Kapitola:
Pridaná: 8.5.2012, 18:43:17
Čítaná: 485×
Hodnotenie: (počet hlasov: 4)

Poviedka:
Typ: Fiction
Postavy: Annie, Adam
Stručný dej: Annie sa rozhodne opäť začať hrať na gitare, čo ju prinúti pozerať sa do minulosti, prečo ju gitara zmenila na čudáčku vo svojej triede. Popri tom sa zbližuje so svojím spolužiakom, až sa zdá, že sú osudový pár.

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Tajomstvo 2 » Darčeky 3 » Ponuka 4 » Bitka 5 » Múrik 6 » Súťaž 7 » Uzmierenie 8 » Ťažký deň

Raz som sa zhlboka nadýchla a potom vydýchla. Už som to nemohla znášať. Ľudia, o ktorých som si myslela, že ma majú ako-tak radi, mi hovorili, že som čudáčka. Nedajú mi pokoj, aj keby som ich prosila celý svoj život. Neviem, čo som im spravila, ale nemajú ma radi. A to som tu už 6 rokov.

Obzrela som sa dozadu, pretože som sedela v prvej lavici, na Gymnáziu Georgea McGennra na Floride. V zadnej časti triedy na mňa pozerala svojimi nenávistnými očami triedna fiflena Caroline. Mala dlhé blond vlasy, síce sa každému chalanovi hneď zapáčila, bola neuveriteľne tupá. Až teraz som si všimla lístoček, ktorý mi hodila. Vedela som, že tam bude niečo neslušné, tak som to pokrčila a strčila do peračníka, a povedala som si, že to cez prestávku vyhodím.

„Nevšímaj si ju, Annie. Veď vieš..“ moja spolusediaca, a zároveň najlepšia kamarátka Kath ma upokojovala, a zdá sa, že mi chcela niečo ešte povedať, ale rozmyslela si to.

„Prečo ma tak nenávidia?“ spýtala som sa jej s očividnou nenávisťou, aby vedela, že aj ja ich nenávidím. „Ich“ myslím Caroline a jej kamošky, Tinu a Richie. Tina s Richie sú dvojčatá s čiernymi vlasmi po plecia a sú nesmierne protivné, najradšej by som ich uvarila. Ale Caroline má viac kamarátok v triede. Všetci sú na jej strane, len ja a Kath nie.

„No.. nie že ťa nenávidia..“ hovorí upokojujúco ale nepresvedčivo a ja len prevrátim oči. Ja viem prečo. Neznášajú ma, lebo som tichá. Lebo som tichá, a nerada sa rozprávam s chalanmi. Pripadajú mi takí divní, správajú sa ako opice. Nenávidia ma aj preto, že sa neobliekam do značkových vecí a že sa nesprávam ako fanynka Twilight. Nenávidia ma, pretože mám hranaté okuliare, hnedé vlasy, ktoré mám stále v cope. Proste ma nenávidia.

„Katharine, povedz nám, o čom sa tam rozprávaš s Annou, aj my to chceme vedieť,“ napomenula nás prísna učiteľka biológie, a ja som sa do konca hodiny pozerala už len na tabuľu.

Keď zazvonilo na prestávku, vstala som a vyhodila som papierik, ktorý mi hodila tá Ropucha Caroline.

„Nie, ona robí aj niečo iné, ako sedí na svojom mieste!“ skríkol môj spolužiak John a ja som len ticho a nesúvisle povedala niečo v takom zmysle „ticho“. Rýchlo som si sadla naspäť na svoje miesto a pozrela som sa na Kath. Kath je v triede dosť obľúbená a so mnou sa kamaráti, lebo ma má rada, ale neviem prečo sa nepridala k Ropuche. Má pekné kučeravé ryšavé vlasy, ktoré jej padajú na plecia, a oblieka sa značkovo. Ku mne sa vôbec nehodí. Teda, ja sa k nej nehodím.

„Počuj Annie. Čo tak sa trochu pohnúť vpred?“ nie. Nech zasa nezačína. Ja to poznám, poznám túto vetu. Už od prímy, keď sme sa zoznámili, sa skúša ma presvedčiť začleniť do kolektívu. Ale to ja nechcem. Nechcem sa vtierať Ropuche ani jej Žubrienkam, chcem byť sama sebou.

„Kath, nezačínaj znovu, prosím,“ poviem, otvorím si zošit z dejepisu a začnem sa učiť.

„...no a chcem ti povedať také tajomstvo,“ Išli sme s Kath spolu domov, lebo sme susedky. Bývame neďaleko školy, na kopci, každý deň musíme šľapať ale to nevadí, aspoň bývame v rodinnom dome. Som jedináčik, bývam len s mamou, lebo rodičia sa rozviedli. Kath má malého sedemročného brata, teda Kath je o desať rokov staršia.

„Aké tajomstvo?“ spýtam sa, i keď ma to moc nezaujíma. Iste je to zasa nejaký chlapec, s ktorým chodí, ktorý ju pobozkal, alebo sa jej páči. Ja som také šťastie ešte nemala. Teda, myslím to randenie a bozkávanie. Musím priznať, že sa mi jeden chlapec páči. Chodí do mojej triedy, a áno, je to jediný chalan, ktorý sa správa normálne. Ale nikdy som sa s ním ešte normálne nerozprávala, len keď chcel vedieť, či máme nejakú úlohu. Áno, je nádherný, vtipný, volá sa Adam, ale smutné je, že chodenie s ním navždy bude len moje zbožné prianie.

Kath sa nadýchne a usmeje sa.

„Nemôžeš to nikomu povedať!“ povie, ako keby som hneď, keď mi to povie, za všetkými bežala a rozkrikovala to.

„Prosím ťa, komu?“ zasmiala som sa.

„Dobre.. takže, priprav sa. Páči sa mi jeden chalan..“ vedela som to, akoby aj nie. Zasmiala som sa.

„..a je z našej triedy. Je to Adam!“ skríkla a ja som sa prestala smiať. No zbohom. Kath nevie, že sa mi páči, preto si moje mlčanie nevedela odôvodniť.

„Ehm.. Annie? Čo som povedala zle?“ spýtala sa ma. Bola som v šoku. No super, Kath sa páči Adam, to znamená, že si ho hneď získa pre seba. Kath vie získať každého chalana, ktorý sa jej páči. A čo som vlastne čakala? Že tajný osud nám dopraje spoločnú budúcnosť? Nie, to som nečakala, ale že skončí s mojou kamarátkou, najlepšou.. To neprežijem.

„Prepáč.. ja.. Kath, ja.. už musím... ísť,“ povedala som a rýchlo som bežala domov. Vošla som do našej priestrannej obývačky, kde som si ľahla na gauč. Privítal ma môj pes, zlatý retriever, Kenny. Oblízal mi tvár, akoby vedel, že mám náladu pod psa. Len som tam ležala a čakala na mamu, neviem prečo. Asi sa mi nič nechcelo robiť. O takomto čase moja mama ešte nie je doma, lebo pracuje vo firme, kde predávajú domy. Prichádza neskoro domov, a mne to vyhovuje. Rada som sama.

Kenny sa ku mne pritúlil a ja som len pozerala hore na stenu a v duchu som si stále opakovala: Nie, to nie je možné, prosím len nie Adam. Nie to nie je..

Ani si nepamätám, koľko bolo hodín, keď prišla domov mama.

[ » na začiatok « ]