Kapitola:
Pridaná: 5.6.2007, 21:45:47
Čítaná: 2075×
Hodnotenie: (počet hlasov: 25)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: pred dejom kníh JKR
Postavy: Elizabeth, Sarah
Stručný dej: Pri narodení dediča vznikli nepredvídateľné okolnosti. Aký vplyv to bude mať na dievčatá študujúce o 15 rokov neskôr na Rokforte?

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » 1 2 » 2 3 » 3

"V celej svojej kráse, Nicholsonka" Zazubil sa Tom a premeriaval si ju.

"Ako je to možné? Si z roka na rok hlupší a samoľúbejší!" Zrovnala ho Lizzie.

"A ty si ešte väčšia šprtka, akou si bola?" Doberal si ju.

"A tebe ešte stále klesá IQ?" Nedala sa.

"Och, poďme radšej od týchto zradcov preč" Zpoza Riddla prehovoril Tobias Snape.

"Dobrý nápad Tobias. Až mi krúti nosom nad smradom týchto zradkyniek"

"Tešte sa na tento školský rok." Pohrozil Abraxas Malfoy.

"No, ešte ty sa ozvi a budete kompletní." Zalomila rukami Sarah.

Ešte zašomrali nejaké to "Pche" a pomaly sa odšuchcali preč.

"To zas bude rok, čo?" S pokazenou náladou sa spýtala Sarah.

"Prečo práve my?" .

"A prečo je vlastne Riddle prefekt?" Doložila tretiu otázku Sarah.

" ACH BOŽE!" Zvolala Liz.

"Ja som spolu s Riddlom prefektka! Úplne som na to zabudla!"

Zvolala a už jej nebolo.

Za polhodinku sa vrátila naspäť.

"No čo? Aké to bolo?" Spýtalo sa so záujmom dievča, ktoré si akurát upravovalo kravatu na školskej uniforme.

"Hrozné! Prišla som neskoro a k tomu musím každý deň po večierke hliadkovať po žalároch s Riddlom!" Zdesene povedala Lizzie a začala si z kufra vybaľovať školskú uniformu.

"Už dnes večer?" Spýtala sa pobavene Sarah.

"Nie, dnes chvalabohu nie. Až zajtra. Musím dovtedy vymyslieť nejaký plán, aby ma ten kretén nemohol zabiť ani zakliať."

Zvyšok cesty prežili v pohode a keď už bola riadna tma, vlak zastavil. Dve kamarátky si našli voľný koč a 15 minút cestovali do hradu.

Keď Elizabeth už po miliónty krát prekračovala dubovú bránu, mala pocit, že vstupuje po prvý.

Hneď vošli do Veľkej Siene a čakali na zaraďovanie prváčikov.

Po pár minútach sa dočkali.

Chudáci prváčikovia. Síce nepršalo, no zo dvaja boli poriadne premoknutí (asi spadli do jazera).

Elizabeth si pamätala, keď prvý krát uvidela Veľkú Sieň. Bola prekrásna. Sviečky, ktoré sa samé zapaľovali aj zhasínali, sa vznášali nad stolmi asi 2 metre. No najúžasnejší bol strop. Vlastne sa ani nedá povedať strop, lebo to bola vlastne obloha, presne taká ako vonku počasie.

Aj teraz boli všetké prváčikovské pohľady upriamené na ňu. Niektorí si dokonca aj zabudli zatvoriť ústa.

Vtedy Albus Dumbledore, zástupca riaditeľa, položil na stolček zaprášený klobúk, ktorý vyzeral, akoby sa mal už-už rozpadnúť.

"Keď prečítam vaše meno, podídete k stolčeku a ja vám nasadím tento klobúk. Ten vám povie do akej fakulty ste zaradení." Povedal zreteľne a vyslovil prvé meno.

"Azreinová Luciane"

Po chvíľke ticha klobúk vykríkol " BYSTROHLAV!"

Black Mortius.

Elizabeth vedela, že je to mladší brat Walburgy.

"Ďalší Black an Rokforte? Ja sa asi zbláznim." Zastenala Sarah.

A tak to šlo ďalej a ďalej.....až to napokon skončilo. Všetci boli šťastní, lebo všetkým škvŕkalo v žalúdku.

Vtedy sa postavil riaditeľ Dippet.

"Vítam všetkých nových študentov a zároveň aj všetkých starých! Som rád, že vás tu vidím. Dúfam, že spoločnými silami vám natlačíme do hlavy vedomosti. Musím vás však upozorniť, že vstup do Zakázaného lesa je trestný. No to je asi všetko. Dobrú chuť."

A zrazu sa na tanieroch objavilo jedlo. Všelijaké. Normálne mal niekto až nutkanie nezahryznúť, až také to vyzeralo byť dobré.

Elizabeth si naložila kuracie stehienka a ryžu na írsky spôsob. To isté si naložila aj Sarah. Mali veľa spoločného. Keď sa všetci najedli, spokojne si odfúkli. Opreli sa a niektorí si museli aj povoliť opasky.

Potom znova vstal riaditeľ a zaželal všetkým dobrú noc.

"No poď, som prefekt, dostaneme sa do klubovne cez tajné chodby." Potiahla Liz Sarah za rukáv.

"A nemáš náhodou odviesť prvákov do spální?"

"Na také veci tu je Riddle."

Dievčatá prechádzali cez tajné chodby, ktoré našli za gobelínmi, v brneniach, alebo keď poklepkali po rôznych tehlách v stenách.

Keď konečne zastali pred veľkou murovanou stenou a v pravej hornej tehle bol vyrytý malý had, Lizzie vyslovila heslo.

"Serpensortia" Malý hadík sa začal zväčšovať až bol v ľudských rozmeroch. Potom čosi zasyčalo a na stene sa objavili dvere. Sarah schytila kľučku a zrazu sa ocitli vo veľkej sivej miestnosti. Po stenách horeli fakle a a veľký murovaný kozub blkotal. V klubovni nebolo ani človeka.

Pri kozube bolo zopár zelených kresiel a veľký zelený gauč. Keď už zamierili do dievčenských spální v tieňa sa ozval hlas.

"Nicholsonka, si prvý deň prefektka a už chceš mať problémy?"

"Riddle! Varujem ťa!" Zaplietla sa do toho Sarah.

Vtedy Elizabeth zdvihla ruku a naznačila Sarah aby šla do spální.

"ČO?"

"Choď! Toto je len medzi mnou a Riddlom! Neboj sa, toto indivídium mi nemôže nič spraviť. " Dodala akoby presne vedela, čo chce Sarah povedať.

Sarah sa pozrela na Lizzie, otočila sa a odišla.

"Tak Nicholsonka, pokiaľ viem, spolu sme mali odviesť prvákov do klubovne!"

"Ale Riddle, tebe nejde o to! Hlúpučkí prváci! Ty si len chceš na mne vybíjať zlosť. Ale upozorňujem ťa! Nemienim to ďalej znášať. Tak ako nemienim znášať aj tvoju prítomnosť!" Ukončila Eliz svoj monológ a pobrala sa nasledovať Sarahin príklad.

"Nicholsonka! Viem, že po mne ideš ako každé dievča na tejto škole!"

Vtedy Elizabeth striaslo a začervenala sa. No nie od hanby ale od zlosti.

Riddle mal pravdu. Bol veľmi obľúbený. Slabé slovo. Pre niektorých bol boh. Bol veľmi pekný. Mal hnedé vlasy a aj oči. Bledastá pokožka dodávala pocit, že je ako namaľovaný obrázok. Nemal ani jednu chybičku na kráse. Ale bol to riadny kretén. Teda iba u tých, koho neznášal.

U profesorov bol veľmi obľúbený a bol z tých, ktorí sa nepotrebovali učiť.

Za takýmto chalanom šalelo nejedno dievča. Samozrejme okrem Elizabeth. Dokonca mala Eliz aj niekedy pocit, že aj Sarah sa trošku páči. No nezazlievala jej to.

No teraz sa Riddle veľmi mýlil.

Zrazu sa stalo čosi neuveriteľné.

Keď chcela Elizabeth niečo nepekné odseknúť, Riddle priskočil a pobozkal ju. Nevedela, koľko ten bozk trval.

Najprv sa metala, no Tom bol silnejší a držal ju. Potom povolila a bozk mu opätovala. Keď sa jej to začínalo páčiť, odtrhol sa.

"Ja som to vravel...." Povedal a odišiel.

Po niekoľkých minútach Elizabeth odišla tiež. Sarah ju čakala pred dvermi ich izby. Jasné, že tam nechcela ísť. Bola tam Blacková a jej trápna banda.

"Čo si taká vyklepaná? Urobil ti niečo?" Strachovala sa Sarah.

"Nie, nič" Neisto odvetila a pomaly ako myšky otvorili dvere a vkĺzli dnu. Všetky spali. Potichu sa prezliekli do pyžama a pobrali sa spať.

Elizabeth ešte dlho sa prevaľovala zo strany na stranu a rozmýšľala o tom bozku....

No, tak ďakujem Jinzy, Ludke a KIKE1........

Koniec, prosím vás, napíšte mi sovku, či mám pokračovať.

Jedna sovka nezabije, no nie?

[ » na začiatok « ]