Kapitola:
Pridaná: 27.3.2012, 20:48:22
Čítaná: 432×
Hodnotenie: (počet hlasov: 9)

Poviedka:
Typ: Fiction
Postavy: Mária Alansonová, Martin Torsa, Veronika Fialková, Marek Zimman, Rebeka Mageová
Stručný dej: Mária sa dozvedá, že Martin a Rebeka sú čarodejníci, no netuší, že jej to skomplikuje život. Obyčajný život Maji sa týmto mení od základov. Ako to bude zvládať?

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Záhadný odkaz 2 » Klamstvá a hnev 3 » Lži 4 » Nečakané stretnutie 5 » Bongrad 6 » Varovanie 7 » Podozrenie 8 » Obyčajný deň 9 » Ticho a nenápadne 10 » Návšteva u Torsovcov- časť 1 11 » Návšteva u Torsovcov- časť 2 12 » Nečakané 13 » Rande 14 » Rómeo a Júlia 15 » Veríš, či neveríš? 16 » Začiatok tajomstva 17 » Začiatok tajomstva 2 18 » Dom Mageových 19 » Dom Mageových 2 20 » V lese... 21 » U Mínie 22 » U Mínie 2 23 » Lord Bon 24 » Naposledy alebo...? 25 » Dobrý pocit 26 » Oheň a voda

Maja sedela za počítačom a nervózne čakala pokiaľ sa Martin prihlási na facebook. Krútila sa v otáčacom kresle a zakaždým, keď videla počítač, rýchlo pozrela, či už nie je prihlásený. Napokon vstala zo stoličky a nervózne chodila po dome, rozmýšľajúc nad Martinom. Vôbec ničomu nerozumela. Chodí s ňou deviaty rok do triedy a zrazu sa začne správať záhadne. Vždy bývali dobrí kamaráti. Už od druhej triedy, čo bolo divné, pretože v takom veku sa väčšinou dievčatá a chlapci ešte neznášajú. Bol jej niečo ako brat, no keď prišla do školy Rebeka, čosi sa zmenilo. Chodila síce do B- éčky a Martin do Á-čky, no odvtedy sa začal správať čudne. Zvuk správy ju prebral zo zamyslenia a a rozbehla sa hore schodmi k počítaču. Schody brala po dvoch, aby to mala rýchlejšie.

„Au!“ Prehliadla posledný schod a malíčkom doň vrazila. Krívajúc dobehla k počítaču a zvalila sa do kresla.

„Ahoj Maji.“ Sklamane si prečítala správu od Marka.

„Maj sa.“ Napísala, a následne to zmazala. Niežeby nemala rada písanie s Markom, ale teraz to bolo to posledné čo chcela.

„Ahoj !“ nakoniec odpísala.

„Ako sa máš?“

„Hmm, celkom fajn . Čo ty?“

„Aj ja, len ma bolí koleno, lebo som si ho narazil pri futbale .“

„A teraz s ním mám súcitiť ako jeho bolí koleno,“ unudene si mrmlala pre seba.

„Veď to sa zahojí . A čo robíš? :P“

„Martin, konečne!“ Rýchlo si zapla chat.

„Čau Maťo !“ Odoslala mu správu a čakala na odpoveď. Medzitým jej písal Marko, a napísala aj Veronika.

„Ako sa máš?“ On sa nikdy nepozdraví. Vždy prejde iba na otázky typu: Ako sa máš? Čo robíš? A tak.

„Fajn, fajn . Martin?“ Nemohla ďalej ignorovať správy od Veroniky a Marka, a tak im rýchlo odpísala. Medzitým, odpísal aj Martin.

„Čo?“ Dobrá otázka. Vlastne ani nevedela, ako sa ho spýta na to, čo sa stalo.

„To čo si mi v škole napísal, že: „Si jednou z nás. Skôr, či neskôr to zistíš. Z koho? A čo mám zistiť?“ Nervózne stlačila odoslať. Čakala 5 minút, 10 minút... Pomaly začínala ľutovať, že mu to napísala.

„Nudil som sa. Neber to vážne. Bolo to iba zo srandy.“

„A ja som potom nad tým celý deň rozmýšľala. To si mi mohol aspoň povedať. A ešte jednu otázku mám...“

„Nuž, akú Maji?“ Chcela sa ho spýtať na tie oči, no zase by si z nej spravil srandu, že číta priveľa sci-fi.

„Ale vlastne nič. Musím ísť...ahoj !“ Odoslala a rýchlo sa odhlásila. Srdce jej divo bilo, až kdesi v krku. Martin napísal, že to bolo zo žartu, no tie oči, a ten divný odkaz. Niečo tu nesedelo. Tušila, že ju klamal. No prečo by jej to písal? Aký mal na to dôvod? A tie oči. A potom sa celý deň vyhýbal stretnutiu s ňou. Ale prečo?

Martin si prehrabol čierne vlasy. Ešte stále mu búšilo srdce. Dúfal, že Maja uverila tomu, čo jej napísal. Akú otázku ešte mala? Zrejme o očiach. Vedel, že ju to vydesilo. Chvíľu sa bezcieľne prechádzal po izbe aby sa upokojil. Zo zvyku vzal do ruky mobil a pozrel čas. Bolo 14:14. Mal zmeškaný hovor a správu. Chvíľkový pocit pokoja znovu vystriedal stres. Odomkol displej a otvoril správu.

„Ahoj Martin! Chcela som sa spýtať, či by sme nešli niekam von. Je pekne a konečne máme voľno. Dokonca aj otec súhlasil, že môžem ísť von, čo pokladám za osobný úspech.Tak keby si chcel, stretneme sa o tretej na obvyklom mieste. Tvoja červenovláska .“ Úprimne sa potešil správe od Rebeky. Bál sa, že mu píše niekto iný. S úsmevom na perách jej odpísal:

„Ahoj Rebeka! Prídem tam. Prinesiem aj niečo, čo sa ti bude páčiť. Teda aspoň dúfam. Neviem sa dočkať, kedy ťa uvidím. Martin.“

Ďakujem Senrimu za ochotu opraviť mi poviedky, ktoré píšem nakoľko moja gramatika za veľa nestojí. Veľmi si to cením :)

[ » na začiatok « ]