Kapitola:
Pridaná: 28.4.2012, 09:48:51
Čítaná: 590×
Hodnotenie: (počet hlasov: 4)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: pred dejom kníh JKR
Postavy: Adrian Pall, Severus Snape, Albus Dumbledore, Remus Lupin, Voldemort....
Stručný dej: Adrian Pall prežíva šiesty rok na Rokforte. Myslí si, že bude taký, ako tie predtým, lenže celé to vyzerá trochu inak. Celé to začne podivuhodnými smrťami jeho sovy Sarie, a jeho najlepšieho priateľa Hendera.

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo, tragédia, horor

Kapitola: 1 » Začiatok 2 » Čudné... 3 » Stretnutie 4 » Nastáva zlom 5 » Do Zakázaného lesa 6 » Spomínanie

„Čo to robíš?“ ustráchane sa spýtal Adrian.

Na klietku prútikom mierilo nejaké dievča, približne v Adrianovom veku. Mala dlhé blond vlasy, modré oči a ustráchaný výraz na jej tvári prezrádzal, že nikoho nečakala. Súdiac podľa habitu bola tiež z Bystrohlavu.

„N-nič,“ zajachtala. „Iba som si myslela, že tejto sove kúzlom priviažem na krk nejakú mašličku. Je tvoja?“

Adrian ihneď pochopil, že klame, no nemalo zmysel sa s ňou škriepiť.

„Áno, je!“ odvrkol. „A myslím si, že tú mašľu jej nebude treba.“

Dievčina zasunula prútik do habitu.

„Áno, jasné. Prepáč.“ Pristúpila k nemu.

„Som Luce,“ predstavila sa a nastavila ruku.

Adrian nevedel prečo, ale na chvíľu mal čudný pocit, že jej nemá hovoriť svoje skutočné meno.

„Adrian,“ povedal napokon a jej ruku prijal.

Luce sa naňho usmiala a odišla z klubovne. Adrian vzal klietku a vošiel s ňou do spálne. Položil ju vedľa postele a čupol si.

„Saria,“ prihovoril sa sove, „zrejme ťa ihneď po vyučovaní budem musieť zaniesť do soviarne.“

Nasypal jej krmivo, vzal do ruky učebnicu transfigurácie a pobral sa na hodinu. Celou cestou do triedy však nevedel pustiť z hlavy jednu vec: Na Rokfort chodí už šiesty rok, a ešte nikdy nevidel to čudné dievča menom Luce. A zdalo sa mu to čudné o to viac, že bola tiež z Bystrohlavu.

„Mohli by ste sa utíšiť, prosím?“ kričala profesorka McGonagallová, keď začala hodina. V triede bol jednoducho hurhaj. Jedna skupinka sa na niečom smiala, druhá zas pod lavicou jedla Fazuľky každej chuti,, a ďalšia si zas rozprávala príhody z letných prázdnin.

Profesorke teda nezostávalo nič iné, iba si priložiť prútik k hrdlu, a zrazu jej hlas nabral na intenzite o niekoľko desiatok decibelov viac.

„TICHO!!“ zahrmela. Stalo sa ako si želala. Nik ani nemukol.

„Uvidíme, či vaše vedomosti sú na rovnako vysokej úrovni, ako tento hluk.“ Profesorka vstala, a každému začala rozdávať po jednom papieri. Nik nebol rád, že hneď prvý deň po prázdninách budú mať nejaký test, no niektorí si čo-to z minulého ročníka zapamätali, a tak to pre nich nebol až taký problém.

Otázky boli na tabuli. Adrianovi test celkom šiel, ale s Hederovou pomocou by to zrejme zvládol lepšie. Ten však sedel o tri lavice dozadu.

Po pätnástich minútach profesorka mávnutím prútika, zozbierala všetky papiere, ktoré sa úhľadne v jednej kope položili na jej stôl.

Zvyšok hodiny si hovorili niečo o histórií animágov. Spása však pre každého bola, keď zazvonilo. Aj tak si nikto z nich prestávku poriadne neužil, pretože kráčali rovno k skleníku. V momente, ako doň vošli, zazvonilo.

„Vítam vás milí šiestaci,“ ozvala sa profesorka Sproutová. „Dnes si trochu spojíme hodinu s profesorom Hagridom a budeme sa starať o salamandry, a potom vám ukážem, ako ich máte kŕmiť špeciálnymi rastlinami.“

Pobrali sa teda k Hagridovej chatrči. Adrian bol rád, že starostlivosť o zázračné tvory učí Hagrid, hoci len do Viaoc bude zastupovať profesorku, ktorá je v Nemocnici svätého Munga (povedali im to na uvítacej ceremónií).

„Tág tu ste,“ zvolal Hagrid, keď ich uvidel. „Nuž, poďme na to.“

Ako vždy, aj tento rok sa pri práci so salamandrou niekto popálil. Tentoraz to bol Adrian.

Každý bol zaujatý tým, ako ho Hagrid ošetruje, a tak si nik nevšimol tajomnú postavu v čiernom plášti. Mala na hlave aj kapucňu. Ak by ju niekto zazrel, otočil sa, a potom sa na to miesto pozrel zas, už by ju nezbadal. Zmizla.

„Viac s tým už nemôžem robiť,“ povedal Hagrid, keď Adrianovi obviazal ruku. „Odvediem ťa do nemocničného krídla.“

Adrian šiel poslušne za Hagridom. Madam Pomfreyová ho privítala, a povedala mu, že si ho na noc nechá tu. Hagrid mu zamával a odišiel.

A čo sa týka tajomnej postavy v plášti, tá sa odmiestnila k starému domu. Z Rokfortu sa nedalo premiestniť, ale on poznal oveľa silnejšie kúzla. Vošiel do domu, a ocitol sa v miestnosti s krbom. Sadol si k nemu, nalial si víno, a čakal do zotmenia, kedy sa mal stretnúť so všetkými poddanými.

„Lord Voldemort musí o tom chlapcovi vedieť čo najviac,“ zašepkal. Takých, ako je Adrian on potreboval. A aj keď nebol zo Slizolinu, určite ho nejako presvedčí, aby sa k nemu pridal...

[ » na začiatok « ]