Kapitola:
Pridaná: 5.5.2012, 18:44:05
Čítaná: 326×
Hodnotenie: (počet hlasov: 5)

Poviedka:
Typ: Fiction
Postavy: Mária Alansonová, Martin Torsa, Veronika Fialková, Marek Zimman, Rebeka Mageová
Stručný dej: Mária sa dozvedá, že Martin a Rebeka sú čarodejníci, no netuší, že jej to skomplikuje život. Obyčajný život Maji sa týmto mení od základov. Ako to bude zvládať?

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Záhadný odkaz 2 » Klamstvá a hnev 3 » Lži 4 » Nečakané stretnutie 5 » Bongrad 6 » Varovanie 7 » Podozrenie 8 » Obyčajný deň 9 » Ticho a nenápadne 10 » Návšteva u Torsovcov- časť 1 11 » Návšteva u Torsovcov- časť 2 12 » Nečakané 13 » Rande 14 » Rómeo a Júlia 15 » Veríš, či neveríš? 16 » Začiatok tajomstva 17 » Začiatok tajomstva 2 18 » Dom Mageových 19 » Dom Mageových 2 20 » V lese... 21 » U Mínie 22 » U Mínie 2 23 » Lord Bon 24 » Naposledy alebo...? 25 » Dobrý pocit 26 » Oheň a voda

.... Mária Alansonová, môžem sa spýtať čo robíš?....

Ráno bola cesta do školy dosť únavná. Pri dome už stál Martin, a čakal,

pokiaľ príde k jeho domu Maja, aby spolu vyrazili.

„Ahoj,“ povedala unavene.

„Tak čo, aké bolo tvoje prvé veľké rande? Vyzeráš dosť vyšťavene. Nebodaj je Marek upír?“ spýtal sa s úškrnom.

„Ty sa asi nikdy nepozdravíš, že? Moje prvé veľké rande bolo super,“

povedala obranne.

„Áno. Z tvojho nadšeného hlasu to muselo byť úplne bombové,“

poznamenal.

„Neprovokuj!“ Štuchla ho pod rebro, ale smiala sa.

„Vieš, myslím že včerajšok, by mali vyhlásiť za štátny sviatok. Nazval by

som ho: MPVR.“

„Čo?“ spýtala sa nechápavo.

„Majino prvé veľké rande.“ Hneď ako jej to došlo, kopla ho do členku.

„Hej slečna Zimmanová, kedy chystáte svadbu?“

„Ešte nie som Zimmanová, kamoš. Vidíš do budúcnosti alebo ako?“

„Nie, neber ma vážne. Iba som do teba hlboko zamilovaný, no môj

skromný výzor a ostýchavé správanie mi nedovoľuje byť tvojím. Ó Júlia,

teda vlastne Mária, asi vypijem jed,“ povedal so smiechom.

„Myslím, že vo Veľkom Záluží alebo na Prednej Hore ti pomôžu. Dám si tú

námahu a pohľadám aj číslo,“ povedala a s úškrnom naňho žmurkla.

„Á, ide tvoj veľký frajer, tak Rómeo už radšej ide. Maj sa, Julka.“

„Cvok,“ zamrmlala s úsmevom.

„Vidím, že ste sa dobre zabávali.“ Marko prišiel k nej a flegmaticky ju

pobozkal.

„Hej, zabávali.“ Radšej nepovedala na čom, pretože netušila, ako by asi

zareagoval.

„Ako si sa vyspala?“

„Fajn.“ Kráčali vedľa seba dnu do školy. Pri skrinkách sa prezuli a vyšli do

9.A, ktorá bola na druhom poschodí. Sadli si do lavice a vybrali zošity na

fyziku. Martin už sedel na svojom obvyklom mieste v poslednej lavici a čosi

si zapisoval. Veronika došla tesne pred učiteľom do triedy. Len čo si sadla,

vošiel učiteľ fyziky Štilicha.

„Utíšte sa deti!“ Bol to milý starček, so zmyslom pre humor. Na škole by bol najobľúbenejší z učiteľov, keby tak nepľul. Všetci, ktorí sedeli v prvých

laviciach sa tvárili, že držia imaginárny dáždnik. Inak bol veľmi sčítaný.

Nazývali ho aj chodiaca učebnica.

„Tak deti, dnes si preberieme akustiku,“ začal. Po piatich minútach

rozprávania, Máriin mozog upadol do mikrospánku. Určite bol výklad veľmi

poučný, no na prvej hodine jednoducho nevládala rozmýšľať, ani počúvať. Z

druhej lavice, kde donedávna sedávala, doletel lístok.

JULKE

Otvorila ho.

Kde ti zmizol Rómeo?

P.S. : Tvoj veľký frajer, nie je asi z najslušnejších, čo? Vošiel prvý do dverí a ani ti ich nepodržal.

Otočila lístoček z druhej strany.

Verča, šibe? Aký Rómeo?

P.S. : Asi mu to nedošlo.

Hodila jej lístok, no nedopadol na jej lavicu, ale na Mončinu. Začudovane sa

pozrela a otvorila ho. Mária jej mávala rukami a snažila sa naznačiť, že to

je jej lístok. Marek na ňu pozrel, akoby jej preskočilo.

„Mária Alansonová, môžem sa spýtať, čo robíš?“ Maja očervenela a položila

ruky, pretože ich mala vo vzduchu.

„Chcela som si požičať ceruzku od Moniky.“

„Tak si ju choď zobrať a nabudúce tu nešermuj rukami, pretože chudák

Marek to schytá.“ Trieda sa ticho zasmiala. Postavila sa z lavice a šla si po

ceruzku. Učiteľ už medzitým rozprával ďalej. Monika sa tvárila, že ju hľadá a

ticho povedala: „ Kto je to Rómeo?“

„Neviem. Daj mi ten lístoček, jasné?“ zasyčala.

„Nedám!“

„Fajn! Tak si ho nechaj, keď ho tak strašne potrebuješ!“ vyblafla na ňu.

Podala jej najhoršiu ceruzku, akú našla. Maji to bolo jedno, pretože v

peračníku mala ďalšie tri a ostrúhané.

„Mal si niekedy niečo s Mončou?“ zašepkala Markovi.

„Nie, ale už dlhší čas, sa ma pokúša zbaliť,“ skonštatoval.

„Tak potom, je to jasné.“ Pozrela sa do Martinovej lavice, no nebol tam. Až

vtedy jej došlo, koho myslela Veronika tým Rómeom. Rozmýšľala, či sa

zneviditeľnil alebo tak nenápadne odišiel z triedy.

„Alansonová! Už mám toho dosť! Tabuľa je vpredu, tak sa tam láskavo pozeraj!“

„Prepáčte,“ zahundrala a otočila sa dopredu.

*Venujem Padmé :) Ospravedlňujem sa za tie slovíčka, ktoré tak "povyskakovali" z textu :D Neviem čo som s tým dorobila :D *

[ » na začiatok « ]