Kapitola:
Pridaná: 29.6.2012, 19:43:14
Čítaná: 747×
Hodnotenie: (počet hlasov: 2)

Poviedka:
Typ: Fiction
Postavy: Annie, Adam
Stručný dej: Annie sa rozhodne opäť začať hrať na gitare, čo ju prinúti pozerať sa do minulosti, prečo ju gitara zmenila na čudáčku vo svojej triede. Popri tom sa zbližuje so svojím spolužiakom, až sa zdá, že sú osudový pár.

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Tajomstvo 2 » Darčeky 3 » Ponuka 4 » Bitka 5 » Múrik 6 » Súťaž 7 » Uzmierenie 8 » Ťažký deň

Na druhý deň, keď prídem do školy, som nervózna. Nervózna a zmätená. Adam sa včera so mnou dohodol, že ma bude učiť na gitaru, ale neviem, aký mal na to dôvod. Hneď ako sa to dozvedela mama, že ma bude učiť môj spolužiak, ešte aj zadarmo, skoro sa zbláznila.

„Čože? Je to tvoj nový frajer alebo čo? Prečo všetko predo mnou tajíš? Som predsa tvoja matka!“

No a tak som sa nazúrila, že mňa nikto nebude chcieť nikdy v živote a že je to len kamarát. A bola som urazená.

Takže, späť k dnešnému dňu. Prišla som ku skrinkám a skoro som ju ani nedokázala otvoriť, ako sa mi triasli ruky.

„Ahoj,“ ozval sa za mnou hlas a ja som sa zľakla.

„Ach.. a-ahoj.. Adam,“ pozdravila som a cítila som, že som červená ako rak.

„Takže dnes pôjdeme ku mne, dones si gitaru, okej?“ povie a odíde rýchlo do triedy. Ja sa za ním ešte hodnú chvíľu pozerám a potom sa spamätám a odložím si vetrovku do skrinky.

Keď zazvoní na druhú prestávku, kráčam na toaletu. Ešte na chodbe ale bohužiaľ zastihnem Caroline.

„Hej, ty beštia!“ povie mi, keď prechádza okolo mňa. Ja ju ignorujem a kráčam ďalej.

„Rozprávam sa s tebou!“ už na mňa kričí a zdá sa, že stráca nervy. Zrazu sa pri nej objavia aj dvojčatá a ja sa obzriem, že čo chce.

„Ty si asi neuvedomuješ, aká si úbohá,“ povie, pozrie sa na dvojčatá, kývnutím im niečo naznačí a oni dve hneď pri mne stoja a v sekunde ma sotia na dlážku, kde sa udriem.

„Čo robíš, Caroline? Čo chceš, ty bosorka?!“ vykríknem, lebo toto je naozaj šikana a ja sa nenechám šikanovať.

„Takto sa so mnou rozprávať nebudeš,“ povie a ja vidím na chodbe nejakého chlapca, čo celú scénu sleduje a o chvíľku je preč, zrejme šiel zavolať pomoc. Ak nie, som viete kde.

Zrazu zaznie zadunenie v mojej hlave a ja zistím, že ma Caroline udrela. Rýchlo si ohmatkám spodnú peru, z ktorej mi tečie pramienok krvi. Potom mi ale dvojčatá vezmú ruky a položia mi ich na zem a pridŕžajú ich, aby som nemohla nič spraviť. Vtedy chytám paniku. Chcú ma tu mučiť? Čo chcú so mnou robiť? Začnem sa triasť a snažím sa vyslobodiť zo zovretia.

„Prestaň, nepomôže ti to,“ povie Caroline a dá mi druhú facku. Kde je už tá pomoc?! Teraz to potrebujem!

„Pomoc!“ odvážim sa zakričať, ale Caroline mi hneď zaklapne ústa.

„Prestaň, ty hlupaňa! Myslíš si, že prídeš do školy s novými okuliarmikmi a hneď sa každému zapáčiš? Si na omyle.. Adam ťa nikdy nebude mať rád, či si dáš iné okuliare, či nie,“ povie potichu a ja prekvapene nadvihnem obočie, pretože fakt netuším, ako vie, že sa mi páči Adam. Ale zostávam v kľude. Zatiaľ.

„Áno, vidím ako sa naňho pozeráš, nevidel by to len debil. Chcem ťa uistiť, že nikdy nebudeš obľúbená, tak to pochop a prestaň sa snažiť!“ skríkne a ja vidím na konci chodby skupinu ľudí, ktorá sa s rýchlosťou približuje k nám. Sú to nejakí mladší žiaci.

„Ó a ešte niečo. Pozdravuj ocka, ktorý je taký istý lúzer, ako ty!“ povie a vtedy stratím nervy. Vyslobodím sa z „väzenia“ a vrhnem sa na Caroline. Šklbeme sa, trháme si vlasy, fackáme sa, proste sa bijeme na chodbe v škole. No povedali by ste to na mňa?

O pár sekúnd dobehne naša triedna, ktorá sa nás snaží odtrhnúť od seba a keď sa jej to podarí, vidím Adama, ako to z diaľky pozoruje. Videl bitku, ale nič nespravil.

„Dievčatá, IHNEĎ do riaditeľne!“ zakričí naša triedna.

„A vy čo tu tak postávate, nemáte nič iné na práci?!“ zakričí na ostatných a všetci sa začnú rýchlo rozchádzať. Scéna ako z filmu.

Začnem vstávať, utriem si pramienok krvi a triedna na nás čaká. Potom, keď som už konečne na nohách, vykročím za triednou, ale zazriem, že Adam pristúpi ku Caroline, zatiaľ čo ja s triednou ideme k riaditeľke popredu. Ale stále ešte počujem Caroline s Adamom.

„To čo ťa napadlo, Car?!“ Adam znie ticho, ale naliehavo.

„Liezla mi na nervy, Adam! A opováž sa ju obraňovať, lebo zruším našu dohodu!“ povie Caroline a potom ho opustí a príde k nám.

Keď vojdeme do riaditeľne, tak sa trasiem ako osika.

„Dobrý deň, dievčatá, sadnite si,“ ponúkne nám kreslá pani riaditeľka a my si potichu sadneme.

„Ja viem, čo si teraz myslíte. Že teraz vás idem hrešiť. Ale nie, len sa spýtam, čo vás k tomu viedlo?“ asi už z nejakého zdroja vedela, že sme sa na chodbe pobili. Keď obe zaryto mlčíme, prehovorí znova.

„Dobre, tak budem hovoriť ja. Keď som bola malá..“ a hovorila o svojom detstve, ako aj oni ponižovali spolužiačky, ale potom sa stali najlepšie kamarátky. Moc ma to nezaujímalo. Po asi hodine sme vyviazli len s upozornením a išla som domov. S Caroline sme si potom nepovedali ani slovo. A už ani nechcem.

[ » na začiatok « ]