 |
Heslo: |
Prihlásenie |
Nová registráciaZabudli ste heslo? |
 |
 HP: Kniha 1 |
| HP: Kniha 2 |
| HP: Kniha 3 |
| HP: Kniha 4 |
| HP: Kniha 5 |
| HP: Kniha 6 |
| HP: Kniha 7 |
| Obrázky z kapitol |
| Venovania |
| Ďalšie knihy |
| Comic Relief |
 |
| HP1: Kameň mudrcov |
| HP2: Tajomná komnata |
| HP3: Väzeň z Azkabanu |
| HP4: Ohnivá čaša |
| HP5: Fénixov rád |
| HP6: Polovičný Princ |
| HP7: Dary Smrti I |
| HP7: Dary Smrti II |
| Biografie hercov |
| Adresy hercov |
 |
| Biografia |
| Kontakt |
| Publikácie |
| JKRowling.com |
 |
| Fan Fiction |
| HP testy |
| Ako... |
| Komiksy |
| Čarodejnícke recepty |
| Vyber si prútik |
| HP vtipy |
| Piškvorky |
| Puzzle |
| Download |
 Fonty |
| Zvonenia |
 |
FAN FICTIONVitajte vo svete magických literárnych možností!Fan Fiction obsahuje diela usporiadané podľa dátumu ich odoslania do databázy. Poviedky sú kreatívnym výtvorom fanúšikov založeným na ich fantázii. Dejovo alebo postavami nadväzujú na príbeh chlapca, ktorý prežil, ale aj na mnohé iné, viac či menej známe príbehy. Pre lepšie hľadanie neváhajte použiť Vyhľadávač poviedok, v ktorom môžete nájsť príbeh podľa vašich náročných požiadaviek a želaní. V prípade pridávania, či úpravy poviedok odporúčame najskôr naštudovať Sprievodcu Fan Fiction. Prajeme príjemné čítanie!
Aella27. kapitola: OtecŠiesty ročník sa pomaly končil. Nemyslite si, že sme zabudli na to, čo hovoril Dumbledore a na všetky tie strašné veci, ale...mali sme sedemnásť! Najkrajší vek! Nemienili sme ho stráviť úvahami o vraždiacom maniakovi! Vlastne...od toho dňa v Deravom kotlíku sme sa o tom vôbec nerozprávali a užívali sme si posledné týždne v škole. Počasie bolo krásne a učenia nebolo až tak veľa(alebo sme si tak zvykli, že sa nám to nezdalo až také strašné). Koncom mája mi mama poslala Kleio a písala, že už o týždeň prídu aj s mojou staršou sestrou do Rokvillu. To bude akurát sobota a budeme môcť ísť aj my. Potešila som sa, že ich uvidím. Odpísala som, či by nemohli zobrať so sebou aj Medy. Boli by sme všetci spolu. Kleio bola celá šťastná, že mohla letieť domov. Anglický vzduch jej nerobil dobre a vždy prechladla(to mi napísala mama v liste dosť obviňujúcim tónom. Akoby som ja mohla za to, že je tu chladnejšie ako u nás!). Keďže sova mi nedoniesla odpoveď, len som dúfala, že príde aj moja malá sestrička. V sobotu, tretieho júna, som sa obliekla zvlášť pozorne. Bola som si istá, že otcovi by sa nepáčilo, keby vedel, ako chodím oblečená na Rokforte. Zastával názor, že dievča má mať vždy sukňu a blúzku. Preto som radšej všetky tričká a nohavice odložila ešte deň predtým, aby ma nelákali a pripravila som si hroznú sukňu od starej mamy(ktorú oco považoval za „nádhernú“) a ohavnú blúzku, ktorá mala namiesto monogramu vyšitého malého fénixa, znak nášho...rodu?...našej rodiny. Tak je to lepšie. Keď som sa obzrela v zrkadle, skoro som sa rozplakala. Lily, naopak, sa začala strašne smiať. „Lily, okamžite s tým prestaň! Stačí, že som si to musela obliecť.“ „A počkaj, keď ťa uvidí Remus!“ chichotala sa. No tak na to som ani nechcela pomyslieť. Rýchlo som schmatla prútik, kabelku(ktorá, mimochodom, „je nevyhnutnosťou pre mladú dámu“) a zišla som dole. Nanešťastie tam už čakali úplne všetci moji priatelia. Sirius a James vyvalili oči, pozreli sa na seba...a začali sa rehotať ako kone. Peter si asi ani nevšimol, že som nejako divne oblečená a Frank sa snažil, aby nevybuchol ako tí dvaja. Remus sa na mňa pozeral s kamennou tvárou, potom sa zhlboka nadýchol a spýtal sa: „Aella, prechádzaš nejakými psychickými zmenami?“ To bol zrejme podnet, aby sa Frank konečne nahlas rozosmial a aby sa Sirius a James zvalili do kresiel a držali sa za bruchá od toľkého smiechu. Snažila som sa nevšímať si ich a odpovedala som Remusovi: „Nie, neprechádzam psychickými ani inými zmenami. Dnes príde do Rokvillu môj otec, musím vyzerať ako slušná mladá dáma.“ „Veď nikdy predtým si sa takto neobliekala. Ani keď si išla domov.“ „Nie, pretože otec býva doma asi tak dva mesiace do roka. A vždy, keď ho stretnem, musím vyzerať ako poriadne dievča.“ Zamračila som sa. Mama si na to, našťastie, nepotrpela, ale otec bol...fanatik! „Aha.“ zamrmlal Remus. „A ako dlho sa tu tvoja rodina zdrží?“ „Takže tebe záleží na tom, čo nosím oblečené?“ prižmúrila som oči. „No...nie. Ale uznaj...toto?“ Veď ja viem. Videla som sa v zrkadle. Ak by si Remus obliekol niečo také otrasné (nemyslím moju sukňu a blúzku, ale nejaké hrozné chlapčenské oblečenie), tiež by som nebola nadšená. „Budeš to musieť prežiť. Ale ak nechceš, nemusíš ísť so mnou.“ „Ale pravdaže pôjdem.“ usmial sa a prišiel ku mne. „Tak...majte sa.“ zasmial sa James a spolu s ostatnými odišli. Lily sa na mňa ospravedlňujúco pozrela a vyšla z miestnosti. „Teda! A to si hovoria kamaráti!“ nahnevala som sa. Kvôli oblečeniu! No ale musím uznať, vyzerala som strašne. Tá blúzka a sukňa boli to najmenej...vlasy som mala zapletené do dvoch vrkočov, takže som vyzerala ako nejaká pastierka. Aha...a nemala som ani štipku mejkapu, pretože „to kazí pleť“. Myslím, že to bola jedna z tých mála chvíľ, keď som na verejnosti ukázala svoju „pravú“ tvár. Vyšli sme von z hradu a zamierili sme do dediny. Celou cestou si ľudia na mňa ukazovali prstom a smiali sa. Bola som Remusovi vďačná, že je so mnou, ale tiež mi ho bolo veľmi ľúto. „Vieš čo? Ja pôjdem sama.“ povedala som. „Ale to ne-“ „Remus. Naozaj...idem sama.“ povedala som sa a postrčila som ho dopredu. O pár metrov pred nami išli chalani, tak sa k nim pridal. Dobre, toto zvládnem! Stačí prejsť už len asi kilometer a som tam. Stretnem sa s rodičmi. Vlastne som ani nevedela, či ich chcem ešte vidieť. Bola som na nich nahnevaná. Vlastne iba na otca...Kvôli jeho predstavám o dokonalej slečne som vyzerala ako idiot! „ELY!“ zvolala moja staršia sestra, keď ma zbadala. Stála som pred Troma metlami a rozmýšľala som, kde asi tak môže byť mama s otcom. „Ahoj! Ako sa máš? Je tu aj Medy?“ „Je tu. Aella, ocko sa poteší. Vyzeráš veľmi...slušne.“ „Daj pokoj! Ešte jedna poznámka, a...ako to, že ty nevyzeráš ako cvok?“ „Mám dvadsať päť rokov. Otec mi nemá čo hovoriť do oblečenia. Aha...už ide.“ Všetci si nás obzerali, keď ku mne prichádzala mama a zdravila ma po grécky. „Zlatko! Ako sa máš?“ „Ďakujem, mami. Dobre. Už ste sa stretli s tým pánom?“ „Ešte nie. Stretneme sa u Kančej hlavy, mohla by si zatiaľ postrážiť Medy?“ Medy ku mne pribehla a objala ma. „Ahoj, kam pôjdeme? Je tu obchod so samými sladkosťami!“ Vzala som ju za ruku a vybrala som sa s ňou do Medových labiek. Tam som stretla Lily, Alice a Franka. „Ahojte, decká! Toto je moja sestra Medy.“ „Kali méra.“ povedala potichu. Vôbec som nepomyslela na to, že nevie po anglicky. „Kali méra aj tebe.“ usmiala sa Lily, ktorá vedela asi štyri slová po grécky a dve z nich sa jej práve hodili. „Medy, toto je Lily a Alice.“ predstavila som ich. Medy im zakývala a začervenala sa. „Pôjdeme na džús, dobre?“ „Ely...a pôjdu s nami aj tieto dievčatá?“ spýtala sa ma. „Ak chceš.“ „Áno. Tá Lily má veľmi pekné vlasy.“ Teda, človek ju musí zbožňovať. Bola taká maličká a milá! „Baby, poďme k Steviemu.“ Bolo to malé bistro, kde podávali len nealkoholické nápoje. K Trom metlám som rozhodne nechcela ísť. Nechcela som, aby na mňa všetci čumeli a ukazovali si na mňa prstom. „No...ja musím ísť za Frankom...“ povedala Alice. Tak sme šli len my tri. Medy sa chcela s Lily rozprávať, tak som musela robiť tlmočníka. Po dvoch minútach ma už bolela hlava a Medy sa na mne začala smiať. „Prečo sa smeješ?“ „Pretože nehovoríš správne.“ „A čo som povedala zle?“ „Povedala si: Lily sa pýta, kedy zajtra si odišla?“ „Ale pochopila si ma.“ odvrkla som. Tak ja im tu sprostredkúvam rozhovor a ona je na mňa ešte odporná! Asi o dve hodiny sme vyšli von a zamierili sme ku Kančej hlave. Tam sme sa chceli počkať na rodičov. Len čo sme prišli k tej krčme, mama, otec a sestra vyšli von. „Ahojte. Tak tu ste...Medy, musíme už ísť.“ povedala mama. „Mami?“ „Áno Ely?“ „Vybavili ste, čo ste chceli?“ „Pravdaže, zlatko. Všetko je presne tak, ako sme si to predstavovali.“ „Dokonca ešte lepšie.“ doplnil otec. „Aella, srdiečko, ani som ti nepovedal, aká si dnes pekná. Nie ako tie dievčatá, ktoré sme tu videli.“ V duchu som sa usmiala a potom som zanadávala. Veď ja vyzerám presne tak isto, ako tie baby. Ale zas...čo oko otca nevidí, to jeho srdce nebolí. Za rodičmi som videla Remusa a ostatných, tak som im zakývala. „Kto to bol?“ spýtal sa otec. „To boli moji kamaráti. A môj...“ No nenechal ma dohovoriť. „Kamaráti? Poznáme ich rodičov?“ Tak to pochybujem. „No...ten vysoký s okuliarmi je Potter, jeho rodičov asi nepoznáte, ani toho druhého...ten sa volá Lupin, no a ten posledný je Black.“ „Aramitin vnuk?“ „Čo ja viem?“ „Aramita bola vynikajúca čarodejnica.“ povedala mama. „Aha...no...možno je to jej vnuk. Neviem, nepýtala som sa ho.“ „Ak je to jej vnuk, tak musím povedať, že som rád, že máš takých priateľov.“ „A ak by to nebol jej vnuk?“ „No...určite vieš, prečo sa s ním priatelíš.“ Vtom prišli chalani bližšie. Remus si stal hneď vedľa mňa a usmial sa na rodičov. „Vy ste pán Black?“ spýtala sa mama. Remusovi zmizol úsmev z tváre a nahradil ho zmätený výraz. „No...nie. Ja som...“ „Tak potom ste to vy.“ usmial sa otec a podával ruku Siriusovi. „Ach...hm...teší ma.“ potriasol ňou Sirius a pozrel sa na mňa. „Vy ste Aramitin vnuk?“ dosť drzo sa spýtal. „Áno...ale nevidel som ju od mojich troch rokov...“ „Otec, prestaň.“ zašepkala som a škaredo som sa naňho pozrela. Čo to vyvádza? „Ale no tak, Aella. Len chcem spoznať tvojich priateľov.“ Priateľov? Množné číslo? Veď sa pozerá na Siriusa, akoby našiel svojho dávno strateného syna a ostatných ani nepozdravil... „Už musíme ísť. Ahoj, Aella, dovidenia, chlapci...“ povedala rýchlo Hippolita a ťahala otca s matkou preč. „Ahojte! A o mesiac sa uvidíme! Prídete ma čakať, že?“ „Pravdaže. Takže...ahoj.“ Postupne som sa rozlúčila s celou rodinou a pozerala som sa, ako odchádzajú. „Prepáčte...neviem, čo to do otca vošlo...“ zamrmlala som, keď sa mi úplne stratili z dohľadu. „Ale veď sa nič nestalo.“ usmial sa Remus a chytil ma okolo pása. Potom sme už šli do hradu, pretože ak by som bola v tých šatách ešte dlhšie, tak by som sa asi zbláznila.
„Konečne!“ zvolala som, keď som si obliekla svoje obľúbené nohavice. „Konečne vyzerám ako človek!“ „Čo budeme robiť?“ „Neviem čo budeš robiť ty, Lily, ale ja mám dnes rande.“ povedala som a schmatla som tašku, ktorú som mala pripravenú pri posteli. „Čo v tom máš?“ spýtala sa. „Isté...veci. Mimochodom...prídem v pondelok ráno.“ usmiala som sa a odišla som skôr, ako stihla niečo povedať. „Ahoj, ideme?“ „Máš všetko?“ „Samozrejme!“ „Naozaj? A kde máš prútik?“ „Na posteli.“ Remus sa zasmial. Vybehla som hore, zobrala som si prútik a vyrazili sme.
* * *
So(čítajte sou): toto bola taká trochu kratšia kapitola, ale aspoň ste si urobili predstavu o Aelliných rodičoch. Hlavne o otcovi. Dúfam, že sa vám páčila. Chcem vyjadriť vďaku Kaitlin(aká to zmena, čo?) a Pycovi a všetkým ľuďom, ktorý hlasovali v tej súťaži za toto moje...dielo. Takže: ďalšia kapitola bude vtedy, keď ju napíšem, čo bude asi o dva dni, lebo zajtra nemám čas. To je asi tak všetko. Majte sa pekne Jinzy
|
© Copyright 2004-26 by Priori-Incantatem.sk. Powered by PI team.
Optimalizované pre
Firefox 20.0, rozlíšenie: 1024x600 a vyššie.Pri iných prehliadačoch môžu nastať chyby v zobrazení.
Priori-Incantatem.sk nie je majiteľom autorských práv Harryho Pottera, je iba
sprostredkovateľom informácií ohľadom Harryho Pottera pre fanúšikov.
Tento dokument však nesmie byť kopírovaný, či
už v častiach alebo celý, bez súhlasu Priori-Incantatem.sk.
RSS Feed | Optimalizácia PageRank.cz
 | ||||||||||||||||||||
| ||||||||||||||||||||
 | |
|
 | ||||||||||
|
 | |
|
 | |
|
 | |
|
 | |
|
|