zjavné? jej rýchlo odpovedal.

Chytila prútik ležiaci na stole vedľa hrubej knihy, niekoľkých pergamenov i iných vecí a zľahka ním švihla. Z jednej zo skríň pri stene, kde boli dvere vedúce do jej izieb vyletela mysľomisa a bezpečne pristála na stole pred ňou.

,,Tak poďme na to," kývol Severus odhodlane a obaja vstali. Sania priložila špičku prútika k svojmu spánku a ako prútik pomaly odťahovala na jeho konci sa objavila podivná striebristá hmota napoly dym napoly akýsi vlas.

Bola to spomienka a Sania ju nechala spadnúť do kamennej misy naplnenej priezračnou tekutinou.

,,Najskôr slečny," pokynul Severus k mysľomise a Sania sa s úsmevom natiahla a ponorila hlavu do tekutinu. Následne celá spadla dnu a za ňou nasledoval aj Majster elixírov.

Prvá a najstaršia spomienka, ktorú naňho mala, rozhodla sa začať od začiatku.

[ » na začiatok « ]