Kapitola:
Pridaná: 4.5.2012, 16:14:58
Čítaná: 955×
Hodnotenie: (počet hlasov: 2)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Rocky, Tinka, Sirius, James, Remus, Peter,Lily
Stručný dej: Rocky a jej NK Tinka sa vrátia v čase a ocitnú sa na Rokforte, kde učia minulosť zručnosti budúcnosti :D

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, dobrodružstvo

Kapitola: 1 » Rocky a správa z Rokfortu 2 » Rocky a cesta v čase 3 » Rocky a nová škola 4 » Rocky a Nový prútik 5 » Tajomný Ne/priateľ 6 » Rocky a terapia u Slughorna 7 » Rocky a vyzradené tajomstvo

Rocky sa v Štvrtok ráno zobudila hrozne ospalá. Šla do kuchyne na raňajky. Urobila si kakao a čakala mamu. Zrazu niečo zahúkalo. Rocky podskočila. V klietke sa hemžila sova. Takže sa jej to nesnívalo. Ide na Rokfort. No...čo bude so školou? Ona a jej dobré známky. Predsa nebude nič vedieť. Predsa aj ostatné deti z nečarodejníckych a možno aj čarodejníckych rodín chodili do normálnych škôl. Jedno jediné plus, ktoré na Rokforte je, je, že tam s ňou bude Tinka. Nemožné! Určite si niekto robí srandu. Nie je predsa možné aby to bola pravda. Veľmi rýchlo tomu uverili a ani si neoverili či je to pravda. Možno to bola Sussan. No... ešte sa porozpráva s Tinkou.

„ Bré ránko.“ Pozdravila Rocky mama, ktorá práve vošla do kuchyne.

„ Dobré ráno.“ Zahundrala Rocky.

„ Čo si urobíme na raňajky?“ spýtala sa mama.

„ Máme vločky?“

„ Áno.“

„ Tak tie.“

Rockyna mama sa otočila a pripravovala raňajky.

„ Ehm...mami?“ začala Rocky.

„ Áno?“

„ Vieš, čo mám ísť na ten Rokfort? Podľa mňa je to hlúposť!“

„ Ty máš ísť na Rokfort?! Aha. Jasné. Snáď si nemyslíš, že je to pravda.“ Prekrútila očami mama.

„ Ale veď si včera vravela, že mi veríš!“

„ To len aby sa ti lepšie spalo.“

„ Mami!“ Rocky to naštvalo. Ako jej môže toto robiť? A ešte sa usmieva!

„ Zlatko! Niečo také ako čarodejníci neexistuje!“

„ Máš dôkazy?“ spýtala sa Rocky ale sama dosť pochybovala o tom že čarodejníci existujú.

Mama sa na ňu pozrela a pokrútila hlavou s úškrnom na perách. Rocky v tom zmenila názor.

„ Pôjdeme do Londýna. Aspoň to skúsme! Prosím!“ prosila Rocky.

„ Fajn. Uvidíš, že to robíme na darmo. Ale do Londýna pôjdeme. Potrebujem nové topánky.“

Rocky bola takpovediac bohatá. Ale nedávala to nijako najavo.

„ Fajn!“

Rocky sa po raňajkách šla umyť a obliecť. Dala si ostroružovo-čiernu sukňu (takú ako nosia baletky ale tvrdšiu a viac v štýle Rock) dlhé ružové tričko so strieborným nápisom: I love Dance, čiernu polobundičku s polorukávmi s gépardím vzorom, ružové tenisky a strieborné doplnky. Vlasy si nechala rozpustené ale dala si do nich ružovočierny kvet. Dala mame pusu na rozlúčku a vyšla pred dom. Tam ju už čakala Tinka.

„ Ahoj.“ Pozdravila Tinka.

„ Čaviky.“ Odzdravila Rocky a chytila ju pod pazuchu.

„ Čo nového?“

„ Nič, ale prišla som na to, že sme tomu Rokfortu prirýchlo uverili. Podľa mňa je to hlúposť. Nemáme dosť dôkazov, že je to pravda.“

„ Ale Rocky! Prestaň sa chovať ako...Rocky. Aké dôkazy k tomu potrebuješ?“

„ Čo ja viem? S mamou som sa dohodla, že v sobotu pôjdeme na tú stanicu. Iba sa tam pozriem. Môžeš ísť s nami. Mama si ide kúpiť topánky. Včera mi vravela, že mi verí a dnes ráno mi povedala:,“ Rocky zhrubšila hlas, vypúlila oči a našpúlila pery, „ Snáď si nemyslíš, že je to pravda!“ Chápeš? Ona je taká...“

„ Topánky? Super! Aj ja nejaké potrebujem!“ skríkla Tinka ktorá Rocky ani nepočúvala, ale keď zbadala ako sa Rocky tvári hneď dodala: „ Samozrejme to sa od nej nedá tolerovať!“

Ani si nevšimli a už pred nimi stál autobus. Nastúpili.

„ Ahojte!“ pozdravili spolužiakov a sadli si na miesta za šoféra.

„ Ahoj Rocky.“ Povedal niekto šťastne a zasnene.

Rocky s Tinkou sa otočili. Sedel tam Philiph.

„ Čav Philiph.“ Vraveli unudene Tinka s Rocky a otočili sa späť.

Zrazu Rocky zacítila hrozne sladkú vôňu. Nestál vedľa nich nik iný ako Sussan a Jessica.

„ Ahojte.“ Pozdravila Sussan.

„ Čo chceš Sussan.“ Znudene sa spýtala Tinka.

„ Chcem sa vás len opýtať či ste čítali školské noviny.“ Vravela a ukázala na hárok v jej ruke.

„ Nie prečo?“ opýtala sa hlúpo Rocky.

„ Píšu o vás. Vlastne o Rocky.“

„ Ty nám hovoríš, že píšu o Rocky a vôbec ťa neštve, že sa nepíše o tebe?“ nechápavo sa uškrnula Tinka.

„ Ó, no o mne už písali veľa krát,“ povedala Sussan samoľúbo, prekrútila očami a dala si dlaň na krk, „ ale o nej tu nepíšu také pôsobivé veci ako o mne.“

Rocky jej vytrhla noviny z rúk a spolu s Tinkou potichu čítali:

Génius alebo Podrazáčka?

„ Rocky Watterová našu školu reprezentovala v logickej olympiáde. Samozrejme to vyhrala a dostala ocenenie. No Rocky musím povedať si dobrá.“ Vravela Tinka a pokračovali: „Ale ako je možné, že sa za celý svoj život vôbec v písomkách a skúškach nepomýlila? Ako je možné, že všetko vie? Je to až nenormálne podozrivé a šušká sa že má veľmi dobré ťaháky a podvádza. Možno je to iba číra žiarlivosť že sa to o nej šušká, ale učitelia ju budú v nasledujúcich dňoch kontrolovať. Vidíte kam až môže dôjsť taká veľká „múdrosť“?“ (Katie Fllamingová- redaktorka školských novín rubrika: žiaci)

Rocky s Tinkou vyvaľovali oči na noviny. Tinka preglgla a premohla sa povedať:

„ To...to predsa nemôžu! Je to čistá žiarlivosť!“ kričala otočila sa k Sussan, ukázala na ňu prstom a kričala ďalej: „ Ty! Máš v tom prsty ty! Proste nemôžeš zniesť, že je Rocky lepšia ako ty. Tá...tá Katie je ďalší tvoj človek, ktorý sa chce podobať tvojej konskej gebuli a kázala si jej to napísať! Pozri sa čo si urobila! Sama dobre vieš , že Rocky nepodvádza! Ty...jedna...“

„ Tinka! Dosť! Tejto zmutovanej opici to nedôjde.“

Sussan sa len uškrnula a spolu so svojim zvončekom pri nohách- Jessicou, odišli. Rocky s Tinkou sa na seba ustarane pozreli. Čo budú teraz robiť? Autobus zastavil a žiaci sa vyhrnuli von.

„ Ahoj Fred.“ Pozdravili starého šoféra Tinka a Rocky a tiež vyšli.

Keď prišli pred školu každý sa na nich díval a ukazovali prstom na Rocky. Niektorý sa tvárili naštvane, iný sa na tom bavili. Niektorý s veľkým úškrnom hovorili, že mali pravdu. Zrazu k nim niekto podišiel. Bola to ich triedna pani Holiganová.

„ Poďte so mnou dievčatá.“ Povedala.

Rocky s Tinkou sa na seba pozreli a išli. Triedna ich zaviedla až do zborovne, ktorá bola prázdna. Pokynula hlavou smerom k stoličkám aby si sadli.

„ Pani učiteľka. Viem prečo sme tu ale čo stým má spoločné Tinka?“

Učiteľka mala neprítomný pohľad. Tinka vravela:

„ Pani učiteľka snáď neveríte tým hlúpostiam v školských novinách!“

Učiteľka zdvihla hlavu a vravela:

„ Samozrejme ,že nie! Čo si to o mne myslíš Tinka! Ale hrozne ma to mrzí. Nechápem prečo vás chcú preverovať. Bojovala som proti tomu ale nepodarilo sa. Nepovedala by som, že Sussan Ketelpotová môže byť až taká zákerná.“

„ Vidíš Rocky ani pani učiteľka jej neverí.“ Uškrnula sa Tinka.

„ Ďakujem, že ste bojovali pani učiteľka ale stále nechápem prečo je tu aj Tinka.“ Vravela Rocky.

„ Ach, áno. Budú preverovať aj teba Tinka lebo niekto im podsunul nápad, že by si mohla Rocky pomáhať v podvádzaní. Vedia, že ste dobré kamarátky. A tu to aj dokazujete. Bojujete jedna za druhú.“ Usmiala sa pani učiteľka Holiganová.

Rocky chytila Tinku za ruku a povedala:

„ My nie sme dobré kamarátky.“

Tinka sa na ňu nechápavo pozrela a Rocky pokračovala:

„ My sme NAJLEPŠIE kamarátky.“

Tinka s učiteľkou sa na ňu usmievali. Zazvonilo.

„ Šup do tried dievčatá a... držte sa.“ Vyzvala a zaželala im učiteľka.

„ Ďakujeme.“ Povedali a odišli.

Keď vošli do triedy všetky hlavy sa otočili k nim. Sadli si do lavice a na každého škaredo zagánili. Začala sa prvá hodina a to matematika s tou najprotivnejšou učiteľkou akú svet videl. Mala okuliare, brucho jej viselo cez opasok a na sebe mala ako vždy kostým. Volala sa Vilma Ogdenová. Mala hrozne rada Sussan. Keď k nej Sussan prišla celá sa rozžiarila a úplne zabudla na to že práve kričala na triedu. Nemala moc v láske Rocky. A teraz? Teraz ju bude nenávidieť!

„ Otvorte si učebnice na strane 154 a pozrite sa na cvičenie 6.“ Hovorila monotónnym hlasom.

Žiaci si otvorili knihy a potichu nechápali cvičeniu. Pri nej si nedovolili vyrušovať. Nikto sa nehlásil samozrejme okrem Rocky , ktorej ruka hneď vystrelila do vzduchu. Ogdenová si zložila okuliare a vravela:

„ Watterová! Ako vždy. Dobre ale prv si vás preverím a vašu učebnicu tiež.“ Vravela a rukou zavolala Rocky ku katedre.

Rocky sa hrdo postavila a vykročila.

„ Aj tašku!“ pripomenula jej učiteľka.

Rocky zdvihla tašku a kráčala k stolu. Učiteľka v nej hneď začala loviť . Môže jej ju ukázať veď tam nemá nič len knihy a desiatu a... Rocky sa zamhlelo pred očami, krútila sa jej hlava. Nevnímala nič čo hovorí, presnejšie číta, učiteľka, ktorá držala obálku- z rokfortu.

„ ...riaditeľa Minerva Mcgonagalová. Rocky čo je to?“ spýtala sa Ogdenová.

„ Ehm...hm...“ habkala Rocky.

Celá trieda sa rozosmiala, pretože dobre vedeli čo to je.

„ Pani učiteľka to...“ začala Tinka.

„ Nikto sa vás nič nepýtal Tina. Dúfam Rocky, že vám to nijak nepomáha v podvádzaní.“ Uškrnula sa učiteľka.

Rocky rozhorela túžbou dať Ogdenovej jednu veľkú facku, potom pribehnúť k Sussan a vytrhať jej všetky vlasy.

„ Pani učiteľka, ako mi môže tento zdrap papiera pomáhať v matematike?“ Rocky doslova pľula keď to hovorila.

Ogdenová nebola zvyknutá na takéto správanie a keď videla ako sa Rocky tvári, vypleštila na ňu oči.

„ Ako si dovoľuješ so mnou rozprávať takým tónom!“

„ Pretože pani učiteľka, ak ste si nevšimli, sú tam slová a nie čísla. To by ste mali predsa vedieť, rozoznať písmená od čísel.“ Vravela, vytrhla list aj obálku z ruky a strčila ich do tašky.

„ Skončili ste? Rada by som zdokonalila svoje matematické poznatky. Ako učiteľka by ste mali vyučovať a nie sa zaoberať obsahom mojej tašky. MOJEJ tašky!“ Rocky si sadla na miesto a divila sa sama sebe. Každý na ňu gúľal očami a Tinka súhlasne prikývla a zašepkala.

„ No...Rocky...musím uznať. Bolo to veľmi...hm...pôsobivé. Teda kým ťa nevyrazia.“

Rocky ju pod lavicou kopla. Do konca hodiny nikto nič nevravel a vypracovávali si cvičenia. Celé vyučovanie mala Rocky bojovú náladu a každý kto jej vyhodil na oči jej akože podvádzanie, či žiak či učiteľ, si vypočul spŕšku rozhorčených ale za to poučných slov. Každý pripisoval toto správanie tomu, že ju odhalili. Triedna si ju po vyučovaní zavolala do zborovne a tam sa na ňu zachmúrila.

„ Rocky teraz si všetci myslia, že naozaj podvádzaš! Čo to do teba vošlo?“

„ Pani učiteľka, neznesiem to! Každý ma tu podozrieva! Hrabú sa mi v osobných veciach. Keby som tam mala tajný denník tak aj ten otvoria?

„ Rocky nesmieš to takto brať, vieš že, je to iba hlúpy výmysel. Musíš byť silná aby každý vedel že, si to nebola ty.“ Vravela učiteľka.

Rocky je nevnímala. V hlave sa jej už premietal plán ako zdeformuje celej školskej rade hubu.

„ Rocky!“ zvolala Holiganová.

„ Ach áno pani učiteľka máte pravdu.“ Rocky sa nasilu pretvarovala pretože, zlosť ňou lomcovala ako víchrica stromami.

„ Som si istá že to zvládneš. Môžeš ísť. Uvidíme sa zajtra. Ahoj.“ Pozdravila učiteľka.

Rocky vyšla z kancelárie a z celej sily kopla do odpadkového koša. Nečakala kov a začala skákať na jednej nohe a druhú si šúchala rukami. Zbadala ako na ňu pozerajú dve dievčatá.

„ Čo čumíte? V živote ste nevideli skákať dievča na jednej nohe, druhú si držac, kričiacu AU od bolesti a s taškou na chrbte?“ zvreskla.

Dievčatá sa na ňu vystrašene pozreli a rýchlo sa rozbehli preč.

„ Len bežte vy...!“ Rocky si napravila bundu potriasla hlavou a šla preč.

Pred školou ju čakala Tinka. Na nič sa nepýtala. Rocky sa nahrnuli slzy do očí. Tinka ju chytila za ruku a vravela:

„ Neboj sa ty to zvládneš a...“

Zrazu ich oslepilo žiarivé striebristé svetllo. Cítili ako im čistý vzduch veje do tváre.

„ ... ja ti pomôžem.“

Uvedomili si že, sa stalo niečo čudné. Obzreli sa okolo seba. Už neboli pred ich školou ale pred...

„ Rokfort?“ zvolali.

[ » na začiatok « ]