 |
Heslo: |
Prihlásenie |
Nová registráciaZabudli ste heslo? |
 |
 HP: Kniha 1 |
| HP: Kniha 2 |
| HP: Kniha 3 |
| HP: Kniha 4 |
| HP: Kniha 5 |
| HP: Kniha 6 |
| HP: Kniha 7 |
| Obrázky z kapitol |
| Venovania |
| Ďalšie knihy |
| Comic Relief |
 |
| HP1: Kameň mudrcov |
| HP2: Tajomná komnata |
| HP3: Väzeň z Azkabanu |
| HP4: Ohnivá čaša |
| HP5: Fénixov rád |
| HP6: Polovičný Princ |
| HP7: Dary Smrti I |
| HP7: Dary Smrti II |
| Biografie hercov |
| Adresy hercov |
 |
| Biografia |
| Kontakt |
| Publikácie |
| JKRowling.com |
 |
| Fan Fiction |
| HP testy |
| Ako... |
| Komiksy |
| Čarodejnícke recepty |
| Vyber si prútik |
| HP vtipy |
| Piškvorky |
| Puzzle |
| Download |
 Fonty |
| Zvonenia |
 |
FAN FICTIONVitajte vo svete magických literárnych možností!Fan Fiction obsahuje diela usporiadané podľa dátumu ich odoslania do databázy. Poviedky sú kreatívnym výtvorom fanúšikov založeným na ich fantázii. Dejovo alebo postavami nadväzujú na príbeh chlapca, ktorý prežil, ale aj na mnohé iné, viac či menej známe príbehy. Pre lepšie hľadanie neváhajte použiť Vyhľadávač poviedok, v ktorom môžete nájsť príbeh podľa vašich náročných požiadaviek a želaní. V prípade pridávania, či úpravy poviedok odporúčame najskôr naštudovať Sprievodcu Fan Fiction. Prajeme príjemné čítanie!
Skrytý svet20. kapitola: V lese...Martin sa nervózne prechádzal po izbe. Má, či nemá? Túto otázku si kládol už celý deň. Ale keď to povie, tak ohrozí Rebeku, Sidonku a Lianku. No už nemôže ďalej klamať. Vyšiel z izby, a utekal dolu schodmi do haly. „Kam ideš Martin?“ „Mami, potom ti to vysvetlím. Musím ísť.“ Obul si botasky a vybehol z domu. Bežal až pokiaľ neprišiel k Máriinmu domu. Zastavil sa a zadychčane pozeral na svetlo v Majinej izbe. Teraz alebo nikdy. Ešte na sekundu zaváhal, potom vzal do dlane kamienok a hodil jej ho do okna. O chvíľu stála Mária v okne a prekvapene pozerala na Martina. Náznakom ruky jej ukázal, aby vyšla von. Bola iba v pyžame a cez plecia mala prehodený župan. „Čo sa deje?“ spýtala sa namiesto pozdravu. „Poď von.“ „Zbláznil si sa? Vieš koľko je hodín?“ „Viem, ale toto nepočká.“ „Musela by som sa ísť opýtať a...“ „Nie! Nemôžeš to nikomu povedať. Zober si nejaké veci do batohu a poď.“ „Ty si sa úplne scvokol,“ povedala rozčarovane. „Maja prosím, prosím, prosím. Ide o veľa,“ zaúpel. „Tak dobre. Ale iba na chvíľku.“ „Ako zídeš dolu?“ spýtal sa. Hodila mu do rúk župan a v pyžame preliezla zábradlie balkóna. „Dávaj si pozor.“ „Nie som až taká nemožná,“ poznamenala. Prešla po parapete kuchynského okna a opatrne sa chytila konára hrušky. Preliezla na strom a pomaly sa dostala dolu. Zoskočila zo stromu a ľahko pristála. „Nevedel som, že vieš takto loziť,“ povedal ohúrene. „A ja som zase nevedela, že prídeš uprostred noci a budeš mi chcieť povedať niečo súrne.“ Podal jej župan, aby jej nebolo zima. Pouličné lampy na noc vypli, takže dedina bola ponorená do tmy. „Už dlho som sa neprechádzala v pyžame po ulici, tak povedz čo potrebuješ a ja pôjdem.“ Pokrútil hlavou a cieľavedome kráčal vpred. „Hej!“ zastala v strede ulice a pozerala na Martinovu vzďaľujúcu postavu. „Poď!“ „Nie, nejdem. Zbláznil si sa?“ Prišiel k nej a potiahol ju za ruku. „Pusť ma!“ povedala rozhorčene. „Potom,“ odpovedal nesústredene. „Kedy?“ Pevne jej zvieral ruku a nedobrovoľne kráčala vedľa neho. Neodpovedal jej, len zrýchlil krok. Pomaly sa blížili k mostu. „Ideš ma utopiť alebo čo? Začínam sa ťa báť.“ „Nejdem ťa utopiť. Už len chvíľočku.“ „Počuj, zdá sa mi to, alebo máš vážne namierené do lesa? Martin, som len v pyžame a v papučiach, však ma tam nechceš zavliecť?“ spýtala sa s obavami v hlase. Nič jej neodpovedal, len ticho kráčal ďalej. „Pusť ma, dočerta!“ skríkla naňho. „Maja, poď prosím.“ „Prečo? Jeden dôvod prečo by som ťa mala poslúchnuť?“ „Keď pôjdeš so mnou určite sa dozvieš veľmi zaujímavú vec.“ „Takže ty tvrdíš, že keď s tebou pôjdem do lesa, dozviem sa dačo zaujímavé, hej? To mi nemôžeš povedať tu?!“ „Nie.“ Pevne zvierajúc zápästie ju ťahal do lesa. Zišli až k lesu, kde bola dosť veľká zima. Tuhšie si pritiahla župan a v papučiach kráčala po machu a halúzkach, ktoré im pukali pod nohami. Zrazu zastal, vyzliekol si vetrovku a podal ju Maji. „Čo?“ spýtala sa nechápavo. „Obleč si ju. Musí ti byť zima.“ „Ale kdeže. Ja sa pravidelne premávam v noci iba v pyžame po lese,“ povedala ironicky. Martin tú poznámku odignoroval a prehodil jej cez plecia jeho bundu. Triasla ju zima, no nechcela si to priznať. Pomaly išli lesnou cestičkou nevedno kam. Myslela si, že jej odpadne ruka, keď zrazu prudko zastali a pustil ju. Okamžite si ju začala masírovať, no aj tak ju dosť bolela. „Maja asi nevieš, čo ti chcem povedať, že?“ „Netuším Martin, len dúfam, že si mal vážny dôvod vytiahnuť ma v noci z domu,“ zavrčala medzi zuby. Zase mala ten dobrý pocit a nevedela prečo, čo ju ešte viac znervózňovalo. V lese bolo väčšie svetlo ako v dedine, pretože tam svietil mesiac v splne. Martin pozeral na Máriu, ktorá sa triasla buď od zimy alebo od zlosti. Vlasy mala stiahnuté do uzla, oblečená bola v pyžame s drobnými sloníkmi a obyčajnom modrom župane. Na nohách mala len papuče s kožušinkou. „Ešte tu budeme dlho stáť?“ Nevedel ako začať. V tichosti stáli oproti sebe a mesiac osvetľoval ich bledé tváre. Ticho narušil akýsi šuchot v kroví. Obidvaja sa tam inštinktívne pozreli, no nikoho nevideli. Martin ju chytil za ruku a stiahol za kmeň hrubého stromu. „Asi tam niekto je,“ zašepkal. Vzduch preťalo zaklínadlo, ktoré presvišťalo tesne pri nich. Maja cítila srdce až kdesi v krku. Splašene pozrela na Martina, no ten sa obzeral po lese. „Musíme sa dostať k tomu stromu.“ Ukázal na veľký košatý strom neďaleko nich. „A ako?“ spýtala sa so strachom v očiach. „Budeme improvizovať. Poď ideme!“ Šialene rýchlo sa rozbehli za ďalší strom. Nič sa nestalo. Neznámy na nich nevyslal žiadne zaklínadlo, ani im nijako neublížil. „Prečo neútočil? Chcel v nás vyvolať falošný pocit bezpečia?“ spýtala sa zadychčane Maja. Chytila sa za bok a mierne sa predklonila , aby si vydýchla. „Netuším. Už to máme blízko. Ideme?“ Prikývla a nenápadne vykukla spoza kmeňa. Nikoho nevidela. Znovu vybehli a čo najrýchlejšie utekali za ďalší strom. Naozaj to začínalo byť podozrivé. Nebodaj zmizol? Rozutekali sa a konečne sa dostali k najväčšiemu a najmohutnejšiemu stromu k lese. K stromu na ktorý vyryl Marko ich iniciálky. „Maja, spomeň si na nejaký zo živlov a mysli naň, na nič iné.“ „Prečo?“ nechápala. „Lebo. Rýchlo.“ Prvý, ktorý jej napadol bola voda. Snažila sa myslieť na vodu, no bola tak zmätená a vyplašená, že sa nedokázala sústrediť. „Mária,“ Martin sa na ňu pozrel a zhlboka sa nadýchol. Vysoká postava v čiernom plášti chytila Máriu za vlasy a pod krkom jej držala striebornú dýku. „Kto ste?“ spýtal sa Martin vyrovnane, akoby sa ani nezľakol, no v očiach mu videla iskierky strachu, ktoré chlap v čiernom nemohol zbadať, keďže ho nepoznal, tak ako Mária. „Vydaj mi Mageové! Inak zomrie táto!“ „Nestýkam sa s Mageovými. Nemám s nimi nič spoločné.“ „Neklam!“ zvolal hromovým hlasom. Vtáky splašene vyleteli z hniezd a poletovali nad lesom. „Neklamem!“ „S jednou z nich chodíš a viem to!“ „Chodil som,“ povedal presvedčivo. Maja vedela, že Martin zdržuje a je len otázkou času, kedy ju zabije. ,Sústreď sa na živly, sústreď sa na živly, sústreď sa na živly´ opakovala si v duchu. „Buď mi ich vydáš alebo...“ pritlačil Maji dýku na krk. Kvapky krvi jej pomaly stekali na pyžamo. Martin pozrel do Máriiných tyrkysovo modrých očí, ktoré boli plné hrôzy. Hlavu mala podvihnutú, pretože ju stále držal za vlasy. Stačilo, aby jej ich pustil a... „Tak dobre Torsa. Máš desať sekúnd na rozmyslenie.“ > „Deväť.“ > Mysli na živly... > „Osem.“ > Voda, mysli na vodu... > „Sedem.“ > Čo tým Martin myslel, keď hovoril, že mám myslieť na živly? > „Šesť.“ > Alebo oheň. Nech ten chlap zhorí... > „Päť.“ > Len nech ma zabije rýchlo.... > „Štyri.“ > Martin, rob niečo....snažila sa mu vnútiť do mysle. > „Tri.“ > „Dva.“ > „Jedna....“ „Čas vypršal,“ zasmial sa studeným smiechom pri ktorom naskakovala husia koža. Vír vody ho zrazu zhodil z nôh a dýka mu vyletela z ruky. Maja sa zoslabnuto oprela o kôru stromu a pod jej dotykom sa rozplynula. Vošla dnu a pomyslela na Bongrad. V tej chvíli sa ocitla v úplne inom svete. Cítila, ako jej teplá voda obmýva nohy a slnko ju príjemne šteklí na tvári. Tvrdo dopadla kolenami na betón. Keď sa trochu spamätala poobzerala sa okolo seba. Snažila sa postaviť, no neúspešne. Zatočil sa s ňou celý svet a bezvládne spadla na studený betón Bongradského námestia.
*Po veľmi dlhom čase opäť pridávam novú časť Skrytého svetu :) Dúfam, že sa Vám páčila a chcete čítať ďalej. Ďakujem Senrimu za opravu :) *
|
© Copyright 2004-26 by Priori-Incantatem.sk. Powered by PI team.
Optimalizované pre
Firefox 20.0, rozlíšenie: 1024x600 a vyššie.Pri iných prehliadačoch môžu nastať chyby v zobrazení.
Priori-Incantatem.sk nie je majiteľom autorských práv Harryho Pottera, je iba
sprostredkovateľom informácií ohľadom Harryho Pottera pre fanúšikov.
Tento dokument však nesmie byť kopírovaný, či
už v častiach alebo celý, bez súhlasu Priori-Incantatem.sk.
RSS Feed | Optimalizácia PageRank.cz
 | ||||||||||||||||||||
| ||||||||||||||||||||
 | |
|
 | ||||||||||
|
 | |
|
 | |
|
 | |
|
 | |
|
|