Kapitola:
Pridaná: 28.9.2012, 18:17:31
Čítaná: 651×
Hodnotenie: (počet hlasov: 3)

Poviedka:
Typ: Fiction
Postavy: Mária Alansonová, Martin Torsa, Veronika Fialková, Marek Zimman, Rebeka Mageová
Stručný dej: Mária sa dozvedá, že Martin a Rebeka sú čarodejníci, no netuší, že jej to skomplikuje život. Obyčajný život Maji sa týmto mení od základov. Ako to bude zvládať?

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Záhadný odkaz 2 » Klamstvá a hnev 3 » Lži 4 » Nečakané stretnutie 5 » Bongrad 6 » Varovanie 7 » Podozrenie 8 » Obyčajný deň 9 » Ticho a nenápadne 10 » Návšteva u Torsovcov- časť 1 11 » Návšteva u Torsovcov- časť 2 12 » Nečakané 13 » Rande 14 » Rómeo a Júlia 15 » Veríš, či neveríš? 16 » Začiatok tajomstva 17 » Začiatok tajomstva 2 18 » Dom Mageových 19 » Dom Mageových 2 20 » V lese... 21 » U Mínie 22 » U Mínie 2 23 » Lord Bon 24 » Naposledy alebo...? 25 » Dobrý pocit 26 » Oheň a voda

„Majka? Môžem vstúpiť?“ Odpoveďou mu bolo zamrmlanie, ktoré

zrejme znamenalo áno. Pomaly otvoril dvere, a nakukol spoza nich.

Mária sedela na posteli a hneď ako na ňu pozrel, vedel, že celý čas plakala. Tvár mala napuchnutú a fľakatú, oči červené a utrápené. Sadol si na posteľ vedľa nej a uhýbal priamemu pohľadu.

„Nemám na výber, že?“ Nemusela vravieť v čom. Martin to

vedel.

„Nie,“ povedal a odvrátil zrak, akoby sa nemohol pozerať na

sklamanie v jej očiach. Vedela, že jej tak odpovie, no stále sa s

tým nevedela zmieriť.

„Nemal si včera strach?“ spýtala sa po chvíľke ticha.

„Len hlupák by sa nebál. Keď som videl tú dýku pod tvojim

krkom, nebolo mi všetko jedno. Nevedel som čo robiť. Ak by si proti nemu

nepoužila čary, ktovie čo by sa stalo.“

„Asi by ma zabil.“

„Ako si vedela čo máš robiť po tom, čo si sa oprela o strom?“

„Inštinktívne. Cítila som sa tak prirodzene, akoby som cestovala v

strome odmalička,“ povedala zachrípnuto a neveriacky krútila

hlavou.

„Zaujímavé,“ poznamenal, „v každom prípade si bola včera

neskutočne odvážna a silná.“ Maja trošku očervenela, no nie

príliš, pretože bola ešte stále veľmi slabá.

„Tak sa dohodnime...“

„Teraz nie, pretože som dosť unavená.“ Naozaj sa jej zatvárali

oči. Vliezla pod paplón a ľahla si. Martin stále sedel na posteli a

pozeral na ňu.

„Dobre, tak keď sa budeš mať lepšie, porozprávame sa.“

Zdvihol sa a išiel späť do svojej izby.

„Počkaj ešte! Mám na teba dve otázky.“

„Počúvam,“ povedal a pousmial sa.

„Tvoja praprapra babka má naozaj 150 rokov? Veď to už nemôže žiť.“

„No vieš, čarodejníci sa dožívajú vyššieho veku,“

odpovedal vyhýbavo. „A tá druhá otázka?“ spýtavo sa na ňu pozrel.

„Čo to je za polievku a či sa budem musieť týmto živiť celý

mesiac, pretože ak áno, tak odchádzam,“ povedala vážne.

Nechcela urážať Míniiné schopnosti na varenie, ale keď jej niekto

predloží zelenožltú polievku v ktorej pláva rybacia uvarená

hlava aj s očami, je to dosť nepríjemné a hlavne nejedlé. Dokonca to

neznesiteľne aj páchlo. Zasmial sa a pokrútil hlavou. Vstal, vzal

taniere do ruky a bez kúska citu ich vylial z obloka.

„Rozhodne sa tým živiť nebudeš. Jedlo ti budem nosiť,“

povedal s úsmevom.

„A čo oblečenie a všetky ostatné veci, ktoré potrebujem k

životu?“ spýtala sa zúfalo. Práve si spomenula, že nemá nič,

okrem pyžama, županu a papúč.

„Keď stihnem pôjdem do Mága na nákupy. Najskôr zajtra.“

„A ešte, to tu budem bývať sama s Míniou?“ Keď zbadal jej

zdesený výraz, musel sa zasmiať.

„Nie, ak ti to nebude prekážať, zostanem tu aj ja.“

„Jasné že nebude. Pánečku, teraz mi odľahlo.“

„Ešte nejaké otázky?“

„Mám ich toľko, žeby si tu musel sedieť do večera, kým by som

ich všetky povedala, ale už pomaly zaspávam. Takže...“

„Dobrú noc,“ dokončil za ňu. Ospalo sa usmiala a zívla.

„Predsa mám ešte jednu otázku,“ zastavila ho. „Čo ja a

Marko?“ spýtala sa tenkým hlasom. Taký mala vždy, keď išla

plakať. Martin zastal pri dverách s rukou na kľučke. Chvíľu tam

len tak bez pohnutia stál.

>

,Čo teraz? Ako jej poviem pravdu? Nie, nemôžem jej povedať nič.

Aspoň zatiaľ nie, no čo ak sa to odniekiaľ dozvie...´

„Martin?“ Pretrhla prúd Martinových zmätených myšlienok a vrátila ho späť do reality. Otočil sa a pozrel na Maju.

„Nó, ten mesiac budeš musieť vydržať bez neho.“ Maja zostala

pokojná čo nečakal.

„Vieš čo? Neviem či sa mi to len zdá, ale celý ten čas, čo

chodím s Marekom to vyzerá tak, že nás chceš rozdeliť. Každý

deň si mi zaňho dohováral, aby som s ním nebola lebo je to sviňa

a neviem čo všetko ešte. Tak ti gratulujem. Konečne sa ti to

podarilo.

Si sebec. Myslíš si, že len ty môžeš byť s Rebekou šťastný?

Na Sidonku takisto neberieš ohľad.“ Toto všetko povedala s ľadovou

tvárou, bez kúska emócií. Bol by radšej keby naňho kričala,

pretože ten tichý tón ho ubíjal. Nemal na to odpoveď a tak len

vyšiel z izby a zatvoril za sebou dvere.

Maja na ne nahnevane zagánila ako keby oni mohli za to, čo sa deje.

>

Vyšiel na dvor a sadol si na schodík pri dome. Slnko bolo vysoko na

oblohe a svietilo, akoby sa nič nedialo. Domček stál sám a

široko-ďaleko nebolo ani jediného. Bol na akomsi kopci, pretože

keď včera Maju niesol hore musel si dať aspoň trikrát prestávku. Nie

žeby bola ťažká, práve naopak, ale kopec bol pristrmí. Strach ho

v noci hnal dopredu. Na cestičke ktorou išiel boli stále kvapky krvi.

Všade rástla vysoká hustá tráva a kadejaké bylinky, ktoré

používala Mínia na výrobu čajov. Nepovedal Márii, že jeho

praprapra babka je bosorka, pretože by ju to zrejme vydesilo. Keby bola

obyčajná čarodejnica, určite by nežila tak dlho a hlavne,

neživila by sa polievkami zo skazených vajec a rybacích hláv s očami.

,Si sebec! Neberieš ohľad na Sidonku! Myslíš si, že len ty

môžeš byť s Rebekou šťastný?´ V ušiach mu stále zneli Majine

sklamané slová. Vôbec nechcel, aby to takto dopadlo, no čo mal robiť? Nemal na výber.

„Martinko, choď si ľahnúť do postele. Musíš byť unavený.“

Ani si nevšimol kedy sa k nemu Mínia došuchtala.

„Pôjdem babi, ale až neskôr, dobre?“

„Nie, poď teraz.“ Nechcelo sa mu oponovať, tak sa len ticho

zdvihol a kráčal za ňou.

„Choď,“ otvorila mu dvere a ocitol sa v malej miestnosti. Stena

tam bola kedysi dávno biela, no teraz bola zažltnutá a na niektorých

miestach sa rozpínala pleseň. Jediné čo tam bolo zachovalé bola

posteľ a jednoduchý stolík s drevenou stoličkou. Keď si sadol na

posteľ, zavŕzgala.

,Ktovie, či Maja spí?´ Behalo mu po rozume. Z ničoho nič ho

pochytil hnev na Mareka. Kebyže s Majou nezačne chodiť, všetko by bolo

oveľa jednoduchšie. Oprel si hlavu o stenu a rezignovane privrel oči.

Ticho preťalo pípanie transpátora. Vytiahol ho z vrecka a zistil, že mu

volá mama.

„Martin! Kde si preboha zmizol a kde je Mária?“

„Upokoj sa mami. Obidvaja sme v poriadku.“

„Kde ste? Môžeš mi to vysvetliť?“ kričala.

„Sme v bezpečí. Nemôžem ti to vysvetliť, prepáč.“

„Kde je Mária?“ mračila sa naňho.

„Idem za ňou.“ Rýchlo vyskočil z postele, ktorá hlasno

zavŕzgala a šiel do susednej izby kde spala Maja.

„Mária!“ zvolala pani Torsová, keď ju zbadala.

„Pani Torsová...“ zachrípnuto povedala hneď, len čo ju

zobudili.

„Si v poriadku srdiečko?“

„Áno, som.“

„Čo to máš na krku?“

„Poranila som sa. Nič vážne, naozaj,“ uisťovala ju s úsmevom

a vytiahla si paplón až po bradu.

„No tak Martin, čo sa deje?“

„Mami....Majka už vie, že je čarodejnica.“ Pani Torsová si

chytila hlavu a zamračene hľadela na Martina.

„Prečo? Snáď som ti nevysvetlila dostatočne jasne, čo sa môže

stať?“

„Ale áno. Nechcel som ju ďalej klamať mami.“

„Viem že aj ja som bola taká, keď som ušla z Bongradu s tvojim

otcom, no ty riskuješ život Martin.“

„Môže mi niekto vysvetliť o čo tu ide?“

„Čím menej toho budeš vedieť, tým lepšie pre teba zlatko. Mám

nezodpovedného syna, ktorý práve urobil veľkú chybu.

To som zistila aj bez vás, chcela povedať, no radšej si zahryzla do

jazyka.

„Sklamal si ma, Martin. Následky si budeš musieť riešiť

sám,“ povedala a zmizla bez rozlúčky.

„Nechápem. Všetko sa zomlelo tak strašne rýchlo, že som sa v

tom víre udalostí stratila,“ povedala zúfalo. Už zase na ňu

dopadala nostalgická nálada.

„Neviem do čoho som ťa to dostal,“ priznal.

„Neviem do čoho som dostal nás...“ Zhypnotizovane hľadel do

zeme.

*Venujem Dianke :) A Senri thank you :) *

[ » na začiatok « ]