Kapitola:
Pridaná: 12.5.2012, 11:31:17
Čítaná: 338×
Hodnotenie: (počet hlasov: 6)

Poviedka:
Typ: Fiction
Postavy: Mária Alansonová, Martin Torsa, Veronika Fialková, Marek Zimman, Rebeka Mageová
Stručný dej: Mária sa dozvedá, že Martin a Rebeka sú čarodejníci, no netuší, že jej to skomplikuje život. Obyčajný život Maji sa týmto mení od základov. Ako to bude zvládať?

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Záhadný odkaz 2 » Klamstvá a hnev 3 » Lži 4 » Nečakané stretnutie 5 » Bongrad 6 » Varovanie 7 » Podozrenie 8 » Obyčajný deň 9 » Ticho a nenápadne 10 » Návšteva u Torsovcov- časť 1 11 » Návšteva u Torsovcov- časť 2 12 » Nečakané 13 » Rande 14 » Rómeo a Júlia 15 » Veríš, či neveríš? 16 » Začiatok tajomstva 17 » Začiatok tajomstva 2 18 » Dom Mageových 19 » Dom Mageových 2 20 » V lese... 21 » U Mínie 22 » U Mínie 2 23 » Lord Bon 24 » Naposledy alebo...? 25 » Dobrý pocit 26 » Oheň a voda

...Ja jediná mám živel vodu. Celá rodina je inak oheň....

Presne o štvrtej zazvonil u Torsovcov zvonček. Chvíľu Maja postávala pred domom. Zrazu sa dvere otvorili, no neotvorila ich pani Torsová alebo Martin. Vo dverách stálo malé dievčatko s hustými, rovnými, ohnivočervenými vláskami. Veľkými zelenými očami, vyplašene pozeralo na Maju. Bola taká malá, že ledva dotiahla na kľučku. Zrazu dievčatko zdvihlo ruku a z prstov jej vyletela červená energia. Mária sa reflexívne zohla a zaklínadlo preletelo ponad ňu.

„LIANA!“ Zvnútra začula Martinov hlas. Onedlho prišiel a na rukách držal rovnako malé dievčatko s rovnakými vlasmi, ale hnedej farby. Vyplašene pozerala na nahnevaného Martina tmavohnedými očami.

„Prepáč Maja, ale dobehla dole skôr, ako ja, a Sidonku som nemohol nechať samu hore.“

„To nevadí,“ povedala s úsmevom, „môžem vojsť?“

„Pravdaže, poď.“

„Ale tú tetu nepoznáme. Rebeka vždy hovorí, že cudzích ľudí nemáme púšťať dnu,“ povedala červenovláska, ktorá znovu vystierala ruku.

„Ahoj,“ povedalo tenkým hláskom dievčatko s výraznými tmavohnedými očami. Mária sa usmiala a odzdravila jej. Otvorila si bránku a vošla dnu. Martin položil Sidonku na zem a postavil ju vedľa Liany. Bola ešte menšia než Lia.

„Poď,“ povedala potichu Sidonka Maji a potiahla ju za rukáv bundy. Martin chcel zobrať za ruku Lianu, aby nežiarlila, no ona tvrdohlavo pokrútila hlavou a schodík po schodíku kráčala hore sama. Nakoniec ju to omrzelo a zmizla v plameňoch.

„Li je dosť tvrdohlavá a nechce pochopiť, že nemôže čarovať, kedy si zmyslí. Koniec-koncov je to červenovláska , a Rebekina sestra, takže vieme, prečo je taká.“

„Netušila som, že sú také maličké.“

„Nie? To sú moji malí krpci, že Sidi?“ Sidonka poslušne prikývla. Keď vošli do izby, Lianka sedela v otáčacom kresle a hompáľala nohami. V rukách si pohadzovala ohnivú guličku.

„Li, zruš ju.“

„A čo keď nie?“ zaškerila sa.

„Nedostaneš zmrzlinu. Dostane iba Sidonka.“

„Zmrzlinu?“ Veľké zelené očká jej zažiarili a guličku zrušila. Sidónia medzitým vytrvalo ťahala Martina za tričko. Zohol sa a čosi mu pošuškala.

„Zvoní dolu telefón,“ povedal s úškrnom. „Postrážiš ich, prosím?“

„Jasné.“

„Liana žiadne vylomeniny, áno?“ Liana prikývla a Martin vybehol z izby.

„Ako sa voláš?“ spýtala sa hrkálkovým hlasom Li.

„Mária. Ty si Lianka a ty,“ pozrela na Sidu, „ si Sidonka, že?“ Obidve prikývli a pozerali na Maju.

„Aký si živel?“ spýtala sa tenkým hláskom Sidonka.

„No, ja nečarujem,“ povedala trochu rozpačito.

„Ty nie si čarodejnica?“ prekvapene na ňu pozrela Liana.

„Nie, nie som. Vy ste obidve, že?“ Znovu prikývli.

„Môžeme ti so Sidou spraviť účes?“ spýtala sa zrazu Liana.

„Môžete.“ Obidve sa postavili a pribehli k Márii.

„Ale nemáte sponky.“

„Nevadí,“ povedali naraz. Lianka vyčarovala desať červených sponiek s kvetinkami a Sidonka päť dúhových. Ťahali ju za vlasy a dávali jej sponky, no konečne jej začali dôverovať.

„Toto nám Rebeka nikdy nedovolí.“

„Čo vám nedovolí?“

„Robiť jej účesy,“ povedala Liana.

„Hotovo,“ vyhlásila Sidonka. Obidve ju chytili za ruku a priviedli pred zrkadlo.

„Íha, krásne. Ste šikulky,“ usmiala sa na ne.

Lianka vyliezla na posteľ a začala po nej skákať. Sidonka došla k Maji a poťahala ju za rukáv bundy.

„Spravíš mi taký vysoký vrkoč, prosím?“

„Pravdaže.“ Sidonka jej podala veľkú modrú gumičku a všetky vlasy si prehodila na chrbát. Siahali jej až po pás.

„Povedz Sidi, aký si živel?“

„Ja jediná mám živel vodu. Celá rodina je inak oheň. Mamička mi to nikdy nevyčítala, iba Rebeka.“

„A tvoja mamička tiež riadi krajinu ako ocko?“

„Mamička je v nebi a ocko má veľa povinností, takže som ho ešte nikdy nevidela.“ Maja zbadala, ako jej slzičky stekajú dolu tvárou.

„Stará sa o nás Rebeka, ale tá ma nemá rada, pretože nemám rovnaký živel ako oni. Hovorí, že robím hanbu rodine.“

„Ale určite to tak nemyslí. Si šikovné dievčatko rovnako ako Li.“ Objala ticho vzlykajúcu Sidonku.

„Koľko máte rokov?“ Sidonka sa nadýchla, že odpovie, no Liana ju predbehla.

„Ja mám päť a Sida tiež.“

„Tak to ste už veľké slečny.“

„Ani nie,“ zaškerila sa Liana. „ Sida to tebe pípa.“ V Sidonkinom vrecku čosi pípalo. Vytiahla malú ružovú vecičku, podobnú mobilu.

„To je Rebeka. Majka bež rýchlo von. Nemôže ťa vidieť.“

„Idem s tebou,“ vyhlásila Lianka a vyšli z izby. Mária sa zohla a pozerala cez kľúčovú dierku. Z ružovej vecičky zrazu vyskočila Rebeka, menšia ako bábika. Bola priesvitná a stála na jednom mieste.

„Kde je Martin?“ spýtala sa namiesto pozdravu.

„Išiel s Liou pre zmrzlinu.“ Vyplašene povedala a pozerala na zmenšenú Rebeku, ako keby jej mohla ublížiť.

„Dobre. My máme teraz prestávku, ale ešte asi pol hodinku bude trvať porada.“

„Kde je ocko?“

„Rozpráva sa s najvyššími zástupcami Bongradskej rady. Idem Sida. Pozdravuj Lianku a odkáž Martinovi, že ho ľúbim,“ dokončila a zmizla.

„Ahoj sestrička,“ povedala Sidonka smutne a schovala predmet do vrecka.

*Venujem všetkým, ktorí čítajú :) Ďakujem Senrimu, ktorý mi opravuje poviedky aj o 00:08 v noci. Vážim si to :) *

[ » na začiatok « ]