Kapitola:
Pridaná: 11.10.2012, 16:49:13
Čítaná: 153×
Hodnotenie: (počet hlasov: 4)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: po poslednom boji
Postavy: Sania Winterová, Severus Snape
Stručný dej: Už ubehol rok od veľkej bitke pri Rokforte, v ktorej bol porazený Temný pán lord Voldemort. Čardejnícky svet sa pomaly spamätáva, no pri bitke zahynulo veľa ľudí, za ktorými niekto smútiť...

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Pohárik whisky 2 » Zaradenie do Slizolinu 3 » Poslušnosť detí Slizolinu 4 » Návrat 5 » Šok! 6 » Pracovňa 7 » V mysľomise 8 » Zlý sen 9 » Návšteva 10 » Dlh 11 » Vysvetlenie 12 » Nečakané pokračovanie 13 » Rozhodnutie rodičov 14 » Bolesť jedinej spomienky 15 » Čo sa stalo pred rokmi? 16 » Sebecké rozhodnutie 17 » Vnútorná dilema 18 » Nočný Egypt 19 » Následky a nečakaný zvrat 20 » Bar 21 » Jazero Soflake 22 » Pravda 23 » Správy z domova 24 » Návrat domov 25 » Severus zasahuje 26 » Život nie je jednoduchý 27 » Bratská láska 28 » Nevhodná chvíľa 29 » Traja proti trom 30 » Bez masiek a pretvárky 31 » Ráno 32 » Súd 33 » Rozsudok 34 » Prekvapenie 35 » Otec 36 » Koniec dobrý, všetko dobré

Bolo zvláštne vrátiť sa do Rokfortu. Okamžite ju zaliala vlna spomienok a s ľahkým úsmevom vykročila k jazeru na miesto, kde sa pri dvoch mramorových hrobkách mala konať slávnosť.

Sania na sebe mala pekný zeleno - strieborný slávnostný habit vysokej kvality. Svoje gaštanovo hnedé vlasy, tentoraz rovné, mala rozpustené a pohrával sa s nimi slabý vetrík, ktorý pofukoval. Jej zeleno - strieborný habit jej len pripomínal roky strávené v Slizolinskej fakulte.

,,Slečna Winterová, som rada, že ste prišli!" privítala ju riaditeľka Rokfortu profesorka McGonagallová a rukou ukázala na rady bielych stoličiek, medzi ktorými v strede viedla ulička. Trochu jej to pripomínalo siedmy ročník, keď bol Dumbledorov pohreb. Na stoličkách už bolo pousádzaných množstvo významných čarodejníc a čarodejníkov.

V prvých radoch na pravej strane videla usadeného Pottera s jeho manželkou, celú rodinu Weasleyovcov, členov Fénixovho rádu, ministra... Dalo by sa povedať, že na pravej strane boli Chrabromilčania. Na konci sedeli študenti Chrabromilu a Bystrohlavu a vpredu študenti, ktorí z oboch fakúlt pochádzali.

Keď však Sania obrátila svoj pohľad na ľavú stranu neubránila sa slabému pousmiatiu. Tam jednoznačne prevládali Slizolinčania a vzadu spolu s nimi usadení študenti Bifľomoru. Videla svojich spolužiakov z ročníku, ale aj mnoho ďalších známych tvári. Bol tam Draco Malfoy s manželkou či rodina Greenovcov čo bola popredná rodina čarodejníckeho sveta rovnako ako Blackovci alebo Malfoyovci a samozrejme i Winterovci.

S hrdo zdvihnutou hlavou prešla Sania popri rade usadených študentov a zamieri k svojim bývalým spolužiakom, kde sa posadila na voľnú stoličku, zdvorilo odpovedala na ich pozdravy i otázky s hrdým výrazom na tvári. Samozrejme meno Winter bolo známe, pochádza z prastarého čistokrvného rodu načo bola patrične hrdá, i keď nie takým spôsobom ako Malfoyovci.

Keď už boli všetky miesta obsadená slávnosť sa začala a všetci stíchli. Na miesto pred dvoma hrobkami, jednou bielou, ktorá patrila Dumbledorovi a druhou čiernou venovanou Snapeovi, najskôr vystúpil nový minister. Mal siahodlhý príhovor ohľadom očistenia mena Severusa Snapea, omylu, ktorý sa voči profesorovi stal.. Sania, ho však nevnímala a s nečitateľným výrazom, sledovala vysokú čiernu hrobku, ktorá tu stála na jeho počesť. V hlave mala prázdno, ako keby sa všetky jej myšlienky kamsi vytratili. Nevnímala slová znejúce okolo nej, ale zrazu sa jej v mysli objavila spomienka. Spomienka na to, ako prvý krát prišla do Rokfortu.

...

Spolu s ostatnými prvákmi vošla do Veľkej siene. Nepozerala na začarovaný strop ani na množstvo študentov. S hrdo zdvihnutou hlavou, tak ako ju to už od mala učili a prikazovali jej, kráčala pevným krokom za profesorkou. Múdry klobúk zaraďoval prvákov, až kým nezostala iba ona, pretože bola posledná. Keď sa posadila na stolček klobúk najskôr nevedel čo s ňou a po chvíli ju chcel zaradiť do Bystrohlavu. Ona to však nechcela a tak sa v duchu začala s klobúk hádať, až kým jej klobúk zrazu nezoskočil z hlavy.

,,To dievča je strašné. Nemôžem ju zaradiť, tam kam chcem ja!" rozčuľoval sa klobúk, keď ho McGonagallová vzala do ruky a dokonca sa pri tom aj mračil. ,,Nech si vyberie sama ja som s ňou skončil, aj tak si nedá povedať!" vyhlásil a tak sa Sania obrátila na riaditeľa s nadvihnutým obočím. Bola zvedavá čo teraz asi tak urobí a mierne ju prekvapilo, keď iba kývol hlavou, aby urobila ako povedal klobúk, a tak pokrčila ramenami.

,,Takže slečna Winterová, aká fakulta to bude?" spýtala sa jej profesorka McGonagallová odmeraným hlasom. Ona sa jej pozrela do očí. a jasným hlasom plným istoty vyhlásila:

,,Slizolin."

,,Profesor Snape, súhlasíte?" oslovila ho ako vedúceho Slizolinu a vtedy ho uvidela prvý krát. Celý v čiernom, nečitateľný výraz v tvári, bledá pleť a hlboké čierne oči, ktoré si ju premerali. Bála sa jeho pohľadu vidiaceho až na dno duše, ale zaťala sa a jeho pohľadu sa nevyhla. V očiach mu uvidela pobavenie nad jej správaním, teda aspoň tak to pochopila.

,,Súhlasím," povedal krátko, no jasne a tak sa Sania Winterová zaradila do Slizolinu.

...

Pri tej spomienke sa vždy pousmiala. Múdry klobúk z nej bol zúfalý a preto sa aj stala dosť populárnou, i keď neskôr už nie len pre toto. Na chvíľu sa započúvala do nejakého prejavu, ale o sekudnu neskôr už znovu plávala vo svojich spomienkach, na časy strávené v Rokforte a neraz i v spoločnosti obávaného majstra Elixírov.

[ » na začiatok « ]