 |
Heslo: |
Prihlásenie |
Nová registráciaZabudli ste heslo? |
 |
 HP: Kniha 1 |
| HP: Kniha 2 |
| HP: Kniha 3 |
| HP: Kniha 4 |
| HP: Kniha 5 |
| HP: Kniha 6 |
| HP: Kniha 7 |
| Obrázky z kapitol |
| Venovania |
| Ďalšie knihy |
| Comic Relief |
 |
| HP1: Kameň mudrcov |
| HP2: Tajomná komnata |
| HP3: Väzeň z Azkabanu |
| HP4: Ohnivá čaša |
| HP5: Fénixov rád |
| HP6: Polovičný Princ |
| HP7: Dary Smrti I |
| HP7: Dary Smrti II |
| Biografie hercov |
| Adresy hercov |
 |
| Biografia |
| Kontakt |
| Publikácie |
| JKRowling.com |
 |
| Fan Fiction |
| HP testy |
| Ako... |
| Komiksy |
| Čarodejnícke recepty |
| Vyber si prútik |
| HP vtipy |
| Piškvorky |
| Puzzle |
| Download |
 Fonty |
| Zvonenia |
 |
FAN FICTIONVitajte vo svete magických literárnych možností!Fan Fiction obsahuje diela usporiadané podľa dátumu ich odoslania do databázy. Poviedky sú kreatívnym výtvorom fanúšikov založeným na ich fantázii. Dejovo alebo postavami nadväzujú na príbeh chlapca, ktorý prežil, ale aj na mnohé iné, viac či menej známe príbehy. Pre lepšie hľadanie neváhajte použiť Vyhľadávač poviedok, v ktorom môžete nájsť príbeh podľa vašich náročných požiadaviek a želaní. V prípade pridávania, či úpravy poviedok odporúčame najskôr naštudovať Sprievodcu Fan Fiction. Prajeme príjemné čítanie!
Aella26. kapitola: Sme prví, ktorí o tom vedia„Sirius!“ zakričala som rýchlo. Na schodoch sa otočil a spýtavo sa na mňa pozrel. „Nie je tvoj brat mladší ako ty?“ „Je. Prečo?“ „No...ja len...on sa k nim pridal? Veď...ešte chodí do školy a...“ „On sa k nim nepridal úplne. Len...podporuje ich myšlienku, ale myslím, že je len otázkou času, kedy vstúpi medzi nich.“ hovoril a prichádzal ku mne. „Ale...možno to nie je definitívne...možno ho budeš môcť presvedčiť.“ „Regulus je hlupák. Naozaj. Je to proste tak. Súhlasí s celou rodinou, čo sa týka toho, aby čistokrvní čarodejníci všetko riadili. Ale kým nebude ten...človek...dostatočne silný,...kým nebude mať za sebou mnoho čarodejníkov, Regulus sa k nemu nepridá. Nebude riskovať. Záleží mu na sebe viac, ako na komkoľvek inom. Možno okrem matky. Aella, idem už spať...zajtra sa stretneme, ahoj.“ „Ahoj, Sirius.“ smutne som pozdravila a rozmýšľala som, čo by som robila, keby sa to stalo aj s mojou malou Medy. Staršia sestra má dosť rozumu, nemyslím, že by bola schopná niekoho zabiť...ale Medy je malá, ľahko sa dá ovplyvniť... Hm...o čom to vlastne rozmýšľam? Veď sú predsa doma, ďaleko odtiaľto. Nemyslím, že sa to týka aj ľudí z takého ďalekého štátu. S touto myšlienkou som šla spať. Zaspala som takmer okamžite, no posledná otázka sa mi vkradla do mysle: Prečo, prepána, prišli za nami až do Rokvillu?
„Lily! Vstávaj!“ Bolo niečo po pol noci a ja som sa zrazu strhla so sna. Snívalo sa mi o mojej sestre. Mojej malej Medy. Neviem presne čo, ale asi to bolo niečo veľmi zlé, pretože som sa zobudila celá spotená a vystrašená. „Aella, daj pokoj!“ zamrmlala Lily. „Lily! Vstaň!“ „Čo chceš?“ vyštekla. „Kde si bola, keď za tebou dnes prišli?“ „Nemôže to počkať...“ „Nie! Okamžite vstaň! A okrem toho, nie som Aella.“ Počúvala som tento ich „rozhovor“ a snažila som sa upokojiť. Zdalo sa, že Alice bola celý čas hore. „Alice?“ Lily sa zdvihla a oprela sa o lakte. „A kto iný? Aella spí.“ „Nie, nespím.“ „Zobudila som ťa?“ „Nie. Neboj, prebrala som sa už skôr.“ „Baby...nemôžem zaspať.“ „Ani ja.“ „Alice! Kto za tebou prišiel? Za mnou McGonagallová.“ povedala Lily. „Za nami prišla Vectorová. To si nás nemohli zavolať všetkých naraz?“ „Neviem, pretože keď prišla McGonagallová, tak som práve...“ no to, čo robila, sme sa nedozvedeli. Aspoň nie hneď. „Aella.“ začula som Remusov hlas. Zrkadielko som mala na stolíku pri posteli, pozrela som sa doň a uvidela som jeho tvár. „Remus, čo sa deje?“ „Poďte dole.“ Tak sme šli. Frank a Alice sa privítali, akoby sa nevidela tri mesiace a nie len niekoľko hodín. „Tak? Kde ste boli, keď za vami prišli?“ „Za mnou prišiel Dumbledore,“ začal James. „A práve som mal ísť na tréning...jasné, že som ho nestihol.“ „My sme boli s Frankom práve na treťom poschodí, v učebni aritmancie a...“ Samozrejme, prichytili ich pri bozkávaní... „No za mnou prišiel tiež Dumbledore,“ povedal Sirius. „Vyrušil ma z veľmi sľubne sa vyvíjajúceho rande.“ zamračil sa. „To je zvláštne, nie? Teda...že všetci sme boli akurát niekde, kde sme naozaj chceli byť...vy dvaja ste boli v Rokville, Sirius mal tiež schôdzku...my s Alice tak isto a James a Lil...Lily, kde si vlastne bola?“ „Ja som práve dostala od mamy list. Chcela som jej hneď napísať, pretože mi oznámila, že môžem ostať cez prázdniny v Londýne. Naozaj som sa tešila.“ „Zavolali ešte niekoho?“ spýtal sa Remus. „Pokiaľ viem, tak nie.“ odpovedal Sirius. „A Peter?“ „No...Petra nezavolali...“ hovoril pomaly James. „Vlastne...celý deň som ho ani nevidel....“ „Je to hrozné. To, čo robí.“ povedala po chvíli ticha Lily a zahľadela sa na zem. Všetci sme sa na ňu pozreli. Bola z nás jediná, ktorá pochádzala z muklovskej rodiny. Lily zdvihla hlavu a videla, ako na ňu čumíme. „Prosím vás, prestaňte s tým,“ zasmiala sa. „správate sa, akoby som umierala.“ „Prepáč.“ zamrmlali sme všetci naraz a hneď sme sa rozosmiali. „Už je fakt čas ísť spať. Takže, som tu najstarší. Rýchlo do postelí!“ zavelil Frank.
„O koľkej tam máme byť?“ spýtala som sa na druhý deň Remusa. Práve sme boli na obede a rozmýšľali sme, na koľkú sme sa dohodli s učiteľmi. „Neviem.“ zamračil sa. „Sirius, kedy tam máme ísť?“ „Kam?“ spýtal sa. Ako zvyčajne, nedával pozor, pretože sa snažil zaujať jednu piatačku.“ „Do zborovne.“ „Aha...neviem. Spýtaj sa Jamesa.“ povedal rýchlo a znova sa venoval tomu dievčaťu. „Vie to vôbec niekto?“ „Čo?“ práve si prisadla Alice. Remus si vzdychol a povedal: „Kedy máme ísť do zborovne.“ „Aha. Tak to ja neviem.“ Zdalo sa, že každému je to jedno. „Pôjdeme tam hneď teraz!“ „Remus, veď je obed!“ „Ale Dumbledore ani McGonagallová tu nie sú...ani Vectorová...Flitwick a ani Hagrid.“ vymenovával, hľadiac na profesorský stôl. „Tak! Vstávajte! Ideme!“ povedala som a ťahala som preč Lily aj Alice. „Veď som ani nezačala jesť.“ zastonala si Alice, ale predsa len išla. Sirius sa tváril, akoby ma najradšej niekam poslal a James sa zamračil, vstal a celú cestu si mrmlal: „Človek sa nemôže ani najesť, aby ho neotravovali...Nabudúce sa radšej najem na tri dni dopredu...kto to videl takto...“ „James! Buď už ticho!“ zrúkla naňho Lily. Okamžite stíchol. Pred zborovňou sme zastavili. „Zaklopte niekto.“ povedal Frank. „Ty si najstarší, do toho!“ uškrnula sa Alice. Frank prišiel k dverám a zaklopal. Vlastne...dva krát sa veľmi jemne dotkol dverí hánkami prstov. „To bolo čo?“ zdvihla som obočie. Predrala som sa k nemu(myslím tým naozaj „predrala“. Všetci stáli natlačení za ním a keďže som bola najnižšia, musela som si pomôcť lakťami). Hlasno som zaklopala. Dvere sa okamžite otvorili a stála v nich profesorka McGonagallová. „Stačí zaklopať raz.“ povedala prísne. Všetci za mnou sa zachichotali a ja som sa cítila ešte menšou, ako som bola. „Poďte dnu.“ Ustúpila a my sme vošli. „Nasledujte, prosím, pána riaditeľa.“ Dumbledore sa na nás usmial, vhodil do ohňa hop-šup prášok, vstúpil do kozuba a povedal: „Deravý kotlík.“ „Deravý kotlík?“ „Áno. Majiteľ, Tom, nás už očakáva. Nech sa páči.“ Po jednom sme odchádzali. V Kotlíku sme boli tak rýchlo, že mi ani nestihlo prísť zle. Keď som vystúpila (vlastne...vypadla) z kozuba, narazila som do čarodejníka, ktorý prechádzal okolo. „Prepáčte.“ povedala som, keď som od neho odskočila. „Nič sa nestalo, bola to moja vina.“ usmial sa. „Ja som Fabian Prewett a vy?“ Bol taký milý, že som neváhala ani sekundu a tiež som sa mu predstavila. „Mali by ste ustúpiť, pretože každú chvíľu niekto príde.“ A naozaj. Len čo sme kúsok uhli, do Deravého kotlíka vošiel Remus. Myslím, naozaj vošiel. Zjavil sa v kozube, zastavil sa v ňom a potom ľahko vystúpil. Hm...toto ma musí naučiť... Posledná prišla McGonagallová a keď si sadla k stolu(v celom Deravom kotlíku sme boli iba my), Dumbledore začal príhovor. Nerozprával dlho. Ale aj to stačilo na to, aby som vedela, že robíme správnu vec. Dumbledore hovoril o nejakom Lordovi. Vtedy som si to meno nepamätala. Nakoniec nás upozornil, aby sme si dávali pozor. A aby sme dávali pozor na všetkých, ktorých máme radi. „Je jedno, ako ďaleko sú,“ povedal a pozrel sa na mňa, na Fabiana Prewetta a na jednu dôstojne vyzerajúcu čarodejnicu. „Moc tohto človeka siaha oveľa ďalej, ako si vieme predstaviť. Už dlho si získava svojich ľudí.“ Potom poslal tých cudzích čarodejníkov preč a ostali sme tam len my, Hagrid a profesori. „Iste sa pýtate, prečo sme zavolali práve vás.“ No...nad tým som ani neuvažovala...a myslím, že nikto z nás. „Ale najprv...prečo sme vás zavolali práve vtedy, keď ste mali iné...povinnosti.“ usmial sa. Presne tak! Toto som vážne chcela vedieť. „Možno sme si naozaj vybrali zlý čas. Ale...možno sme len chceli...“ odmlčal sa a pozrel sa na nás s očakávaním v očiach. To akože máme hádať? „Chceli ste vedieť, či nám viac záleží na tom, čo robíme teraz, ako na tom, čo sa bude diať v budúcnosti?“ spýtal sa Remus. McGonagallová sa na Remusa tak zvláštne pozrela. Akoby rozmýšľala, či na to prišiel sám. „Skoro. Vyrušili sme vás pri príjemnej činnosti. To je nám jasné.“ Alice aj Frank sa začervenali. „Ale chceli sme, aby ste vedeli, aké je ťažké opustiť niečo príjemné, kvôli niečomu takému strašnému, ako je to, čo sme vám práve povedali. A musím priznať...všetci ste ma prekvapili. Veľmi milo.“ Potom sa odmlčal. Všetci sme sa naraz zhlboka nadýchli a vzápätí sme sa zasmiali. Bolo mi jasné, že sú všetci na seba hrdí...veď nás práve pochválil sám Dumbledore! „Ste prví študenti, ktorí vedia o tom, čo sa deje.“ povedal po chvíli. „Všetci dosahujete vynikajúce výsledky v Obrane proti čiernej mágii. A všetci ste vynikajúci aj v inej záležitosti.“ Nervózne sme sa na seba pozreli. Nevedela som o ničom, v čom by som bola dobrá...nie ešte vynikajúca! „Nedalo sa nevšimnúť si, ako držíte všetci spolu.“ Povedal milo. „Ale veď to je jasné. Veď sme priatelia.“ nezdržala som sa. Dumbledore sa zasmial. Teda! Podarilo sa mi rozosmiať Albusa Dumbledora! Dnes mi to teda ide! „Aella, to vôbec nie je také samozrejmé. Pomáhate nielen sebe, ale aj svojim nepriateľom,“ pozrel na Jamesa. „a navyše...ste priatelia aj napriek istému nebezpečenstvu.“ Jeho pohľad prešiel z Jamesa na mňa a Remusa a hneď som vedela, že naráža na fakt, že Remus je vlkolak. „Ale to najdôležitejšie...nepovažujete sa za niečo viac len preto, že máte predkov čarodejníkov.“ „Preto vás chceme poprosiť o jednu vec. Ak poznáte niekoho, kto by bol ochotný pridať sa k nám, dajte nám vedieť.“ povedala profesorka McGonagallová. „Pretože On má oveľa viac spoločníkov, ako my.“ dodal sa Hagrid. „Takže...chcete, aby sme hovorili študentom o tom lordovi Neviemakom?“ „Presne tak. Ale pozor! Zvážte, komu to poviete...s ľútosťou musím povedať, že niektorí naši študenti sa už pridali na druhú stranu...Nebolo by dobré, keby vedeli, čo robíme.“ vzdychol si riaditeľ. „A vy im v tom nemôžete zabrániť?“ „Nie. Nie sú hlúpi. Vlastne patria medzi najmúdrejších čarodejníkov na škole. Otvorene sa k nemu nehlásia. Ale to vás nemusí trápiť. Hlavnou vecou je, že viete, čo sa deje a...dôverujem vám. Verím, že sa na vás môžeme spoľahnúť. Ale teraz šup-šup do školy. O chvíľu bude večera.“ povedal. Dumbledorovi ste proste nemohli nedôverovať. Keď sa na nás všetkých posledný krát usmial, vedela som (a som si istá, že aj všetci ostatní), že kvôli nemu by som spravila hocičo. Bol to človek, ktorého som obdivovala a budem obdivovať až do smrti. Postupne sme prešli kozubom do zborovne a odtiaľ do chrabromilskej veže. Nikto z nás nebol hladný a nikto z nás cestou nič nepovedal. Až v klubovni. „Neviem ako vy, ale ja sa nepovažujem za výnimočného len preto, že mám priateľov.“ povedal James. Presne tak som to cítila aj ja. Potom by bol výnimočný každý! Dokonca aj Peter... „On to nemyslel tak, James.“ potichu sa ozval Remus. „Myslel tým to, že si nevyberáme priateľov podľa toho, z akej rodiny pochádzajú, ale podľa toho, akí sú.“ Mal, samozrejme, pravdu. Ako som sa tak naňho pozerala, uvedomila som si, asi po miliónty krát, aké mám šťastie, že ho mám. A aká som popri ňom...strašne naivná. Remus chápal isté veci ako dospelý človek už oveľa skôr, ako mal sedemnásť. Možno to bolo tým, že od malička mal...hm...problém a musel sa s tým vyrovnať...A najlepšie bolo, že aj napriek tomu, aký bol múdry, dokázal s nami blbnúť ako s malými deťmi. Remusa som proste musela ľúbiť! Vlastne...ľúbim ho až do dnes.
* * *
Takže: Táto kapitola je taká trochu vysvetľovacia, keďže tá predtým bola taká trochu divná. Ďakujem všetkým tým úplne úžasným ľuďom, ktorí mi napísali sovku, alebo reagovali na ElBartov príspevok vo VS! Som rada, že sa vám Aella stále páči. Posnažím sa, aby nasledujúca kapitola bola vtipnejšia, pretože tieto posledné dve boli také vážne...hm...no...fakt sa posnažím. Neviem, kedy to bude, ale keďže doteraz som všetky poviedky poslala najneskôr do troch dní od poslednej, tak to tak bude asi aj teraz. Takže ešte raz ĎAKUJEM, že čítate Aellu, ĎAKUJEM za to, že sa niektorým aj páči a ĎAKUJEM za sovky a reakcie... Jinzy
|
© Copyright 2004-26 by Priori-Incantatem.sk. Powered by PI team.
Optimalizované pre
Firefox 20.0, rozlíšenie: 1024x600 a vyššie.Pri iných prehliadačoch môžu nastať chyby v zobrazení.
Priori-Incantatem.sk nie je majiteľom autorských práv Harryho Pottera, je iba
sprostredkovateľom informácií ohľadom Harryho Pottera pre fanúšikov.
Tento dokument však nesmie byť kopírovaný, či
už v častiach alebo celý, bez súhlasu Priori-Incantatem.sk.
RSS Feed | Optimalizácia PageRank.cz
 | ||||||||||||||||||||
| ||||||||||||||||||||
 | |
|
 | ||||||||||
|
 | |
|
 | |
|
 | |
|
 | |
|
|