Kapitola:
Pridaná: 9.4.2012, 00:01:45
Čítaná: 329×
Hodnotenie: (počet hlasov: 6)

Poviedka:
Typ: Fiction
Postavy: Mária Alansonová, Martin Torsa, Veronika Fialková, Marek Zimman, Rebeka Mageová
Stručný dej: Mária sa dozvedá, že Martin a Rebeka sú čarodejníci, no netuší, že jej to skomplikuje život. Obyčajný život Maji sa týmto mení od základov. Ako to bude zvládať?

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Záhadný odkaz 2 » Klamstvá a hnev 3 » Lži 4 » Nečakané stretnutie 5 » Bongrad 6 » Varovanie 7 » Podozrenie 8 » Obyčajný deň 9 » Ticho a nenápadne 10 » Návšteva u Torsovcov- časť 1 11 » Návšteva u Torsovcov- časť 2 12 » Nečakané 13 » Rande 14 » Rómeo a Júlia 15 » Veríš, či neveríš? 16 » Začiatok tajomstva 17 » Začiatok tajomstva 2 18 » Dom Mageových 19 » Dom Mageových 2 20 » V lese... 21 » U Mínie 22 » U Mínie 2 23 » Lord Bon 24 » Naposledy alebo...? 25 » Dobrý pocit 26 » Oheň a voda

Venujem Padmé, Nara Cissy a Senrimu, ktorí nevynechajú ani jednu kapitolu :) Cením si to a Ďakujem Vám :)

„Bré ráno!“ Do triedy vošla Veronika s výraznými kruhmi pod

očami. Zívla, a zvalila sa na stoličku vedľa Maji.

„Máš sa?“ spýtala sa Maja s nadvihnutým obočím.

„Perfektne,“ vydýchla Veronika . Dala si na hlavu kapucňu a čo

najpohodlnejšie sa uložila na lavicu.

„Vidím,“ pobavene povedala Maja a vyložila si na stôl

prírodopis.

„Mala by si sa vzchopiť. Ideš odpovedať.“ Oznámilo jej

sympatické dievča, s veľmi úzkymi hnedými očami a veľkými

kučerami.

„Ako to vieš Laura?“ Nadýchla sa, že odpovie, no predbehol ju

ktosi iný.

„Hovoril to minule na prírodopise.“ Maju až pichlo pri srdci.

Marko si dával dole tašku a vyťahoval si z nej veci. Nevenoval jej

žiadnu pozornosť. Zhlboka sa nadýchla a usmiala sa.

„Dnes je pekný deň, nie?“

„Bol by krajší, keby ma tak nebolela hlava,“ zamrmlala

Veronika.

„Nemala si to preháňať, keď si vedela, že ideš na druhý deň

do školy.“

„Ale nevrav,“ povedala ironicky. Do triedy vošiel malý,

zavalitý učiteľ prírodopisu. Pomaly kráčal ku katedre. Ťažkopádne sa posadil a pokojným pohľadom prešiel po tvárach žiakov.

„Všetci ste sa vyspinkali do ružova, ako vidím.“ Pohľadom

spočinul na Veronike a Markovi.

„Fialková k tabuli!“ Veronika vzala žiacku a hodila nešťastný

pohľad na Maju.

„Áno, áno,“ pritakával učiteľ.

„Prosím?“ nechápavo sa naňho pozrela.

„Vidím, že ste živá a zdravá ako rybička,“ podpichol ju.

„Čo tvorí kosť?“

„No...hm.“ Vzal do ruky pero a čosi si zapísal.

„Koľko svalov používame na úsmev, a ako sa volajú?“

„Teraz mi to práve vypadlo,“ povedala zúfalo.

„Tak, ešte posledná možnosť. Čo zabezpečujú kosti

anorganické látky?“

„No...“ Nervózne sa pozrela na spolužiakov. Maja jej čosi

naznačovala, no nerozumela .

„Skvelá práca! Len tak ďalej a môžete sa rozlúčiť s dvojkou

na polroka.“ Naškrabal jej do žiackej pätorku a posadil ju.

„A, slečna Alansonová, za to našepkávanie dostávate

mínusku,“ sarkasticky sa usmial. Venovala mu nenávistný pohľad, no neodvážila sa protirečiť.

„Otvorte si učebnice na strane 58 a urobte si poznámky.“ To bola

jeho posledná veta. Zvyšok hodiny si zapisovali látku do zošitov.

Hneď, ako zazvonilo, zdvihol sa a odišiel.

„Na tejto škole snáď nie je ani jeden normálny učiteľ!“

najedovane povedala Veronika, ktorú odpoveď úplne prebrala.

„A ten jeho zvyk všetkým vykať,“ zapojila sa aj Moňa a o

chvíľu diskutovala celá trieda. Teda, všetci okrem Martina. Ten

vzal vrecúško a šiel na WC.

Do triedy sa vrútila 9B, a začali sa usádzať do voľných lavíc.

„Čo tu robíte?“ spýtal sa ktosi.

„Máme s vami spojenú hodinu.“ Týmto sa diskusia skončila. 9A a

9B boli na dvoch stranách triedy a ohovárali sa navzájom. Mária

zbadala, spomedzi béčkarov, ohnivočervené vlasy a rýchlo sa

vybrala za nimi.

„Ahoj Beka!“ povedala dosť nahlas, aby ju počula, pretože bol v

triede hluk. Rebeka sa obzrela a usmiala sa. Prišla k lavici, kde

stála Maja.

„Ahoj Majka! Ako sa máš?“

„Ujde to. Ty?“

„Podobne. Nevieš, prečo máme spojené vyučko?“

„Netuším. Počuj Rebeka, nezdá sa ti Martin v poslednom čase

taký čudný?“ Rebeka sa zarazila.

„Ani nie. Prečo?“

„No keď som bola uňho...“

„Čaute baby!“ pozdravil sa Martin.

„Ahoj!“ odpovedali naraz.

„Máme spojené hodiny?“

„Hej,“ prikývla Maja.

„To je super. Rebeka mohla by si nachvíľočku?“ Maji neušlo,

ako

veľavýznamne pozrel, keď sa spytoval.

„Iste,“ odpovedala. V hlase jej bolo počuť prekvapenie.

„Ospravedlníš nás?“ spýtal sa Martin a tým jej dal jasne

najavo, že chcú byť osamote. Prikývla a odišla späť k

Áčkarom.

Rozprávali sa, no hneď, ako Maja prišla stíchli.

„Ohovárali ste ma?“ spýtala sa bez väčšieho záujmu. Po očku

stále sledovala Martina a Rebeku.

„Nie,“ odpovedali dosť nepresvedčivo, no bolo jej to jedno.

Zaumienila si, že keď pôjde Martin cez ďalšiu prestávku na WC,

bude sledovať, či ide vážne tam.

„Maja?“

„No?“

„Nad kým tak rozmýšľaš, keď ani nevnímaš, že ti niečo

hovorím?“

„Nad nikým. Počuj, čo máme robiť na tejto hodine?“ zahovorila

rýchlo. Veronika iba pokrčila plecami. Ukázalo sa, že hodinu majú

s učiteľom zemepisu. Celý čas mali pustenú prezentáciu a učiteľ

opravoval akési písomky. Nikto na to nepozeral a všetci ticho

diskutovali.

„SSSS!“ Pár hláv sa otočilo a medzi nimi aj Majina. Ukázalo

sa, že to je Marko. Chcela odvrátiť zrak, no on pozeral, priamo na ňu.

Čosi hovoril, ale nepočula čo. Nadvihla obočie a nechápavo sa

pozrela. Marko len pokrútil hlavou a kývol rukou.

„Čo chcel?“ pýtala sa potichu.

„Neviem,“ odpovedala Veronika.

[ » na začiatok « ]