Kapitola:
Pridaná: 30.9.2012, 18:48:03
Čítaná: 1063×
Hodnotenie: (počet hlasov: 5)

Poviedka:
Typ: Fiction
Postavy: Mária Alansonová, Martin Torsa, Veronika Fialková, Marek Zimman, Rebeka Mageová
Stručný dej: Mária sa dozvedá, že Martin a Rebeka sú čarodejníci, no netuší, že jej to skomplikuje život. Obyčajný život Maji sa týmto mení od základov. Ako to bude zvládať?

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Záhadný odkaz 2 » Klamstvá a hnev 3 » Lži 4 » Nečakané stretnutie 5 » Bongrad 6 » Varovanie 7 » Podozrenie 8 » Obyčajný deň 9 » Ticho a nenápadne 10 » Návšteva u Torsovcov- časť 1 11 » Návšteva u Torsovcov- časť 2 12 » Nečakané 13 » Rande 14 » Rómeo a Júlia 15 » Veríš, či neveríš? 16 » Začiatok tajomstva 17 » Začiatok tajomstva 2 18 » Dom Mageových 19 » Dom Mageových 2 20 » V lese... 21 » U Mínie 22 » U Mínie 2 23 » Lord Bon 24 » Naposledy alebo...? 25 » Dobrý pocit 26 » Oheň a voda

Zaklopala na veľké, masívne, dubové dvere. Chodba bola prázdna a

tichá. Na dverách visela tabuľka, na ktorej bolo napísané

tučným, ozdobným písmom:

LORD BON

Rebeka pociťovala strach, na aký bola zvyknutá už od mala.

Nervózne postávala a žmolila si okraj trička. Začula ťažký krok a

štrngot zámok. Dvere sa otvorili a v nich stál jej otec. Rebeka sa hlboko

uklonila a ticho povedala: „Volali ste ma, môj pane?“

> „Áno,“ povedal tvrdo. Veľkou rukou chytil Rebeku za rameno a bez

milosti ju sotil do pracovne. Stratila rovnováhu a padla na kolená v

lordovej kancelárii.

>„Postav sa!“ prikázal jej. Roztrasene vstala zo zeme a ticho

čakala.

> „Niečo som ti povedal, o tom faganovi Torsovi! Čo robil v našom

> dome? Čo tam robil, dočerta?!“

> „Prišiel si pre zošit zo školy,“ povedala prvú výhovorku,

ktorá jej napadla.

> „Neklam mi! Neklam dočerta! Neklam!“ kričal ako zmyslov

zbavený.

Rebeka vyplašene krútila hlavou a pozerala všade inde, len nie

naňho.

> „Čo robil v tom dome?“ spýtal sa nebezpečným tónom. Oči sa

mu leskli od zlosti a obočie mal spojené od toľkého mračenia. Bol

taký vysoký a mohutný, že Rebeka pri ňom vyzerala ako malé

dieťa.

> „Potreboval zošit zo školy,“ nástojila na svojom. Udrel ju a

ona znovu spadla na zem.

> „Prisahám, žeby som ťa zabil keby...“ nedopovedal, len pozeral

na dievča, krčiace sa pri jeho nohách.

> „Choď ! Choď preč! Vypadni!“ povedal ticho. Rebeke nebolo treba

hovoriť dvakrát. Postavila sa a vyšla von z pracovne. Chytil ju za

> ruku a pozrel na ňu: „Ešte raz sa ten prašivý fagan objaví na

> prahu toho domu, tak ho zabijem. Počula si?!“

> „Áno!“ skríkla.

> „Vypadni.“ Pustil ju a zatresol dvere kancelárie. Rozbehla sa

chodbou von z budovy. Sadla si na lavičku a rozplakala sa.

Ohnivočervené vlasy jej padali do očí a zastierali jej výhľad na

námestie. Bolo tam veľa ľudí, kvôli výpredajom v Mágovi.

> „Rebeka?“

> „No?“ Zdvihla pohľad a zbadala svojho spolužiaka z

čarodejníckej školy.

> „Čo sa stalo?“ spýtal sa a sadol si k nej na lavičku. Mal

husté tmavohnedé vlasy a vysokú postavu.

> „Nič.“ Rýchlo odvrátila pohľad a tvárila sa, že ju zaujala

socha Aurela.

> „Beka, veď ty máš pod okom modrinu. Kto ti to spravil?“ spýtal

sa naštvane. Pozrela sa na okno otcovej kancelárie. Stál tam a

pozoroval ju.

> „Nikto. Musím ísť, čau.“ Zdvihla sa z lavičky a rýchlym

krokom kráčala domov.

> „Čau,“ povedal pre seba a sledoval jej vzďaľujúcu sa postavu.

Mária sa zobudila do horúceho rána. Lúče slnka jej svietili do

tváre a prebudili ju. Cítila sa už oveľa lepšie a tak vyliezla

spod paplóna. Potichu išla k dverám Martinovej izby a otvorila ich.

Martin tuho spal a z pootvorených úst mu tiekla slina. Maja sa dusila

smiechom a približovala sa k nemu. Rozmýšľala, ako ho zobudí.

Nakoniec usúdila, že najrozumnejšie bude zaútočiť na poodokrytú

nohu. Pošteklila ho na chodidle. Prudko sa posadil a vyplašene sa

poobzeral okolo seba.

> „Dobré ránko, pán Torsa,“ zasmiala sa.

> „Maja!“ povedal s úsmevom.

> „Spal si naozaj rozkošne,“ uškrnula sa.

> „Ja vždy,“ povedal a ľahol si späť do postele. Zakryl si oči

pred slnkom, pretože mu svietilo rovno do tváre.

> „Hej, vstávaj! Žiadne vyspávanie! Už si zabudol, že si ma chcel

> učiť čarovať?“ povedala naoko prísne.

> „Ešte chvíľu ma nechaj spať, prosím,“ hovoril ospalo.

> „Žiadne také,“ povedala a zobrala mu paplón.

> „Hej Maja, som iba v trenkách.“

> „A čo,“ povedala červená ako paradajka.

> „Akú farbu si chytila,“ zasmial sa a očervenela ešte viac.

> „Radšej sa oblečiem, pre tvoje dobro.“

> „Jasné,“ hodila po ňom nohavice a vycúvala z izby. O chvíľu

došiel za ňou, už oblečený. Maja nemala nič okrem pyžama a tak

zostala v ňom.

> „Martin, budem potrebovať nové veci.“

> „Mne by pokojne stačili trenky, ale kvôli tvojmu duševnému a

> psychickému zdraviu, si musím kúpiť nové veci aj ja,“ povedal

uštipačne.

> „Ty si taký...“

> „Pšššt, Mínia nestrpí nadávky,“ povedal s tajomným

úsmevom.

> „Tak si bude musieť zvyknúť.“

> „Kedy pôjdeme nakupovať? Ja tu nebudem celý mesiac chodiť v

> pyžame.“

> „Prečo? Veď ti sekne,“ uťahoval si z nej.

> „Hej, Martin, tak kedy?“ povedala otrávene.

> „Zajtra? Ale pôjdem len ja a nakúpim nám obom.“

> „Čo?“ pozrela naňho ako keby sa zbláznil.

> „Nemôžeme riskovať. Ja viem, čo všetko baby potrebujú,

neboj,“ žmurkol na ňu.

> „Naozaj?“ spýtala sa s pochybnosťami v hlase.

> „Spoľahni sa. Aké číslo oblečenia nosiš?“

> „S a niekedy M,“ povedala rozmýšľajúc.

> „Anorektička,“ poznamenal.

> „Iste, iste,“ odpovedala ironicky. „Tak, začneš ma učiť

> čarovať?“

> „Fajn. Začneme miznutím, aj keď to už vieš, len ťa treba

> odnaučiť dopadať na kolená. Musíš myslieť na miesto, kde sa

> chceš znovu objaviť. Nemôžeš myslieť na mňa, ani na nič

iné.“

> „No to je neskutočne ťažké nemyslieť na teba,“ neodpustila

si.

> „Plne ti rozumiem, ale budeš to musieť zvládnuť,“ uškrnul sa,

> „ a nenechaj sa uniesť príjemným pocitom, pretože návrat do

> reality bude bolestivý.“

> „Už som si to vyskúšala,“ podotkla.

> „Mysli na moju izbu v tomto dome, dobre?“ Prikývla a sústredila sa. Čakala, no nič sa nedialo. V mysli jej skrsla strašná myšlienka. Taká strašná, že sa ju bála vysloviť.

> „Čo keď som po včerajšku stratila čarodejnícku silu?“

spýtala sa zúfalo.

> „Nie, nestratila. Zabudol som, že tento dom nie je prispôsobený

>na miznutie,“ povedal so zamračeným pohľadom.

> „Čo to znamená?“

> „Nemôžeme tu miznúť. Museli by sme si vypýtať povolenie od

> hlavy krajiny a tam by som nešiel, ani keby mi išlo o život.“

> „Tak...“ Z vrecka vytiahol transpátor, ktorý ticho pípal.

> „To je Rebeka! Skry sa!“

*Venujem Majovi, Dianke a Lord of the Dance :) Ďakujem všetkým ktorých to ešte neomrzelo a čítajú. A samozrejme ďakujem za opravu poviedky ;) *

[ » na začiatok « ]