Kapitola:
Pridaná: 16.8.2012, 12:55:54
Čítaná: 3164×
Hodnotenie: (počet hlasov: 5)

Poviedka:
Typ: Fiction
Postavy: Annie, Adam
Stručný dej: Annie sa rozhodne opäť začať hrať na gitare, čo ju prinúti pozerať sa do minulosti, prečo ju gitara zmenila na čudáčku vo svojej triede. Popri tom sa zbližuje so svojím spolužiakom, až sa zdá, že sú osudový pár.

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Tajomstvo 2 » Darčeky 3 » Ponuka 4 » Bitka 5 » Múrik 6 » Súťaž 7 » Uzmierenie 8 » Ťažký deň

Na druhý deň som vošla do školy s Kath a ona mi rozprávala, ako u nej bol včera bratranec.

„Vieš, strašne mi lezie na nervy, kto by ho mal rád? Jedine jeho matka, i keď aj to trochu pochybujem. Kto by mal rád takého diabla? Halo, Annie, počúvaš ma?“

„Áno, počúvam,“ odvetila som, ale smutne som sa pozerala do zeme.

„Panebože, čo sa stalo, že si taká smutná, jak keby ti zdochol pes?“ povedala Kath, keď sme vošli do triedy. Hneď mi pohľad padol na Adama, ktorý si ma okato nevšímal. Veľmi ma to zasiahlo, ale nedala som to najavo a sadla som si do mojej lavice a robila som to čo vždy- sedela a pozerala do blba.

„Vieš, všimla som si u teba zmenu. Vážne. Si sebavedomejšia. Keď ti niekto povie niečo zlé, povieš mu niečo späť. A po druhé, si viac šťastnejšia. Ale dnes nie. Čo sa deje?“ opýtala sa Kath a ja som si pomyslela, že je naozaj všímavá a po prvý krát som mala pocit, že som dôležitejšia ako ona.

„Nejde o nič dôležitého..“ nestihla som ani dopovedať a bola pri mne Caroline.

„Tak čo, lúzri?“ povedala a potom sa zasmiala tým detským hlasom.

„Jediný, kto sa tu správa ako lúzer si ty, Caroline!“ naštvala sa Kath a ja som ju chytila za lakeť aby jej nebodaj nedala facku. Nie že by si to nezaslúžila.

„To si nemyslím. Prihlásila som sa do tej speváckej súťaže. Uvidíte ma spievať a spadnete zo stoličiek,“

„Hej, od smiechu,“ odvetila som a provokatívne som sa na ňu usmiala.

„Čo si o sebe myslíš, že si primadona? Veď ty by si nedokázala ani zakričať, nie to niečo zaspievať. Stavím sa, že mi len závidíš,“ zašepkala nenávistne a odkráčala ku svojej lavici.

„Prisahám, že ju raz zaškrtím,“ povedala som Kath a ona sa usmiala.

„Budem ti ju držať.“

„Annie, nechala si si tu na stole mobil. Niekto ti volá!“ kričala na mňa mama z kuchyne a ja som sa postavila a pálila si ho zobrať.

„Haló?“ ozvala som sa.

„Ahoj Annie,“ Adam znel smutne a mňa hlavne zaujímalo prečo mi volá.

„Prepáč, že som sa celý deň k tebe správal hnusne. Teda, že som si ťa nevšímal. Len ma trochu vzalo to.. no.. to že.. však vieš. Ale uvedomil som si, že je to blbosť. Je to tvoje rozhodnutie a ja by som ti doňho nemal nič hovoriť,“ hovoril Adam rýchlo do telefónu a mne sa uľavilo. Konečne dostal rozum.

„To nič,“ odvetila som.

„Čo keby sme sa stretli na múriku za 10 minút?“ povedal váhavo a ja som sa len usmiala.

„Fajn, budem tam,“ povedala som a zložila som. Rýchlo som sa bežala prezliecť a aj trochu namaľovať. Dala som si moje najkrajšie šaty, modré s čiernym opaskom. Vlasy som si zapla do vysokého drdola. Síce budem vyzerať trochu divne, ale to nevadí.

Keď prešlo 10 minút, stála som na dohodnutom mieste aj s mojou gitarou. Zrazu sa za mnou objavil aj Adam.

„Ahoj.“

„Ahoj. Vyzeráš skvele,“ usmial sa na mňa.

„Ďakujem,“ usmiala som sa naňho a sadli sme si na neveľký múrik.

„Vieš, chcel som ti povedať, že.. mám také tajomstvo.. ktoré sa ti nebude páčiť.. A asi ma budeš neznášať, ale musím ti to povedať. Zároveň chcem, aby si vedela, že mi na tebe záleží,“ keď mi toto povedal, bola som šťastnejšia, ale aj nervóznejšia. Pozerala som naňho veľmi dlho a on ako keby sa zdráhal mi niečo povedať. Zrazu prehovoril, ale neznelo to presvedčivo.

„No, vlastne to tajomstvo ani nie je dôležité. Už ani neviem, čo som ti to chcel povedať,“ povedal a zadíval sa na svoju gitaru.

„Poďme si zaspievať, keď už nebudeš chcieť ísť na tú súťaž,“ jeho slová ma trochu zranili, ale on pokračoval.

„Odlož svoju gitaru a prisadni si bližšie ku mne. Skúsime hrať obaja na moju. Daj ruku sem,“ zobral mi ruku do dlane a mňa obliala horúčava. Priložil mi ruku k prednej časti gitary a on začal hrať.

Do you hear me?

I'm talking to you

Across the water

Across the deep blue ocean

Under the open sky, oh my,

baby I'm trying.

Musím povedať, že naozaj krásne spieval a hrali sme na gitaru ako zohraný pár. Keby ma teraz videla Kath, pukla by od závisti. Vlastne polovica školy by pukla od závisti.

Bol rad na mne, tak som začala spievať tiež:

Boy I hear you

in my dreams

I feel your whisper

across the sea

I keep you with me in my heart

You make it easier when life gets hard.

Mala som pocit, že sa vznášam. Bola som asi ten najšťastnejší človek na svete. Adam sa na mňa celý čas pozeral, ako keby som bola nejaký anjel. Mám pocit, že som sa dosť červenala, ale neviem to isto, pretože som myslela len naňho. Keď sme išli spievať refrén, ktorý je dosť milostný, ak mám pravdu povedať, tak som sa usmievala.

I'm lucky I'm in love with my best friend

Lucky to have been where I have been

Lucky to be coming home again.

Potom sme si pospevovali a keď skončila pesnička, bola som veľmi šťastná. Nikdy som si nemyslela, že by sa mi niečo takéto stalo. A vtedy som prišla na to, že mám v živote šťastie. Adam ešte dohrával posledné tóny, a keď ich dohral, pozeral sa na mňa a ja naňho. Pozerali sme si hlboko do očí. Videla som v jeho očiach iskierky šťastia. Adam sa ku mne pomaly približoval, akoby ma nechcel vystrašiť. Tesne pred bozkom som zavrela oči. Keď sa naše pery dotkli, bol to ten najkrajší pocit. Neviem, koľko ma na tom múriku Adam bozkával, zdalo sa to ako večnosť. Zároveň som nechcela aby to skončilo, ale keď už sa odtiahol, zdalo sa, že je veľmi šťastný. Aj ja som bola.

„Milujem ťa, Annie,“ povedal.

„Aj ja teba,“ usmiala som sa naňho a naše pery sa znovu spojili.

[ » na začiatok « ]