Richard a Salazar boli vo Veľkej sieni. Richard práve pomocou prútika upravoval výzdobu na stenách a Salazar levitoval sviečky a postupne ich začaroval, aby horeli. Obidvaja boli veľmi skúsený čarodejníci a čarovanie im šlo tak rýchlo, že celý hrad stihli vyzdobiť tesne pred oslavou.

„Akýsi si nervózny, Salazar?“ poznamenal Richard a mávnutím prútika sa na stoloch objavili obrusy farieb červenej, modrej, žltej a zelenej.

„Ale to nič, neznášam veľké oslavy,“ zaklamal Salazar, no Richard si to nevšimol, ale ďalej upravoval obrusy na stoloch.

„Odkedy sme sa opäť zmierili sa mi zdáš akýsi...čudný.“

„Ja sa idem radšej vonku nadýchať čerstvého vzduchu...“ odvetil Salazar a rýchlo sa ponáhľal zo siene, kým stihol Richard niečo povedať.

Salazar sa ponáhľal do svojej komnaty blízko žalárov a dal si zavolať svojho sluhu Filciusa. Ako vždy, Filcius prišiel aj zo svojou pomocníčkou, mačkou Norisiou a zdvorilo sa uklonil.

„Pán ma chcel vidieť?“ podlízavo sa spýtal Filciou a Norisia zamňaukala.

„Na môj útek je všetko prichystané?“ spýtal sa Salazar sluhu a chodil po izbe sem a tam.

„Kone a koč sú pripravené, len čo všetkých na oslave uspíte, môžete vyraziť.“

„Výborne, ale nezabudni, Richard, Brigita a Brunhilda o ničom nesmú ani len tušiť.“ Salazar si vzal som najstarší zeleno-strieborný plášť a sluhovi ešte oznámil: „Idem ešte skontrolovať tajomnú komnatu...“

„Ale pane,“ zdržal ho Filcius. „Dávajte si pozor, minule už sa ma madam Bystrohlavová pýtala, čo ste minule robili na dievčenských záchodoch...“

„Nebojte sa, Filcius, viem čo robím. O chvíľu prídu hostia, nezabudnite, do hradu nesmie preniknúť žiadny obyvateľ hradu Darkwild...“

Darkwild bol neďaleký hrad, kde žilo veľmi veľa čarodejníkov a nezniesli, že Rokfort je krajší ako ten ich a Rokford musel čeliť častým útokom Darkwildských čarodejníkov, ktorý posielali na hrad rôzne kliatby. Ich kliatby však neboli účinné, lebo všetky štyri zaklínadlá ochrany, ktoré začarovali zakladatelia Rokfortu boli účinné pokiaľ sú na hrade všetci štyria zakladatelia. Keby jeden z nich odišiel, znamenalo by to pre hrad katastrofu a čarodejníci z Darkwildu boli v obrovskej prevahe.

Brunhilda a Brigita už stáli pri bráne a netrpezlivo čakali na Richarda a Salazara. Oslava sa má začať každú chvíľu. Za nimi bolo vidieť v tme zhrbenú postavu sluhu Filciusa a za ním niečo cupkalo - mačka Norisia.

„Kde je Richard a Salazar?“ zvedavo sa spýtala Bifľomorová. "Nemali tu už byť?"

„Pán Slizolin má prísť každú chvíľu,“ odvetil Filcius. „A pána Chrabromila som nikde nevidel...á, už ide!“

Za ním bolo počuť kroky a vidieť vysokú postavu. Richard podišiel k dámam a obidvom pobozkal ruky. O malú chvíľu dorazil aj Salazar.

„Kto to všetko má prísť?“ spýtal sa Slizolin.

„Dumbrovci, Snaplisovci, Blackovci, samozrejme moja teta Barbara, ktorá nesmie nikde chýbať...“ podráždene mu oznamovala Bifľomorová. Svoju tetu Barbaru, storočnú starú dámu, neznášala.

„Dokonca má prísť aj pán Slogorn,“ doplnil Richard.

„No už je to tu, prichádzajú...“

[ » na začiatok « ]