Kapitola:
Pridaná: 8.6.2007, 19:41:25
Čítaná: 2087×
Hodnotenie: (počet hlasov: 99)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Nagini, Sirius Black, Lord Voldemort, Albus Dumbledore
Stručný dej: Na Rokforte je nová učiteľka - Nagini. Taktiež hrá na dve strany, ale ktorú si nakoniec vyberie?

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Nagini 2 » Zoznámenie s Tichošľapom 3 » Had a potkan 4 » Hnev a úskoky 5 » Obrana proti čiernej mágii 6 » Zmierenie a kliatba 7 » Čierna kobra 8 » Hnev a trest 9 » Nový člen 10 » Stretnutie 11 » Spomienka 12 » Tom Riddle a nový návrh 13 » Výlet 14 » Jeden z najhorších dní 15 » Moc ničí 16 » Degasere 17 » Získané tajomstvo 18 » Obchodník 19 » Temný pán 20 » Dokonalý plán 21 » Spln 22 » Netvor 23 » Priatelia 24 » Sean O´Neil 25 » Schôdzka 26 » Temná stránka 27 » Vianočné prázdniny 28 » Trest 29 » Jaskyňa 30 » Navždy spolu

„Á, Nagini!“ pozdravil ťahavým a úlisným hlasom Lucius Malfoy. Zatvoril za sebou dvere a postavil sa jej do cesty.

„Vraj si dnes bola v Rokforte. Že by sme sa odteraz vídali častejšie?“ snažil sa vyzerať pôsobivo.

Nagini sa k nemu pomaly približovala až ich tváre boli od seba len pár centimetrov. Prešla mu dlhým nechtom po pere a zároveň si oblizla tú svoju.

„Pozor Lucius, od teraz to bude pani Profesorka,“ a zaškrabla mu do pery. Malfoy zasskal, a len si lačne oblizol kvapku krvi, ktorá mu z ranky vytiekla a dobrovoľne sa jej uhol od dverí. „Vedel som to,“ uškrnul sa.

Nagini otvorila dvere do neveľkej miestnosti, kde pukotal v krbe oheň a pred ním bolo veľké čalúnené kreslo.

„Vedel som, že to zvládneš, Nagini!“ povedal mužský hlas z kresla. Bol evidentne veľmi spokojný.

„Pane!“ pozdravila ho úctivo.

Lord Voldemort sa postavil a zamieril priamo k nej. Jeho tvár ešte miestami pripomínala časy, keď bol krásny, ale oči už prezrádzali len krutosť. Na Nagini sa však díval inak, nie s láskou, tou opovrhoval, ale určitým spôsobom si ju naozaj vážil, možno tak, ako nikoho iného.

„Čo povedal Dumbledore?“ opýtal sa, ale tváril sa ako keby to už dávno vedel a pýtal sa len zo slušnosti. Stále sa k nej pomaličky približoval.

„Najprv bol trošku podozrievavý, lebo vie o mne ako mám rada čiernu mágiu. Ale vieš aká viem byť neodolateľná,“ odhalila svoje perfektne rovné a biele zuby.

To už bol Voldemort pri nej. Zvodne naklonila hlavu na bok. Začal sa jej prehrabovať v jej dlhých čierny zvlnených vlasoch, pritiahol si ju rázne k sebe a začal jej bozkávať krk. V tom sa rozleteli dvere a v nich stála mladá, veľmi príťažlivá žena.

„TY! TY CUNDRA!“ kričala z plného hrdla až sa od jedu predkláňala.

Voldemort len veľmi neochotne premiestnil zrak, ale vyzeral, že mu je to úplne jedno. Nagini sa s nebezpečným úsmevom zahľadela na ženu.

„Bella, veľmi rada ťa vidím!“ z každého slova sálala pohŕdavosť.

„Ako si mohla ... čo si to dovoľuješ...?“ ledva rozdýchavala Bellatrix.

Voldemort len stál a evidentne sa bavil na tejto situácii.

„Pane, ak dovolíš, vybavím to. Nech môžeme nerušene pokračovať,“ prešla mu prstom po krku.

V tom momente Bellatrix zbledla, vytiahla prútik a zakričala: „CRUCIO!“

Nagini len mávla rukou a kliatbu odklonila do steny, v ktorej zostala diera. Bellatrix to prekvapilo. Na to sa Voldemort vystrel vo svojej celej výške, ale Nagini mu položila dlaň na hruď a zastavila ho.

„To nič, ja to zvládnem,“ znova sa usmiala. „Áno Bella, nepotrebujem prútik. Ale nechci vedieť čo by sa stalo, keby ho mám!“ ale to už povedala výhražne. „Teraz odíď. Rušíš nás.“

Otočila sa jej chrbtom a pokračovala s Voldemortom tam, kde prestali.

Bellatrix sa nahrnuli slzy do očí, vzdorovito zabuchla za sebou dvere a utekala preč. Vedela, že by to nemalo význam, že nakoniec by ju Temný pán potrestal za svoju trúfalosť.

„Takže, čo povedal Dumbledore?“ a prechádzal prstom po jej koženej veste. Začal jej pomaličky rozopínať gombík po gombíku.

„Vravel, že je veľmi rád, že budem učiť obranu proti čiernej mágii, pri mojich schopnostiach,“ neodpustila si samoľúby úškrn.

Ale to už ju Voldemort oslobodzoval aj z kožených nohavíc. Mala neskutočne nádherné ženské telo. Nechal ju tam stáť. Len tak. Nahú. A kochal sa. Nagini sa to páčilo, začala sa o neho obtierať ako had.

“Môj lord,“ zašepkala mu do ucha.

„Teraz ukáž mne svoje schopnosti. Na chvíľu ti dovolím byť mojou paňou.“

Ráno sa Nagini zobudila v Rokforte. Ešte v noci sa premiestnila z domu Riddlovcov pred jeho brány, ktorý mal byť od tohto školského roku opäť jej domovom. Umyla sa, upravila, obliekla si profesorský habit a pozerala sa spokojne do zrkadla. Mala prenikavé čierne oči, pekný rovný nos a plné pery. Prešla si rukami po habite a pod jej dotykom sa v okamihu vytvoril príťažlivý výstrih, v ktorom sa hneď zaskveli plné prsia a dva rozparky, aby sa jej habit mohol obtierať o jej zvodné nohy.

„Teraz je to už lepšie,“ spokojne sa ešte poobzerala v zrkadle a odišla za Dumbledorom. Cestou do riaditeľne rozmýšľala nad svojou úlohou, ktorú jej zveril jej Pán. Vedela, že to bude mať ťažké. Neznášala svoje postavenie, ale vedela, že inak to nejde. Musela znášať svoj údel.

Prišla pred kamennú príšeru, ktorá hneď po vyslovení hesla „Medový rožtek“ odskočila, aby mohla Nagini vyjsť po točitom schodisku. Mala Dumbledora rada pre túto jeho záľubu. Zaklopala na dvere.

„Ďalej,“ povedal riaditeľ.

Nagini vstúpila dnu.

„Ahoj Nagini!" premeral si ju od vrchu až na dol spod svojich pol mesiačikových okuliarov. „Myslel som si, že naše konvenčné oblečenie ti nebude vyhovovať,“ šibalsky sa usmial.

„Máte pravdu Albus, to by som nebola ja,“ a tiež mu opätovala čarovný úsmev.

„Tak bol Tom s tebou spokojný?“ opýtal sa ako keby išlo o nejakého spoločného priateľa. Nagini pochopila a tiež pokračovala v tom istom tóne.

„Myslím, že nadmieru. Nechala by som ho od vás pozdravovať, ale zdalo sa mi to zbytočné,“ uškrnula sa.

„Áno aj ja som toho názoru, ale ďakujem. Vieš, že teraz už nemôžeš ustúpiť?“

„Viem. Nebojte sa o mňa. Skôr sa bojím o vás. Viete akú mám úlohu.“

„Som si toho vedomý, ale je už teraz jasné, že keby to neurobíš ty, urobí to niekto iný. Skôr či neskôr,“ smutne dodal.

„Ale teraz si nebudeme kaziť začiatok školského roka. Dnes sa nám vrátia študenti, to je teraz to najhlavnejšie.“ Podal jej nový rozvrh.

Zobrala si ho a Dumbledore ju chytil za ruku. „Dôverujem ti dievčatko.“ otcovsky ju po nej pohladil.

„Ja viem,“ nežne mu odpovedala.

„Dobre. Takže sa uvidíme na slávnosti.“

„Uvidíme, pán Riaditeľ,“ usmiala sa na neho a odišla z pracovne.

Dumbledore jej bol ako otec. Vyrastala v sirotinci, a keď sa dozvedela, že je čarodejnica, vôbec ju to neprekvapilo. Od malička dokázala s rukou to, čo mnohí dospelí čarodejníci nevedeli ani s prútikom. Keď sa riaditeľ dozvedel o týchto jej schopnostiach, rozhodol sa, že sa jej bude venovať viac ako bežným študentom. Chcel si ju vychovať, pretože nemala rodičov a vedel čo by sa mohlo stať, keby sa dostala pod ochranu čiernych mágov. Jej pôvod nikto nepoznal, ani ona sama. Dokonca ani Dumbledore nedokázal vypátrať odkiaľ pochádza. Vedel len, že jej moc presahuje všetky hranice, ktoré doteraz poznal. Vedel, že keby nemal toľko skúseností, dokázala by premôcť aj jeho. Preto si ju lord Voldemort chránil. Bola pre neho najvzácnejšou vecou v jeho zbierke.

Nagini šla do svojho nového kabinetu. Zobrala do ruky prútik a zariadila si ju behom 10 sekúnd podľa svojho gusta. Mala rada mahagónové a ebenové drevo a tak všetok nábytok bol odrazu starodávny s krásne vyrezanými ornamentmi. Milovala všetko temné a zakázané. Rada rušila hranice možného aj nemožného a preto sa vždy hrala s čiernou mágiou. Nemala problém ju ani použiť proti komukoľvek. Už si za tie roky pri svojom Pánovi zvykla. Musela sa naučiť mučiť aj zabíjať. Vedela, že to Dumbledora mrzí, ale nakoniec bol rád, že aspoň jej stále môže dôverovať.

Povedala si, že by si mala pred príchodom študentov nepozorovane pozrieť hrad. Aj keď ho poznala dokonale, pretože počas väčšiny prázdnin tu zostávala. Dumbledore jej dovolil zotrvať tu aj počas časti letných prázdnin. Nechcela sa vracať naspäť do sirotinca.

Nagini sa premenila na hada a odplazila sa. Mala toto svoje telo rada. Pomaly a plíživo sa presúvala v tieňoch chodieb. Pripomínala si každý centimeter, ktorý poznala. Hrad bol neuveriteľne veľký a stálo za to preskúmať ho. Aj keď sa o to snažila celé svoje štúdium, teraz to bolo iné. Teraz potrebovala viac. Potrebovala ho poznať viac než kedykoľvek predtým. Vtedy sa, ale ešte nedokázala premieňať. To sa naučila až pri svojom pánovi. Nemohla riskovať, že na to niekto príde, a už vôbec nie Dumbledore.

Keď sa začalo stmievať, Nagini sa spoločne s ostatnými profesormi vybrala do Veľkej siene na slávnostné otvorenie nového školského roka. Štyri stoly už boli prichystané na príchod študentov. Začarované sviečky nad nimi poletovali vo vzduchu. Nagini sa usadila za profesorský stôl medzi profesora Slughorna a profesorku Sinistrovú. Obaja sa na ňu prekvapene pozreli.

„Nagini! Už mi Albus hovoril, že sa dobrovoľne pridáš k nášmu útrpnému povolaniu učiteľa. Keby som nebol starý, tak by som si určite už našiel lepšie platené zamestnanie,“ usmial sa na ňu šibalsky.

„Ale pán profesor," zaliečavým tónom začala Nagini „vy a starý? A pri vašich neuveriteľných schopnostiach... Priznajte sa, že učíte rád,“ usmievala sa na neho od ucha k uchu. Vždy vedela, čo má kedy povedať.

„Ó, ty lichotníčka. Ja som vedel, že to dotiahneš ďaleko.“

Ako si profesori sadali, každý jej kývol hlavou na pozdrav. Dumbledore jej ukázal vztýčené palce a žmurkol na ňu.

Veľká sieň sa začala plniť študentmi. Všetci sa vzrušene rozprávali o tom ako prežili leto a navzájom sa zdravili. Keď sa postupne usadili, upreli zrak na profesorský stôl. Niektorí si začali šepkať. Nagini si presne vedela predstaviť o čom asi. Ešte si živo pamätala, keď ona sedela za slizolinským stolom a čakala, kým budú prváci zatriedení triediacim klobúkom do fakúlt.

Pozrela na jej bývalý stôl. Pohľadom sa stretla s Luciusom Malfoyom. Nenápadne jej žmurkol. Odvrátila od neho zrak a zazrela aj chlapca s čiernymi mastnými vlasmi, Severusa Snapa. Ten jej len nebadane kývol hlavou na pozdrav.

V tom sa otvorili dvere Veľkej siene a postupne vstupovali dovnútra na čele s profesorkou McGonagallovou malí vystrašení prváci. Zoradili sa pred profesorským stolom a profesorka položila na starodávny stolček starý ošarpaný klobúk. Ten každý rok spieval pesničku o založení Rokfortu a o jeho štyroch zakladateľoch. Potom nastalo zatrieďovanie do fakúlt. Keď už aj posledný prvák sedel za svojim stolom, riaditeľ vstal zo svojej stoličky a všetok šum hneď utíchol.

„Drahý študenti! Som rád, že vás tu môžem opäť privítať a verím, že našim prvákom sa bude tiež dariť! Teraz sa poriadne najedzte, mali ste dlhú cestu. Dobrú chuť!“ Dumbledore sa s úsmevom posadil a pred všetkými sa zjavil obrovský výber chutných jedál a nápojov.

Nagini sa musela úprimne usmiať. Už skoro zabudla na to aké to je sedieť tu v tejto majestátnej sieni a jesť škriatkovské špeciality.

Keď zaznelo aj posledné štrngnutie príborov, Dumbledore opäť vstal.

„Dúfam, že ste všetci spokojne nasýtení a predtým než si pôjdete oddýchnuť do svojich komnát, musíme si prejsť ako každý rok bežné oznamy. Takže vstup do Zakázaného lesa je prísne zakázaný. A to nielen pre prvákov, ale aj všetkých ostatných študentov,“ veľavýznamne sa pozrel ku chrabromilskému stolu. Nagini stihla zachytiť ako sa tam štyria chlapci potľapkávajú po chrbtoch.

„A takisto je zakázané čarovať na chodbách a pokiaľ by ste ešte chceli vedieť čo všetko je zakázané, pán Filch, náš školník vám to rád povie. Tento rok by som veľmi rád privítal našu novú profesorku obrany proti čiernej mágii, Nagini.“

Vstala, zvodne sa uklonila a vyčarovala ten najtajomnejší úsmev aký len vedela.

----------------------------

Prosím si hodnotenie a komenárik, či sa páči alebo nie.

[ » na začiatok « ]