Kapitola:
Pridaná: 26.7.2012, 16:54:11
Čítaná: 418×
Hodnotenie: (počet hlasov: 3)

Poviedka:
Typ: Fiction
Postavy: Mária Alansonová, Martin Torsa, Veronika Fialková, Marek Zimman, Rebeka Mageová
Stručný dej: Mária sa dozvedá, že Martin a Rebeka sú čarodejníci, no netuší, že jej to skomplikuje život. Obyčajný život Maji sa týmto mení od základov. Ako to bude zvládať?

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Záhadný odkaz 2 » Klamstvá a hnev 3 » Lži 4 » Nečakané stretnutie 5 » Bongrad 6 » Varovanie 7 » Podozrenie 8 » Obyčajný deň 9 » Ticho a nenápadne 10 » Návšteva u Torsovcov- časť 1 11 » Návšteva u Torsovcov- časť 2 12 » Nečakané 13 » Rande 14 » Rómeo a Júlia 15 » Veríš, či neveríš? 16 » Začiatok tajomstva 17 » Začiatok tajomstva 2 18 » Dom Mageových 19 » Dom Mageových 2 20 » V lese... 21 » U Mínie 22 » U Mínie 2 23 » Lord Bon 24 » Naposledy alebo...? 25 » Dobrý pocit 26 » Oheň a voda

...Bola to jediná spomienka na mamku!....

„Kde ste?“ ozval sa hlboký mužský hlas. Cez otvor vliezol dovnútra akýsi chlap. Tvár mu zakrývala čierna šatka. Mal na sebe čierny plášť s kapucňou.

„Kde ste dočerta?“ skríkol. „Ak do desiatich sekúnd nevyleziete, tak vám to tu podpálim a zhoríte ako červy. Počujete?!“ Jastrabím zrakom prehľadával jaskyňu. Zo zeme zdvihol ružovú bábiku a pozorne si ju prezrel. Keď zistil, že nemá cenu, odtrhol jej hlavu a hodil ju do rohu jaskynky. Liana chytila Sidonke ústa, aby nevykríkla. Po lícach jej ticho tiekli slzy.

„Ak nevyleziete, tak skončíte ako tá bába. Rozumiete?“ Bol čoraz bližšie k nim. Stačilo pár krokov. Pevne sa chytili za ruky a čakali na odhalenie. Nečakane sa otočil a rýchlym krokom vyšiel z jaskyne.

„Ja si vás nájdem!“ povedal a zmizol. Netušili prečo, tak náhle odišiel, ale ani ich to netrápilo. Ešte stále sa krčili v najtmavšom kúte jaskyne prikryté čiernou dekou. Opatrne spod nej vyliezli a potichu prišli k otvoru. Vonku nebolo ani stopy po chlapíkovi v čiernom.

„Kam išiel?“

„Myslím, že viem.“

„Kde?“ spýtala sa Sidonka, no Liana jej neodpovedala. Namiesto toho ju potiahla za ruku a rozutekali sa cez poľnú cestičku preč. Zastali až za mostíkom a prerývane dýchali. Keď si trochu vydýchli, znovu sa dali do šialeného behu a utekali cez Krátku uličku až na ulicu Heinricha Fa. Zastali pre ich domom a potichu otvorili bránu do dvora. Nečujne prišli k dverám a nakukli dnu.

„Martin!“ skríkli naraz a rozbehli sa k nemu.

„Kde ste boli?“ spýtal sa a tuho ich objal.

„Viete ako sme sa o vás báli?“ povedala Rebeka s výčitkou v hlase.

„Prepáčte nám,“ pošepkala Sidonka zahanbene.

„Čo sa stalo?“

„No, išli sme do bunkra, hrať sa. Zavolali sme Martinovi, pretože sme ho chceli vidieť. Keď sme sa rozprávali niečo udrelo do skaly a potom znovu a znovu. Bolo to čoraz bližšie a zrejme nám chcelo ublížiť. Martin povedal, aby sme sa zneviditeľnili, ale nevedeli sme ako. Tak sme zobrali deku a skryli sa do najtmavšieho kúta.“

„A čo sa stalo potom?“

„Skala sa rozpadla a dnu vošiel nejaký chlap, bol celý v čiernom. Začal kričať, že keď sa neukážeme, tak nás zabije.“

„Vzal tú ružovú bábiku, ktorú sme mali od mamy a roztrhol ju,“ doplnila Lianka. „Aj by nás odhalil, no náhle sa otočil a odišiel. Mysleli sme si, že ide za tebou, tak sme utekali sem.“ Všetci ticho sedeli a rozmýšľali. Martin mal stále v náručí Sidonku a Rebeka zase Lianku.

„Kde máte bunker?“ Sidonka a Liana sa pozreli na seba a ani jedna nič nepovedali.

„Je to dôležité baby. Musíme to vedieť,“ povedal naliehavo Martin.

„Pri Aurelových vodopádoch,“ priznala Lianka. Reakcia bola okamžitá. Martin s Rebekou pozreli na seba a obidvaja mysleli na to isté.

„Niekto nás chce zlikvidovať. Celú rodinu Mageových, takže aj ocka.“ Martin na ňu vystrašene pozrel a bol prekvapený, ako pokojne to prijíma.

„Musíš mu to povedať.“

„Nie!“ namietla.

„Ale Rebeka, všetkým vám hrozí nebezpečenstvo,“ povedal zúfalo. Iba pokrútila hlavou a tým jasne rozhodla.

„Tak fajn. V tom prípade rátaj s tým, že sa k vám na čas sťahujem.“

„Hurá, hurá!“ začali vykrikovať Sidonka a Liana.

„Vieš, že nemôžeš,“ povedala ticho.

„Je mi to jedno. Nenechám vás samé,“ vyhlásil.

„My to zvládneme Martin. Prosím,“ povedala potichu. Objal ju so smútkom v očiach. Dievčatá medzitým vybehli hore do izby.

„Nechcem, aby sa ti niečo stalo.“

„Vyzerám snáď, tak slabo? Neboj sa o nás,“ povedala sebaisto aj keď sa tak necítila. Najradšej by sa od neho ani nepohla.

„Mal by si ísť domov.“

„Ja viem,“ povedal a pobozkal ju, „ale ja ešte nechcem ísť.“ Usmiala sa a odtiahla od neho.

„Tak dobre teda.“ Postavil sa z gauča a išiel pri vešiak , odkiaľ si vzal kabát.

„Pozdravuj dievčatá. Sľúb mi, že si na seba budete dávať pozor.“

„Sľubujem.“ Dlho ho držala za ruku a najradšej by ho nepustila. Usmial sa a zišiel dolu schodíkmi. Ešte raz na ňu pozrel a potom zmizol vo víre vetra. Rebeka ešte chvíľu stála vonku a rozmýšľala nad všetkým, čo sa stalo. Zvnútra začula krik. Povzdychla si a išla hore za dievčatami.

„Bola to iba hlúpa bába! Nič viac!“ kričala Liana.

„Nebola hlúpa!“

„Bola!“ trvala na svojom.

„Nebola!“

„ALE BOLA!“

„Hej!“ skríkla Rebeka. „Čo sa deje?“

„Stále tu vyrevuje za tou hlúpou bábou,“ žalovala Liana.

„Nebola hlúpa! Bola to jediná spomienka na mamku!“ kričala Sidonka a znovu plakala.

„Nebola ani tvoja! Maminka ju nedala tebe! Veď si ju ani nepamätáš!“

„Tak a dosť! Liana do svojej izby! Ihneď!“ Nahnevane zagánila na Rebeku a odišla do svojej izby.

„Tak počuj. Tá bábika nebola tvoja, pretože ju dala mama Lianke. Vedela aký je tvoj živel a nechcela priznať, že si slabšia ako ostatní členovia rodiny. Keď tu budeš takto rumázgať za jednou hlúpou bábou, tak len potvrdíš to, čo si o tebe myslela mama. Prestaň nám už robiť hanbu a začni sa správať ako MAGEOVÁ!“ Zatresla dvere na Sidonkinej izbe a nazúrene zišla dolu.

*Ospravedlňujem sa za chyby, ale znovu sem dávam časť bez opravy lebo Senri sa stále neozval. Dúfam, že to príliš neprekážalo. Mimochodom, venujem všetkým čo to čítajú :) *

[ » na začiatok « ]