 |
Heslo: |
Prihlásenie |
Nová registráciaZabudli ste heslo? |
 |
 HP: Kniha 1 |
| HP: Kniha 2 |
| HP: Kniha 3 |
| HP: Kniha 4 |
| HP: Kniha 5 |
| HP: Kniha 6 |
| HP: Kniha 7 |
| Obrázky z kapitol |
| Venovania |
| Ďalšie knihy |
| Comic Relief |
 |
| HP1: Kameň mudrcov |
| HP2: Tajomná komnata |
| HP3: Väzeň z Azkabanu |
| HP4: Ohnivá čaša |
| HP5: Fénixov rád |
| HP6: Polovičný Princ |
| HP7: Dary Smrti I |
| HP7: Dary Smrti II |
| Biografie hercov |
| Adresy hercov |
 |
| Biografia |
| Kontakt |
| Publikácie |
| JKRowling.com |
 |
| Fan Fiction |
| HP testy |
| Ako... |
| Komiksy |
| Čarodejnícke recepty |
| Vyber si prútik |
| HP vtipy |
| Piškvorky |
| Puzzle |
| Download |
 Fonty |
| Zvonenia |
 |
FAN FICTIONVitajte vo svete magických literárnych možností!Fan Fiction obsahuje diela usporiadané podľa dátumu ich odoslania do databázy. Poviedky sú kreatívnym výtvorom fanúšikov založeným na ich fantázii. Dejovo alebo postavami nadväzujú na príbeh chlapca, ktorý prežil, ale aj na mnohé iné, viac či menej známe príbehy. Pre lepšie hľadanie neváhajte použiť Vyhľadávač poviedok, v ktorom môžete nájsť príbeh podľa vašich náročných požiadaviek a želaní. V prípade pridávania, či úpravy poviedok odporúčame najskôr naštudovať Sprievodcu Fan Fiction. Prajeme príjemné čítanie!
Aella25. kapitola: Ako malí dospelí ľudiaChcela som urobiť malý pokus. Poslala som Lily dopredu a vrátila som sa k Severusovi. „Počuj, nemohol by si mi dať trochu z toho elixíru?“ spýtala som sa, len čo som vošla dnu. „Nie,“ zamračil sa. „Ale no tak, Severus, prosím prosím! Vybavila som tú vec s mojimi rodičmi.“ Čo mohol robiť? O pár minút som vychádzala zo žalára pyšne ako pávica, s malým flakónom v habite. Lily sa vrátila do Veľkej siene a Remus tam bol tiež. Sadla som si vedľa neho a pod stolom som otvorila fľaštičku. Účinok bol okamžitý. Lily s Jamesom sa na seba pozreli a usmiali sa, Peter hodil očkom po jednej Bystrohlavčanke, Frank a Alice sa začali chichotať a Sirius...no, Sirius si asi nič nevšimol. Remus zdvihol hlavu a pozrel sa na mňa. „Čo je to?“ „Čo? Ja nič necítim.“ Okrem toho, čo som cítila v žalároch. „Neviem...“ zamračil sa. „Cítim...teba.“ „Tak to aby som sa šla umyť, čo?“ „Nie! Nemyslel som to tak...len...cítim kvety a....čokoládu a...jarnú noc a...Aella!“ skríkol. „Čo je?“ spýtala som sa nevinne. „Vyber tú ruku spod stola.“ Poslúchla som. „Toto predsa nepotrebuješ.“ povedal a vzal mi elixír. „Len som chcela vedieť...“ „Dobre, čo cítiš ty?“ „Ak pôjdeš so mnou, poviem ti.“ O hodinu, v Núdzovej miestnosti, som mu zašepkala: „Ja som cítila teba.“ Elixír „lásky“ sme vyhodili. Nepotrebovali sme ho. Boli sme takmer dospelí a ľúbili sme sa tak, ako sa len ľúbiť dá. Ostali sme tam skoro celý deň. Okolo obeda sme len tak ležali a rozprávali sme sa. „Remus?“ spýtala som sa. „Hm?“ „Čo budeš robiť po škole?“ „To je hádam jasné, nie?“ „No...nie. Ja vlastne ani neviem, čo chceš robiť. Máš všetky predmety, ktoré potrebuje auror.“ „Nechcem byť auror. Načo? Veď...nám nič nehrozí.“ „Ale potom...“ „Chcem byť s tebou.“ povedal a položil si hlavu na moje brucho. Neprítomne som sa hrala s jeho vlasmi a premýšľala som. „Remus?“ spýtala som sa po chvíli. „Hm?“ „Ako to myslíš, že chceš byť so mnou.“ „Jednoducho. Odchádzam do Grécka. Čo sa deje?“ Asi si všimol, že som zmeravela a spolu so mnou aj moje ruky(to je celkom logické). „Ty chceš ísť do Grécka?“ „Presne tak. Budem tam študovať, naučím sa po grécky a budeme stále spolu.“ „Ty si blázon!“ zasmiala som sa. „Som. Ale do teba.“ povedal, zdvihol sa a...
„Kde ste boli celý deň?“ spýtal sa Sirius, len čo sme vošli do klubovne. „Skús hádať, Tichošľap.“ zachichotal sa James. „Celý deň?“ „Skoro.“ usmial sa Remus. Bola som strašne unavená, tak som sa s nimi rýchlo rozlúčila a vybehla som hore do izby. „Kde si bola tak dlho?“ spýtala sa Alice. Oni sa so Siriusom dohodli? „Kde asi? V Núdzovej miestnosti.“ odpovedala za mňa Lily. „Nemali by ste ju stále okupovať, na škole sú aj iné páriky.“ „No a čo? Baby, ja som unavená ako kôň!“ „Vieš...to dá človeku zabrať celý deň sa...“ „Alice!“ pohoršene zvolala Lily. Ja som sa len zasmiala a ľahla som si.
„Vstávaj, spachtoš.“ šepkala Lily. Ešte, že som sa zobudila už skôr, pretože takto by ma z postele nedostala. „Veď už idem.“ „Niekto ťa volá. Je v klubovni.“ „Čo? Kto?“ „Vysoký, hnedé vlasy...hnedé oči...veľmi pekný úsmev...hm...je vlko-“ „Remus!“ „Ako si to uhádla?“ chichotala sa Alice. „Len si nedolám nohy!“ zakričala za mnou, keď som vyletela z postele a trielila som dole. Až v klubovni som si uvedomila, že som si nedala na seba...čokoľvek. Bol apríl. A bolo teplo. Takže som spala iba v nočnej košeli, ktorá by bola mojej malej sestre asi po kolená. Ktosi zapískal. Ten „ktosi“ bol James. „Prestaň s tým!“ okríkol ho Remus. Potom sa na mňa pozrel a spýtal sa: „Čo to tu vyvádzaš?“ „Remus, nebuď smiešny. Tí už videli toľko dievčat...a menej oblečených, ako som teraz ja.“ „Tak to si nemyslím...James určite nie...ale neodbiehaj od témy!“ „Témy?“ „Máš na sebe kúsok...látky!“ „Toto, drahý Remus, je kúsok veľmi peknej látky zošitý do veľmi peknej nočnej košele.“ „Ale nemusíš ju ukazovať každému! Mimochodom,“ sklonil sa a pošepkal: „nabudúce si ju zober do Núdzovej miestnosti.“ No musela som sa na ňom smiať! „Čo si vlastne chcel?“ „Ísť do Rokvillu. Dnes je to presne päť rokov, čo som si všimol, aká si krásna.“ „Chceš povedať, že si si to všimol až na konci prvého ročníka?“ „No...keďže som mal dvanásť rokov...“ „Ja len žartujem! Čo také som vtedy spravila, že som ťa očarila?“ „Presne to. Chcela si začarovať Siriusa, lebo robil zle Lily a trafila si mňa.“ uškrnul sa. Za ním sa Sirius a James nakláňali zo strany na stranu, aby si mohli obzrieť moje nohy(predpokladám, že im išlo o to...tvár mi videli každý deň, takže...). Remus si to všimol a odviedol ma(tým myslím: násilne odtlačil) do svojej izby. Tam mi dal hrubočizný a dlhý župan a povedal: „V tomto pôjdeš do svojej izby. A neodvrávaj.“ Bol strašne zlatý! „Remus, ja som vôbec netušila, že si pamätáš presný deň...prečo sme to neoslavovali aj minulý rok?“ „No asi preto, že sme boli pohádaní. Rok predtým si ma potrebovala iba keď si sa nudila...“ „Remus!“ „Ale veď ja ti to nevyčítam! Ja som bol taký istý!“ „A rok predtým sme boli iba kamaráti...“ „Presne tak. Takže...ideme?“ „Jasné!“ povedala som a snažila som sa spomenúť si, kedy sa mi začal Remus páčiť. Rozhodne to bolo neskôr ako v prvom ročníku. Hm...päť rokov...dnes musím vyzerať perfektne! Rozhodla som sa, že Remusovi spravím radosť a nechám si rozpustené vlasy(ja viem, asi sa nimi zaoberám až priveľmi, ale boli jedinou vecou, ktorá sa mi na mne páčila). Chcelo to len malé úpravy. Keď som si dala svoje obľúbené čierno-ružové šaty, namierila som si prútik na hlavu a zavrela som oči. Zhlboka som sa nadýchla. Buď to vyjde, alebo mi vypadá celé obočie. „Makria.“ Neposlušné pramene sa mi odhrnuli z tváre a ostali tak. To mi ale odľahlo! „Užitočné kúzlo, nie?“ povedala som vyjavenej Lily. „Aspoň mi nebudú liezť, kam nemajú.“ „Prečo to nepoužívaš stále?“ „Pretože účinok sa stratí až po dvoch dňoch. A lebo to nemám rada...“ No čo by som dnes pre Remusa nespravila? „Mám nápad!“ zvolala Lily, až som nadskočila. „Pozri, nemám teraz čas na tvoje vlasové kreácie.“ „Ale nie,“ netrpezlivo mávla rukou. „len mám niečo, čo sa ti hodí. Ja to nemôžem nosiť.“ Zo skrinky vytiahla ružovú stužku a uviazala mi ju tak, že vyzerala ako čelenka. „Si krásna!“ povedala, keď sa na mňa pozrela a ja som cítila, že sa červenám aj na mihalniciach. O päť minút som vyšla pred obraz Tučnej dámy. Remus tam už čakal a vyzeral...načo vám to vlastne hovorím? On vyzeral vždy perfektne. Teraz nemal na sebe školský(alebo iný) habit, ale normálne muklovské oblečenie. Keď som k nemu prišla, otočil ma smerom k portrétu a spýtal sa: „Ako vyzeráme?“ Tučná pani si nás premerala od hlavy po päty a vyhlásila: „Vyzeráte úžasne. Ako malí dospelí ľudia!“
„Remus, nepočul si Tučnú pani? Správaj sa tak, ako vyzeráš!“ Celú cestu ma totiž pod neviditeľným plášťom šteklil. „Povedala malí dospelí ľudia. To znamená, že vyzeráme dospelo, ale...“ „Remus, ešte raz ma pošteklíš...!“ „Čo potom?“ „Môžeš na celý mesiac zabudnúť na...na všetko!“ Dúfala som, že prestane, lebo mesiac bol fakt dlhá doba. „Ako chceš.“ povedal. Super! „Kam vlastne ideme?“ „Uvidíš, to je prekvapenie.“ „Prečo nejdeme cez zrkadlo? Alebo cez čarodejnicu?“ „Pretože na tých chodbách je špina a takto je to pohodlnejšie.“ Tak to mal teda asi veľmi mylné predstavy o pohodlnosti, pretože každú chvíľu mi stúpal na nohy, alebo ja jemu. „Nemyslím...“ zamrmlala som. „Prečo? Telesný kontakt...“ Myslí on vôbec aj na niečo iné? Síce...je to asi celkom normálne na sedemnásťročného chalana.
V Rokville sme nešli do Troch metiel, ani k madam Pudifootovej(našťastie), ale zamierili sme do stredu dediny, k malému námestíčku. Tam sa Remus poobzeral a vydal sa smerom ku kostolnej veži. V zastrčenej uličke sme vošli do jedného...obchodíka? Hm...nie, toto vyzeralo skôr ako muklovská reštaurácia. „Rezervácia na meno Lupin.“ povedal Remus akémusi mužovi a ten nás viedol k stolu. Teda! Nestačila som sa diviť! Správal sa ako nejaký dospelý chlap! „Aella, prosím.“ povedal a odsunul mi stoličku. „Ďakujem, Remus.“ povedala som rovnako zdvorilo a modlila som sa, aby som sa nezačala smiať. Bolo to vážne veľmi ťažké. Sadol si oproti mne a videla som, že sa snaží o to isté. „Niečo na pitie?“ spýtal sa čašník. Keď odišiel, povedala som: „Remus, toto predsa nemusíš robiť.“ „Len som si chcel vyskúšať, aké je to byť muklom.“ Povedal a kývol hlavou smerom k dverám. Obzrela som sa a všimla som si ozdobným písmom nápis: Zákaz používať prútiky. „Muklovia považujú večeru v reštaurácii za romantickú...no...zistíme, či je to tak.“ uškrnul sa. „Odkedy ti záleží na tom, čo je romantické?“ Vážne...okrem tých pár zábleskov romantiky, ktoré som zaregistrovala, bol Remus hocičo, len nie typ romantického hrdinu. „Mne na tom nezáleží,“ povedal. „ale tebe áno.“ Čo som to hovorila? Že nie je romantik? Odvolávam! Prečo len musíme sedieť oproti sebe! Najradšej by som ho pobozkala, ale sviečka v strede stola mi jasne vravela: Nahni sa nado mňa a môžeš sa rozlúčiť so svojimi vlasmi! Zrazu sa Remus zhrozil. „Čo sa deje?“ „Prišiel Dumbledore!“ „Čože? S kým!“ bola som viac zvedavá, ako vyplašená. „S McGonagallovou....myslíš že je niečo medzi...“ „Myslím, že nie. Teda...určite nie!“ „Dobre, ale čo budeme robiť? Keď vstanem, uvidia ma.“ „Tak ostaň sedieť. Okrem toho...keby niečo, tak...“ snažila som sa niečo vymyslieť, ale nešlo to. Každá výhovorka by bola úplne hlúpa. „On sem ide!“ „Kto? Kam? Dumbledore? Sem?“ „Dobrý deň, pán riaditeľ.“ usmial sa Remus, akoby nerobil nič zlé. „Dobrý deň, pán Lupin, slečna...Môžem sa vám na chvíľu ukradnúť priateľa?“ „A-...teda...hm...no samozrejme!“ Cítila som, ako sa mi klepú nohy, ruky...celé telo. Dúfam, že mu nevynadá! Veď...teoreticky...vlastne sme nič zlé nespravili. Remus odišiel a namiesto neho prišla k nášmu...môjmu...stolu McGonagallová. „Aella, môžem sa s tebou porozprávať?“ Zažila som rovno dva šoky: po prvé, povedala mi Aella a po druhé, usmievala sa na mňa. „Pravdaže, asi chcete vedieť, prečo sme...“ „Nie. To ma nezaujíma.“ Znova sa usmiala! „Mám pre vás ponuku.“ Hm...to som taká žiadaná, že má každý pre mňa nejakú ponuku? Najprv Severus, teraz profesorka. „A...o čo ide?“ Bola som ešte stále trochu nervózna. Dobre, veľmi nervózna. „Už sme boli aj za Jamesom, Siriusom a Frankom...aj Lily a Alice. Lily nám povedala, že ste šli do Rokvillu.“ Zradkyňa! „Ale nehnevaj sa na ňu, prosím ťa. Nechcela nám to povedať...ale nakoniec...budeš rada, že tak spravila. Aspoň si to myslím.“ „Pani profesorka...ja nechápem...“ „To nevadí. Aella, musíme sa porozprávať. Určite si si všimla, že niektorí žiaci začínajú byť trochu nervózni. Najmä Slizolinčania.“ Hej, ako Severus. „Je to preto, lebo...ako by som ti to...istá osoba sa snaží získať si čo najviac spoločníkov. Chcú...Aella, máš kamarátky z muklovských rodín? Myslím...čarodejnice...“ „Pravdaže, aj Lily je z muklovskej rodiny.“ „Presne tak. Ale táto osoba si myslí, že deti z takých rodín sú...nehodné učiť sa čarovať.“ „Ale veď Lily je najlepšia v ročníku!“ „My to vieme. Ale on...si myslí, že by to tak nemalo byť.“ „A prečo mi to hovoríte?“ „Aella, nebudem ti nič zatajovať. On zabíja ľudí, ktorí nemajú čisto čarodejnícky pôvod.“ „Čože?“ Zle som počula? Prečo by niekto také niečo robil? „Je to tak. A niektorí ľudia sa k nemu pridávajú, podporujú túto myšlienku, myslia si, že byť „čistokrvným“ je...výsada.“ „Ako keby sme si mohli vybrať, v akej rodine sa narodíme.“ „Vidíš! Ty rozmýšľaš úplne opačne, ako on. Preto sa ťa chcem spýtať jednu vec. Profesor Dumbledore sa rozhodol zhromaždiť čo najväčšiu skupinu ľudí, ktorí by...teraz sa nezľakni...bojovali proti tomu človeku.“ „Môžete so mnou rátať!“ povedala som okamžite. To by ešte tak chýbalo, aby nejaký maniak zabíjal nevinných ľudí! „Veď si ešte nepočula všetko. Môže to byť nebezpečné...a rozhodne sa nepridáte skôr, ako dokončíte štúdium.“ „V poriadku. Spravím všetko, čo budete vy, alebo profesor Dumbledore chcieť.“ Veď...Dumbledore bol najväčší čarodejních tých...a možno aj všetkých...čias. Ak vraví, že chce bojovať, budem bojovať s ním! Znie to ako nejaká agitačná reč, že? Ale vtedy som to naozaj tak cítila. Pomyslela som si na Lily. Ak by jej niekto chcel ublížiť, musel by sa najprv porátať so mnou! „Aella, je to nebezpečné. Ten človek sa nehanbí používať najhoršie kliatby...zabíja ľudí len tak...ako sa mu zachce.“ „Pani profesorka,“ začala som. „teraz si nie som vedomá všetkých nebezpečenstiev, ale...chcem...dúfam, že vám pomôžem. Môžete so mnou počítať.“ „Výborne!“ potešila sa. „Zajtra sa stretneme pred dverami do zborovne. Všetko vám vysvetlíme.“ Vstala a chcela odísť, ale ešte sa otočila: „A prepáčte, že sme vám pokazili stretnutie.“ Čo...? Ona sa mi ospravedlňuje? McGonagallová sa mi ospravedlnila, že ma vyrušila z niečoho, čo je zakázané...Obzrela som sa, či to nebol len nejaký prelud, ale nie. Bola to skutočná Minerva McGonagallová a práve prišla k riaditeľovi. Remus ich pozdravil a potom sa vrátil ku mne. „Tak čo? Súhlasíš?“ spýtal sa nedočkavo. „Ty sa ešte pýtaš? Pravdaže.“ odvetila som. „Ale...všetko to, čo hovoril...on zabíja ľudí...teraz sa naozaj cítim tak, ako hovorila Tučná pani. Dospelý človek...“ povedal a vzdychol si. Vstala som, objala som ho a pobozkala. Hlavu som mala plnú toho, čo hovorila profesorka. Dookola som si opakovala: On zabíja ľudí preto, lebo nie sú čistokrvní... „Remus, poďme do hradu. Akosi nemám náladu oslavovať, keď...“ „Ideme.“ zamrmlal neprítomne. Celú cestu sme neprehovorili ani slovo. Až v klubovni. „Boli za vami?“ spýtala sa Alice. „Boli.“ „A?“ „Zajtra sa máme stretnúť...“ „...pred zborovňou.“ dokončil James. Takže aj oni súhlasili. Pozrela som sa na Lily, ktorá sedela v kúte. Oči mala červené, bolo jasné, že plakala. James sa tam zahľadel tiež a potom prišiel k nej, chytil ju za ruky, postavil ju a objal. Lily sa vtedy znova rozplakala a nechala Jamesa, nech ju utešuje a hladká jej vlasy. „Poďme spať.“ povedal potichu Sirius. Pozrel sa na mňa a kývol, aby som ostala. „Sirius, teraz by som mala byť s Lily...“ „Je s ňou James. Aella...tvoja rodina je u vás veľmi vážená?“ spýtal sa znepokojene. „No...áno.“ „Nedovoľ im, aby sa k nemu pridali. Môj brat to už spravil. “ povedal potichu, potom ma pobozkal na líce a odišiel.
* * *
Dobrý deň želám! Túto kapitolu by som rada „venovala“ tým osobám, ktoré mi píšu veci typu: „Prečo tam nebolo viac Remusa? Mne tam chýbal.“ Teda...nikto to nenapísal presne takto, ale...približne hej. Takže ľudia: tu máte Remusa. A ešte: toto je najdlhšia kapitola zo všetkých. Dlhšia nebude!!! To je odkaz pre tých, ktorým sa zdá, že píšem krátke kapitoly. Fakt sorry, ale 4 strany vo worde je maximum(nemyslím túto kapitolu...táto má 6 strán) To je všetko. Majte sa. Aha: ďalšia kapitola bude neviem kedy. Raz.
Jinzy(teda...Mirka)
|
© Copyright 2004-26 by Priori-Incantatem.sk. Powered by PI team.
Optimalizované pre
Firefox 20.0, rozlíšenie: 1024x600 a vyššie.Pri iných prehliadačoch môžu nastať chyby v zobrazení.
Priori-Incantatem.sk nie je majiteľom autorských práv Harryho Pottera, je iba
sprostredkovateľom informácií ohľadom Harryho Pottera pre fanúšikov.
Tento dokument však nesmie byť kopírovaný, či
už v častiach alebo celý, bez súhlasu Priori-Incantatem.sk.
RSS Feed | Optimalizácia PageRank.cz
 | ||||||||||||||||||||
| ||||||||||||||||||||
 | |
|
 | ||||||||||
|
 | |
|
 | |
|
 | |
|
 | |
|
|