Kapitola:
Pridaná: 3.10.2012, 20:56:37
Čítaná: 692×
Hodnotenie: (počet hlasov: 7)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: po poslednom boji
Postavy: Grace, Barbara, Aaron, Nathan,...
Stručný dej: Pokračovanie Desiré. Grace a Barbara sú sestry, dvojčatá a idú na Rokfort. Ako správne predpokladala ich matka, majú nazvyčajné schopnosti po svojich predkoch, ktoré ale nepôsobia na Aarona, druháka, ktorého spoznali vo vlaku. Budú rovnako dobré sestry až do konca alebo ich sesterskú lásku zničia rozdielne fakulty a priatelia?

Literárna forma: próza
Žáner: (nedefinovaný)

Kapitola: 1 » Prológ 2 » Triedenie 3 » Prídeš o všetko 4 » Vlastná cesta... 5 » Kúzlo 6 » V Škriekajúcej búde 7 » Návrat 8 » Nával informácií 9 » Skúška 10 » Diex a spoločníčka v Zakázanom lese 11 » Sprievodkyňa 12 » Svitanie 13 » Spln 14 » Banší 15 » Prvý a posledný výkrik 16 » Vitaj medzi živými 17 » Merlinovo dedičstvo 18 » Začína sa to 19 » Epilóg

Venujem ľuďom, ktorí sú stále so mnou aj po tom všetkom... Prajem pekné čítanie a poprosím veľa komentárov a hodnotenia. Viem, že som nepísala DLHO, ale hádam sa bude páčiť :)

Susan ťahala Bebe na miesto, kde Diana väznila Grace a ostatných. „Susan? Čo tu robíme?“ spýtala sa potichu. Susan však len pokrútila hlavou a zastala pred stromom , pod ktorým bola chodba vedúca k Diane.

„Ako novorodená banší máš tú moc prvým výkrikom zabiť Dianu. Iba toto ju zabije. Je dole. Plánuje,“ dodala keď sa zadívala na strom.

„Ako to mám urobiť?“

„Spomeň si, čo všetko urobila, na to zúfalstvo, ktoré si cítila, keď zabili Nathana.“

„Kto ho zabil?“ Susan len pokrútila hlavou.

„Ale buď opatrná. Diana je temný elf. Nepočúvaj ani slovo z toho, čo ti povie. Nemôžem ísť s tebou, ale počkám ťa tu. Nemôže ti nijak fyzicky ublížiť, no aj tak si daj pozor,“ hovorila s prosbou v modrých očiach. Bebe prikývla a vošla.

Striaslo ju. Keď tu bola naposledy, Nathan ešte žil. Pokračovala chodbou ako vtedy... Diana sedela vo veľkom kresle a pozerala do ohňa.

„Klop-klop,“ zašepkala novorodená banší vo dverách. Diana sa obzrela a jej oči sa rozšírili úžasom. Potom sa pousmiala. Spoznala v nej Bebe.

„Čakala som, že niečo vymyslíš, ale toto je trošku radikálne, nie?“ zasmiala sa. „Okrem toho, myslíš, že ma už neskúšali zabiť? Boli tu milióny takých ako ty,“ postavila sa a začala sa prechádzať, „Boli staršie, skúsenejšie. A ty? Ako dlho k nim patríš? Maximálne týždeň,“

„Si príliš sebavedomá,“ zašepkala Bebe potichu.

„Áno, som. Ale to som bola vždy. Keď som zariadila, aby tvoja drahá mamička takmer umrela pri pôrode, no nevyšlo to. Mala som také krásne plány, no láska,“ vyslovila to slovo tak pohŕdavo ako sa len dalo, „ju zachránila. Láska. Nie je to nič iné ako prelud v ľudských hlavách. Nič také ako láska neexistuje. Existuje len moc. Slabí hľadajú útechu u silnejších a naopak silní hľadajú niekoho, komu by boli nadriadení.

Nezachránila ju láska, ale ty a Grace. Nečakala som, že budete dve. Takto ju vaše schopnosti zachránili. Vieš, toľkokrát som ju chcela zabiť,“ pokračovala a čakala, že sa na ňu Bebe vrhne, no ona len pokojne pozerala do okna, za ktorým sa stmievalo, „ keď bola asi v tvojom veku pridala sa na zlú stranu, vedela si o tom? Potom takmer zabila tvojho otca, no nakoniec sa niečo stalo a vrátila sa k nemu. A on ju požiadal o ruku.

Vtedy som sa ju neraz pokúšala zabiť. Napríklad keď tvoja teta rodila. Ale ani to sa mi nepodarilo. Zachránil ju Lupin. V skutočnosti mi nešlo až tak o ňu ako o jedného zo synov Harryho Pottera. S Jamesom som chodila, no dopadlo to nie tak ako som očakávala. Potom odišiel do Rumunska a ostal len tvoj otec.

Keď bola Desiré tehotná, zistila, že jej dieťa ju zabije. Aj ja som si to myslela. Malo to Albusa zlomiť a ja som si mala zobrať to dieťa, ktoré ho pripravilo o životnú lásku, pre Merlina, aké nezmysly,“ Diana už bola v akomsi tranze, už to nehovorila banší, ktorá ju pozorne počúvala, ale skôr sama pre seba.

„A potom keď bola na chvíľku naozaj mŕtva, tak ste ju vy dve zachránili. Kto to kedy videl?! Dve dievčatá, ktoré mali sotva pár minút prekonali kliatbu Salazara Slizolina!“ rozčuľovala sa dalej. „Tak tvoju matku sa mi odstaviť nepodarilo.

Použila som Aarona na to, aby vás dve rozdelil, čo sa mi aj darilo, no potom sa ten blázon zamiloval. Čím mi urobil viac menej službu, spravil zo seba príseru- Diexa. Ale toho ste zase zachránili. A nielen to, vy ste sa zase spriatelili. Musela som jednu z vás zničiť. Aarona som zabiť nemohla, pretože to je elf, ako ja, je to moja krv. No Nathan... čarodejník s takým rodokmeňom. Bolo mi ho ľúto. Posledný Merlinov potomok. Pche! Nôž ho prepichol tak či tak.

A dokázala som to. Z teba sa stala banší, odtiaľ už neexistuje žiadna cesta späť do sveta čarodejníkov. Tvoja sestra ostala sama, jej moc získam veľmi, ale veľmi ľahko,“ pousmiala sa. Zase si sadla a pozrela na dievča, banší, ktoré stále pozeralo do okna a na tvári sa jej nezračilo absolútne nič.

„Nedokázala si nič Diana. Ale aspoň vidím, ako si strpčovala život ľudom, teda konkrétne mojej rodine. Už to nikdy viac nespravíš,“ otočila sa a pozrela na ňu.

„A čo chceš spraviť?“ zasmiala sa.

Bebe sa sústredila a spomenula si na všetko zúfalstvo, ktoré spôsobila temná elfka. Z jej hrdla sa ozval najstrašnejší výkrik ako kedy počula. Bolo v ňom počuť zúfalstvo a hnev. Diane sa rozšírili oči od strachu. Áno, prvýkrát v živote sa bála. Kĺzala sa po kresle na podlahu a zúfalo pozerala na banší. Nečakala, že sa to niekedy niekomu podarí. Doteraz to skúsila nejedna a neuspela. A teraz tu stála ona, ktorej sa to darí.

O malú chvíľku, keď krik utíchol ležala Diana na zemi bez života. Krásne mladé, pevné črty pomaly starli. Nakoniec z nej ostala starenka, ktorá sa premenila v prach. Dokázala to. Diana bola mŕtva.

*****

„Chceš mi tým povedať,“ začala potichu Desiré, „že moja dcéra zmizla z nemocničného krídla?!“ zvreskla nakoniec. Albus ju chytil za ruku. „Nechaj ma!“ vytrhla sa mu. „TY,“ ukázala prstom na Georgea, „TY si zodpovedný za študentov v tejto škole! Tak ako to, že ti zmizne študentka z NEMOCNIČNÉHO KRÍDLA?!“ kričala ďalej.

„Desiré, to by stačilo, on za to nemôže,“ povedal potichu Albus.

„Prepáč, George,“ povedala potichu Desiré a kresla na stoličku. „Len ja už nevládzem. Stále sa tu niečo deje, už proste chcem mať pokoj.“

„Čo môžeme robiť, strýko?“ spýtal sa Albus keď prišiel k svojej manželke, aby ju upokojil.

„Zatiaľ nič. Len čakať...“

Lena podala Desiré Upokojujúci elixír a tej bolo hneď lepšie. „Ďakujem,“ Lena sa jemne usmiala a zmizla v svojej pracovni. Sadla si a začala písať správu. Pracovala tu už pár rokov, no nikdy sa jej nestalo, že študent zomrel alebo zmizol. Dúfala, že nikdy nepocíti bolesť zo straty dieťaťa, aj keď na premýšľanie o tom mala ešte čas.

V sotva dvadsiatich dvoch rokoch sa zamestnala v Rokforte, pretože madam Pomfreyová si tu už odliečila svoje. Najprv pracovala pod jej dohľadom, no nakoniec sa stará sestrička rozhodla školu opustiť. A tak mladučká, teraz už dvadsaťpäť ročná, Lena ostala pracovať sama. Bola sama, jej rodičia už dávno zomreli a láska? Lásku nikdy nepoznala a ani o ňu nestála.

„Lena!“ počula z vedľajšej miestnosti štyri naliehavé hlasy. Vbehla tam a vo dverách stál zakrvavený muž, ktorého pred pádom zachytil Albus. Tá podoba hovorila za všetko. Toto bol James Potter, starší syn Harryho a Ginny a teraz potreboval jej pomoc.

Švihnutím prútika ho preniesla na posteľ a skontrolovala životné funkcie. Nemal nič zlomené, ale kliatba mu spôsobila rozsiahle vnútorné zranenia. Použila pár kúziel, ktoré sama vymyslela a stabilizovala jeho stav, no stále bol v bezvedomí. „Nechajte ho odpočívať. Pýtať sa ho môžete potom,“ vyhnala ich z nemocničného krídla a hoci bola najmladšia, nikoho ani nenapadlo, žeby odporoval.

******

„Dokázala si to,“ zašepkala Susan. „Pomohla si nám, teraz pomôžem ja tebe. Poď,“ chytila ju za ruku a viedla ju. Dokázali sa premiestňovať iným spôsobom ako škriatkovia či čarodejníci. Presúvali sa potichu ako svetlo. Keď zastali boli pred náhrobným kameňom.

Nathan Luke Sebastian Mitchell

Smrť je len stena do ktorej sa bojíme vraziť! No za stenou nás čaká nový začiatok. A to je to, čo každý z nás hľadá.

„Čo tu robíme?“ spýtala sa potichu Bebe.

„Sľúbila som ti, že ti pomôžem. Každá banší má nárok na prvý a posledný výkrik. Jedine prvý dokáže zabiť temného elfa a jedine posledný dokáže prebrať k životu mŕtveho čarodejníka,“ povedala potichu a pozrela sa na mesiac. „Po prvom výkriku už nemajú čarodejnice šancu premeniť sa späť a po poslednom nemajú šancu prežiť. Toto je jediná cesta ako banší umrie,“ dopovedala a stále sa usmievala na mesiac.

„Počkaj ty chceš...,“

„Vidieť ho zase a byť s ním navždy. Už viac ako sto rokov som na tomto svete ako banší. Chcem byť s ním. Lebo ho stále milujem... niekde v hĺbke srdca,“ privrela oči. Spomínala. Ako môže banší niečo také cítiť?

„Je to kvôli tomu, že som pripravená na smrť,“ odpovedala jej. „Keď sa prebudí, musíš ho nepozorovane odniesť na hrad. Ulož ho v Nemocničnom krídle, ale až ráno. Nikto ťa nesmie vidieť. Drž sa, ak sa budeš chcieť pripojiť k ostatným tak ich nájdeš, ak nie, tak ony ťa zavolajú keď budú potrebovať pomoc. Dávaj si pozor. Zbohom,“ prišla k nej a objala ju.

Potom zamrmlala zaklínadlo:

„Ydob ot ydob

hsa otni hsa

maercs tsal eht yb

pu uoy ekow I

evol evig dna evil

uoy ot sgholeb htaerb ym

ti ekat

reverof peels og ot evah I.“

Keď to dohovorila vydala zo seba ten najtichší, najsladší a najkrajší tón, ktorý sa ani náhodou nepodobal výkriku. Vedľa nej sa zjavil Nathan, no bol nejaký iný, akoby priesvitný. Prišla k nemu bližšie a dýchla mu do tváre a tá získala farbu. Vyzeral presne ako predtým.

Začalo svitať a Susanina pokožka sa rozžiarila. Otočila sa na Bebe a zakývala jej. Zhasla posledná hviezda a vzala si ju so sebou. Susan neumrela, len pokračovala ďalej. Zmizol aj Nathanov hrob. Stáli tam len oni dvaja pri východe slnka.

„Čo sa stalo?“ spýtal sa potichu.

„Dala ti život, o ktorý ťa obrala Diana,“ odpovedala mu stroho.

„Bebe?“ jeho oči sa rozšírili od prekvapenia. No ona už nebola tou Bebe, akú poznal.

„Nie, už ňou nie som. Poď, odvediem ťa do školy. Potrebuješ ísť do nemocničného krídla,“ povedala potichu a vyšla rýchlym krokom. Nathan sa poobzeral a bežal za ňou. Keď zastala, aby sa zorientovala pozrel na svoju hruď, kde ho zasiahla dýka. Mal tam jazvu, len si nebol istý či kvôli zlomenému srdcu alebo tej dýke. Bebe sa zase pohla...

[ » na začiatok « ]