Kapitola:
Pridaná: 22.6.2012, 13:12:22
Čítaná: 349×
Hodnotenie: (počet hlasov: 5)

Poviedka:
Typ: Fiction
Postavy: Mária Alansonová, Martin Torsa, Veronika Fialková, Marek Zimman, Rebeka Mageová
Stručný dej: Mária sa dozvedá, že Martin a Rebeka sú čarodejníci, no netuší, že jej to skomplikuje život. Obyčajný život Maji sa týmto mení od základov. Ako to bude zvládať?

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Záhadný odkaz 2 » Klamstvá a hnev 3 » Lži 4 » Nečakané stretnutie 5 » Bongrad 6 » Varovanie 7 » Podozrenie 8 » Obyčajný deň 9 » Ticho a nenápadne 10 » Návšteva u Torsovcov- časť 1 11 » Návšteva u Torsovcov- časť 2 12 » Nečakané 13 » Rande 14 » Rómeo a Júlia 15 » Veríš, či neveríš? 16 » Začiatok tajomstva 17 » Začiatok tajomstva 2 18 » Dom Mageových 19 » Dom Mageových 2 20 » V lese... 21 » U Mínie 22 » U Mínie 2 23 » Lord Bon 24 » Naposledy alebo...? 25 » Dobrý pocit 26 » Oheň a voda

*Venujem úžasnému človeku a kamarátke Padmé :) Ďakujem Senrimu za opravu :)*

„Mária? Liana?“ Naraz otočili hlavu a pozreli na Martina. Maja

mu naznačila, aby bol ticho. Kľakol si pred ňu a spýtal sa šeptom:

„Čo tu robíte? Kde je Sidi?“

„Pred chvíľou z nejakej ružovej vecičky vyskočila zmenšená

Rebeka a spovedala Sidonku. Sidča ma kryla, neboj sa,“ dodala,

pretože videla Martinov vyľakaný výraz.

„Chvalabohu,“ vydýchol, „ fakt ste ma teraz vyľakali baby.“

„Prečo nemôže Rebeka vedieť, že sa kamarátime s Majou?“

spýtala sa Liana, ktorá dovtedy iba ticho počúvala rozhovor.

„Vieš Lí, Mária je nečarodejnica, takže by o čarodejníkoch

nemala nič vedieť. Keďže je naša kamarátka, prezradil som jej, že

sme čarodejníci. Ale je to naše malé tajomstvo- tvoje, Sidonkine,

Majkine a moje. Platí?“

Chvíľu skúmavo pozerala veľkými zelenými očkami na Martina a

potom sa jej naj tvári zjavil úsmev.

„Platí. Dostanem zmrzlinu?“ zaškerila sa.

„Koľko len budeš chcieť,“ povedal šťastne Martin a zobral ju

na ruky. Všetci traja vošli do izby, kde na posteli sedela sklesnutá

Sidonka.

„Sidi? Čo sa deje?“ spýtal sa Martin. Pozrela naňho a v očiach

sa jej zaleskli slzy.

„Nič. Martin? Asi už budeme s Lí musieť ísť.“

„A to za to plačeš?“ spýtal sa s úsmevom. „Veď vás sem

Rebeka znovu privedie.“

„Počujte decká, čo takto ísť dole pre zmrzku? Kto je za, nech

zdvihne ruku.“ Maja chcela rozveseliť Sidonku, čo sa jej aj

podarilo.

„Martin dostane posledný, pretože mal až dve ruky hore,“

povedala so smiechom. Dievčatá sa naňho uškrnuli.

„To nie je fér,“

povedal naoko nahnevane.

„Kto bude prvý dole?“ Liana so Sidonkou sa na seba pozreli,

postavili sa, luskli a už ich nebolo.

„Tak ja si to prejdem po vlastných,“ povedala Maja. Martin

pristúpil k nej a chytil ju za ruku. Následne sa stalo niečo

nečakané. Mária pocítila neskutočnú voľnosť, ako keby lietala.

Trvalo to iba moment, možno pár sekúnd. Tvrdý náraz ju vrátil

späť do reality.

Kľačala na zemi v kuchyni a všetci traja sa na nej dobre zabávali.

„Počuj Maja, viem že je to skvelý pocit vznášať sa, ale

nabudúce nelietaj, lebo dopadneš takto,“ povedal so smiechom.

„Bolo to úplne neskutočné.“ Zhypnotizovane pozorovala okraj

stola, akoby tam niečo bolo.

„Hej!“ Luskol jej pred očami.

„Vietor je fantastický živel. Tí čo majú oheň môžu

závidieť.“

„A čo cítia, keď sú oheň?“ zaujímala sa.

„Jemný vetrík mi strapatí vlasy a slnečné lúče ma príjemne

zohrievajú,“ odpovedala okamžite Lianka. Na päť ročné dieťa

bola veľmi inteligentná.

„A voda?“

„Predstav si pláž. Sedíš na piesočnatom brehu a teplé more ti

obmýva bosé nohy.“

„Ja chcem byť čarodejnica,“ povedala Maja závistlivo.

„A zem?“

„Nikoho s týmto živlom nepoznám. Vlastne ho nemá žiaden

čarodejník a ani nemal,“ odpovedal.

„Prečo?“

„Nikto nevie prečo. Jedna historka hovorí o zlom mágovi, ktorý

mal živel zem. Uvrhli naňho nejakú kliatbu

a odvtedy nemal nikto tento živel. Čarodejník, ktorý prelomí

túto kliatbu, bude navždy prekliaty a nešťastný. Je to iba

povera,“ dodal s úsmevom, keď zbadal

na ich tvárach vyľakané výrazy.

„Musel by to byť hrozný život, keby bol navždy nešťastný.“

„Uhm. Akú chcete zmrzlinu?“

„Šmolkovú,“ povedala Sidonka.

„Nech sa páči princezná.“ Podal jej tanierik so zmrzlinou.

„Lily?“

„Ja chcem jahodovú.“

„Ďalšej princezničke.“

„Mary?“

„Lieskovo-orieškovú.“

„Nech sa páči princezná,“ podal jej zmrzlinu s úsmevom.

„Ďakujem princ,“ žmurkla naňho a zaškerila sa. Sám si nabral

a všetci štyria sa posadili do kresla. Potichu lízali zmrzlinu. Ako

prvá začula tiché pípanie Liana.

„Ide Rebeka!“ zvreskla. Martin skoro prevrhol tanier so zmrzlinou.

Zneviditeľnil Maju a prikázal jej, aby sa skryla a nepohla. V

nasledujúcom momente sa zjavil oheň a v ňom Rebeka.

„Čaute,“ pozdravila bez nálady.

„Ahoj Rebeka.“ Martin vyskočil hneď z pohovky a chcel jej vziať

plášť.

„Nemôžem sa tu zdržať. Krpci ideme!“ zavelila a obidve

vyskočili z pohovky.

„Večer ti zavolám. Ľúbim ťa, ahoj.“ Pobozkala ho a aj s

dievčatami zmizla preč.

„Martin?“

„Preboha!“ až poskočil od ľaku. Neviditeľná Mária stála

pred ním. Vyslal k nej zaklínadlo a znovu zviditeľnila.

„Toto bola tesnotka, čo?“ povedala Maja s roztraseným hlasom.

„To hej,“ vydýchol si a zvalil sa na gauč. Maja si sadla tiež a

chvíľu sa spamätávali zo šoku. Slnko svietilo na nedojedené

zmrzliny, ktoré sa roztekali po tanieroch.

„Myslíš, že dievčatá nič nepovedia?“ spýtala sa a v hlase

jej zazneli pochybnosti.

„Nie. Sú síce malé, ale dá sa na ne spoľahnúť,“ povedal s

istotou. Maja prikývla, postavila sa z gauč a zobrala taniere so

zmrzlinou do dresu.

„Počuj Martin. Čo to mala Sidonka? Tú ružovú vecičku z ktorej

vyskočila Rebeka?“

„Transpátor.“

„Čo to?“

„Transpátor. Je to niečo podobné ako mobil s tým rozdielom...“

„Že z neho vyskakujú ľudia,“ dokončila zaňho.

„Presne tak,“ prikývol, „výskumníci fyzinómie

sa snažia prísť na transportáciu ľudí cez transpátor, ale

zatiaľ sa im podarilo preniesť cez to len mravca. Spotrebujú pritom

príliš veľa energie a je to drahé.“

„Zaujímavé,“ poznamenala, „no mňa by zaujímali tí

škriatkovia, či trpaslíci, ktorí rozbúrali škôlku.“

„Škriatkovia,“ spresnil.

„V podstate sú to milé tvory s tou nevýhodou, že majú logiku

skoro na rovnakej úrovni ako ľudia. Väčšinou pracujú v

továrňach, no tá práca ich už prestáva baviť. Takže teraz vedú

v uličkách hlavného mesta Bongradu menšiu demonštráciu. Nikto ich

nebral vážne a tak začali robiť v meste výtržnosti.“

„To je od nich hlúpe. Za to bola tá veľká Bongradská porada?“

„Predpokladám, že áno.“

„Wau. Pred pár dňami by som sa na tom asi zasmiala a pomyslela by

som si o tom svoje. Takže škriatkovia existujú.“

„Jasne že existujú,“ zasmial sa, „a existuje ešte veľa

iných čarodejných tvorov v krajine.“

„Martin? Vieš o tom, že Sidonka trpí?“ spýtala sa s vážnou

tvárou. Martina to vyhlásenie zarazilo.

„Ako to myslíš?“

„Keď som správne rozumela tak baby vychováva Rebeka a ona nemá

rada Sidóniu.“

„Nie, to neverím. Pre Beku znamenajú jej sestry všetko. Otca

vidí možno dvakrát do roka a nikdy ju neosloví menom. Vždy iba

slečna Mageová, akoby ani nebola jeho dcéra. Obmedzuje ju a skoro

nikdy ju nepustí von. Od 12 rokov sa o ne stará sama a má to naozaj

ťažké, tak prosím, nezaťažuj ju tvojimi domnienkami.“ Chcela mu

oponovať, no keď videla prosbu v jeho očiach, nemohla.

Prinútila sa mlčať, no bolo to ťažké po tom, čo jej päť

ročné dievčatko plakalo zhruba pred pol hodinou hore v izbe a jediné

po čom túžilo bola láska.

„Idem domov dobre?“ Nemohla ďalej znášať to ťaživé ticho.

„Fajn. Prídeš aj zajtra?“

„Podľa toho či Marek bude mať na mňa čas alebo nie.“

„Maja nedaj so sebou zametať prosím ťa. Vieš aký...“

„Nedávaj mi kázne. Viem čo je pre mňa dobré. Možno má aj zlé

vlastnosti Martin, ale ja ho ľúbim, tak ma prosím prestaň

poučovať,“ povedala útočne. Ani netušila čo ju tak naštvalo,

ale vedela, že keď do piatich minút nevypadne, tak sa prestane

ovládať a to bolo to posledné čo chcela.

„Dobre Maja.“ Zase jej hľadel do očí. Ako keby vedela, čo

všetko jej chce povedať o Marekovi. Nie, musela odísť. Chcela žiť

v domnení, že Marko je skvelý chalan, ktorý ju skutočne ľúbi.

Nechcela počuť pravdu. Odvrátila zrak a odišla k dverám predsiene.

„Tak ahoj,“ povedala a rýchlo vyšla von.

[ » na začiatok « ]