 |
Heslo: |
Prihlásenie |
Nová registráciaZabudli ste heslo? |
 |
 HP: Kniha 1 |
| HP: Kniha 2 |
| HP: Kniha 3 |
| HP: Kniha 4 |
| HP: Kniha 5 |
| HP: Kniha 6 |
| HP: Kniha 7 |
| Obrázky z kapitol |
| Venovania |
| Ďalšie knihy |
| Comic Relief |
 |
| HP1: Kameň mudrcov |
| HP2: Tajomná komnata |
| HP3: Väzeň z Azkabanu |
| HP4: Ohnivá čaša |
| HP5: Fénixov rád |
| HP6: Polovičný Princ |
| HP7: Dary Smrti I |
| HP7: Dary Smrti II |
| Biografie hercov |
| Adresy hercov |
 |
| Biografia |
| Kontakt |
| Publikácie |
| JKRowling.com |
 |
| Fan Fiction |
| HP testy |
| Ako... |
| Komiksy |
| Čarodejnícke recepty |
| Vyber si prútik |
| HP vtipy |
| Piškvorky |
| Puzzle |
| Download |
 Fonty |
| Zvonenia |
 |
FAN FICTIONVitajte vo svete magických literárnych možností!Fan Fiction obsahuje diela usporiadané podľa dátumu ich odoslania do databázy. Poviedky sú kreatívnym výtvorom fanúšikov založeným na ich fantázii. Dejovo alebo postavami nadväzujú na príbeh chlapca, ktorý prežil, ale aj na mnohé iné, viac či menej známe príbehy. Pre lepšie hľadanie neváhajte použiť Vyhľadávač poviedok, v ktorom môžete nájsť príbeh podľa vašich náročných požiadaviek a želaní. V prípade pridávania, či úpravy poviedok odporúčame najskôr naštudovať Sprievodcu Fan Fiction. Prajeme príjemné čítanie!
Aella23. kapitola: Podivné randeNo, v ten deň sa už nestalo nič zvláštne. Mohla som zabudnúť na umývanie vlasov...do rána by aj tak neuschli. „Ahojte, aký ste mali deň?“ spýtala sa Alice, len čo vošla do izby. „Hm...najprv som sa učila...potom som nerobila nič...potom som bola vonku u Hagrida...a potom som sa neskutočne nudila.“ povedala Lily. „No...to bola len rečnícka otázka...je mi vlastne celkom jedno, aký ste mali deň, lebo ja som sa mala neskutočne!“ Lily sa zasmiala, no mne do smiechu veľmi nebolo. Ešte stále som myslela na ten list. „Frank chce, aby som na prázdniny prišla k nemu!“ „A ty k nemu fakt pôjdeš?“ „No a? Veď budúci mesiac mám sedemnásť...Frank už mal...sme prakticky dospelí.“ „Ale správate sa ako deti.“ zasmiala sa Lily. Alice sa tvárila, akoby to nepočula a šťastne sa zvalila na posteľ. „Baby....ja ho ľúbim.“ „Vieme.“ povedali sme s Lily naraz a začali sme sa smiať. Alice ste proste museli mať radi. Bola taká veselá, že vás tým svojim nekonečným optimizmom nakazila.
„Čo budeme robiť?“ spýtala sa ma Lily v jedno popoludnie koncom marca. „Neviem. Kde je vôbec Alice?“ Lily sa na mňa pozrela takým pohľadom, ktorý jasne hovoril: "Skús tri krát hádať." „Dobre, tak...neviem. Ale už ma nebaví večer čo večer sedieť v izbe. Sme ako nejaké úbohé chúďatká.“ „Ako? Lily, my SME úbohé unudené chúďatká.“ „Tak niečo vymysli.“ Z jej hlasu bolo cítiť zúfalstvo. Ale veď uznajte: tri dni sme nevyšli z hradu. Chalani stále niekam chodili a my sme boli zavreté vnútri. „Dobre. Vstávaj, ideme von.“ Zavelila som. „A kam?“ „Neviem. Cestou sa rozhodneme.“ „Tak to je super plán!“ ironicky zatiahla Lily. „Máš nejaký lepší?“ „No...nie.“ „Fajn. Obleč si niečo pekné.“ „Prečo?“ „No...lebo ideme prvý krát po troch dňoch von. Možno stretneme niekoho zaujímavého.“ „Dobre. Počkaj chvíľu.“ O pol hodinu sme vyšli von. No keď sme sa ten večer vracali do izby, želali sme si, aby sme z nej vôbec neboli vyšli.
Najprv sme sa len prechádzali popri jazere, keď sme zrazu začuli za nami kroky a nejaký šepot. Otočili sme sa a zbadali sme dvoch chalanov. Niekde som ich už určite videla, no nevedela som si ich zaradiť... „Čo tu také samotné?“ Teda...toto je najtrápnejšia otázka, akú môžu chalani položiť. Po prvé, nedá sa na ňu odpovedať a po druhé, väčšinou slúži iba na to, aby nejaký hlupáci nadviazali kontakt s babami. Našťastie sme nemuseli povedať vôbec nič, pretože jeden z nich sa na nás usmial: „Môžeme vedieť vaše mená?“ „Ja som Samantha a toto je Lucy.“ povedala som. Pozrela som sa na Lily a videla som, ako jej myká kútikmi úst. „Sam, Lucy...my sme Jack Travers a...“ „A ja som Evan Rosier.“ „Kam ste sa vybrali?“ spýtal sa Jack. Vtom som si spomenula, kde som ich videla. Boli to slizolinský odrážači v metlobalovom družstve. My s Lily...teda Lucy...sme väčšinu zápasov ignorovali, takže sme ich hneď nespoznali. „Len tak. Prejsť sa.“ „Môžeme sa k vám pridať?“ „Pravdaže!“ zvolala Lily. Povedala to tak...nadšene...že si tí chalani vymenili odporné sebavedomé úsmevy. „Zavedieme vás tam, kde ste určite ešte neboli.“ No to určite! Keďže každá z nás(aspoň chvíľu) chodila s jedným Záškodníkom, na Rokforte ani v jeho okolí nebolo miesto, ktoré by sme ešte nevideli. A naozaj. To miesto, kde sme „určite ešte neboli“, bola kvetinová záhrada za skleníkmi. „No? Že je to tu krásne?“ zazubil sa (dosť nepríjemne) Jack. „Je to tu nádherné!“ Lily normálne vyzerala, akoby tu nikdy nebola. Pritom mi hovorila, že tu boli s Jamesom. „Lucy...môžeš na chvíľu?“ povedala som, usmiala som sa na tých dvoch trpákov a ťahala som Lily preč. „Čo to, prepána, robíš?“ zasyčala som sa a vyvalila som na ňu oči. Slizolinčania sa medzi sebou rozprávali a tvárili sa, ako dva tigre, ktoré práve ulovili nejakú obrovskú korisť...skrátka namyslený hlupáci. „Ak si si nevšimla, sú zo Slizolinu.“ „To viem. Preto nechápem prečo...“ „Sú to Severusovi priatelia.“ „Ako to vieš?“ „Videla som ich minulý týždeň spolu. Rozprávali sa...asi o niečom dôležitom. Takže ak ti nepovie Severus, čo robí po večeroch, možno ti to povedia títo dvaja...ako by som to...“ „Idioti?“ „Presne.“ usmiala sa. No...hlúpa nebola, to sa musí uznať. Už dávnejšie som jej povedala všetko o Severusovi a aj o tom bozku. Zdalo sa, že je rovnako zvedavá, ako ja. „Dobre...ale nikomu nehovor, že sme sa dali...zbaliť...týmito chalanmi, okej?“ „Sľubujem, nikomu by som to...“ „No tak, kočky, hádam nás tu nenecháte samotných.“ Fuj! Kočky? Ak sa aspoň jednému z týchto dvoch niekedy vôbec podarilo pobozkať nejaké dievča, tak to musela byť riadna hus. „Už ideme.“ zakričala som. „Takže Lily...máš nejaký nápad?“ „Skrátka sa budeme tváriť, akoby nás zaujímali, dobre?“ „To je teda úžasný nápad. A nevieš, ako to mám spraviť, aby som sa nepovracala?“ „Prestaň. Poď...a môj je Jack.“ zachichotala sa. „Takže...naozaj je to tu krásne.“ povedala som, keď sme k nim prišli. „Vieme.“ No...samoľúbejšie sa už tváriť ani nemohli. „Vy ste odrážači, že?“ spýtala sa Lily. „To áno.“ „Ste veľmi dobrí.“ Zatrilkovala a normálne s nimi začala flirtovať! Teda ja som ešte Lily nikdy nevidela takto sa správať k chalanom. „Sme najlepší.“ povedal Jack a tľapol si s Evanom. Lily prevrátila oči. „So Sam sme si hovorili, ako je možné, že takí skvelí chalani nemajú priateľky?“ „Sme veľmi vyberaví. Ale vy dve...Sam a Lucy...“ No tak to je vážne česť. Ako sa len dostať k tomu, čo robia po večeroch? No dlho som nemusela rozmýšľať. Tí hlupáci nám výborne nahrali. „Čo zvyknete robiť vo voľnom čase?“ spýtal sa Evan. „Vlastne sa väčšinou učíme. Alebo sa prechádzame po Rokforte...“ „To my sme najradšej v Rokville.“ „Ako to?“ spýtala sa Lily s predstieraným údivom. „Povieme vám tajomstvo.“ Jack sa naklonil k Lily a zašepkal: „Vieme, ako sa tam dá dostať.“ „Naozaj?!“ Otvorila som oči dokorán, aby som vyzerala prekvapene. „Na treťom poschodí...,“ on nám vážne začal vysvetľovať, ako sa dostaneme do Rokvillu! „A prečo tam chodíte?“ Lily sa tvárila tak nevinne, že len málokto by jej odolal. „Máme tam priateľa.“ povedal Evan. „Priateľa, ktorému s niečím pomáhame.“ „Teda...to je výborné. Priateľom treba pomáhať!“ „Áno. Najmä takým, ako je Pá-“ zarazil sa. Naozaj chcel povedať Pán? Pretože tak oslovovali tí ľudia v Rokville toho starého muža. „Evan! Čo to hovoríš? Určite to dievčatá nezaujíma!“ silene sa zasmial Jack a hodil na Evana vražedný pohľad. Lily mi medzitým naznačila, aby som bola ticho. „Ale pravdaže nás to zaujíma. My nemáme veľa priateľov. Nepoznáme takmer nikoho na hrade, okrem Severusa Snapa...“ „Poznáte Severusa? Ste priatelia?“ spýtal sa s údivom Evan. „No...áno. Ale v poslednej dobe nám robí starosti. Viete...je veľmi bledý a takmer sa s nami nerozpráva.“ „Má veľa povinností. Tiež chodí s nami do Rokvillu,“ a ja že už nemôžu byť hlúpejší! „Možno by sme vám mohli...“ „Prosím, povedzte nám, čo s ním je. Veľmi sa oňho bojíme.“ „On má úlohu. Ale nevieme, akú.“ „Vieme len, že má za úlohu dostať jedno dievča na našu st-“ „Evan! Severus má len za úlohu dostať jednu osobu k nášmu priateľovi. Môže mu veľmi pomôcť, no nevieme, pri čom.“ „A kto je to dievča? Mohli by sme mu pomôcť. On sa totiž dosť hanbí.“ „Nemyslím. On je jej priateľ. Nemá veľa priateľov, no ju má veľmi rád. Dokonca ju nedávno aj pobozkal!“ povedal Jack a začali sa s Evanom smiať. „Určite to bol prvý bozk v jeho živote. Chúďa dievča.“ Mala som pocit, že mi do žalúdka niekto nasypal ľad. Takže...on ju pobozkal...pokiaľ viem, ja som jediná jeho priateľka... „Viete ako sa volá?“ spýtala sa opatrne Lily. „Nie. Ale má také zvláštne meno...nie je z Anglicka. Niekde z východu...z Ruska?“ Ja ti dám Rusko! „Nie,“ povedal Evan. „Je...z juhu...Taliansko?“ Jasné...vymenujte všetky štáty a raz možno aj trafíte. „Už to mám. Je z Gruzínska.“ vyhŕkol Jack, akoby práve prišiel na správnu odpoveď v nejakom kvíze. Takže...pokiaľ viem, som z Grécka...ale aspoň prvé písmenko bolo správne. „Hm...tak také dievča nepoznáme.“ povedala Lily. Hlas sa jej trochu triasol, ale tí dvaja si, našťastie, nič nevšimli. „My už budeme musieť ísť. Ďakujeme za pekné popoludnie.“ usmiala som sa a trielila som preč.
„Lily! Počula si ich?“ „Nie. Sedela som tam, ale nepočula som ich.“ odvrkla Lily. „Aella, jasné, že hej!“ „Čo odo mňa Severus chce?“ „Možno je tu naozaj niekto z Gruzínska.“ „Jasné. Vlastne na Rokforte študujú samí cudzinci.“ povedala som ironicky. „Dobre, hovorili o tebe, ale...on im povedal, že ťa pobo-“ „No tak očividne áno. Lily...musím s ním hovoriť!“ „Nie! Už je tma...musíme ísť do izby. Zajtra sa s ním porozprávaš.“ Mala pravdu. Vlastne...kedy ju nemala? Tak sme šli na internát. Celú noc som sa prehadzovala na posteli a nevedela som zaspať. Čo môže chcieť Severus? Načo ma potrebuje? Načo sme vôbec liezli von?
* * *
Dobré ránko! Teda...pre vás je to asi ešte ránko...ja som hore už 4 hodiny...teda tri a pol. Takže viete čo máte robiť. Sovky, body...(ak neviete, tak tie sovky mi treba posielať a body...no...dávať? Proste hodnotiť túto kapitolu, ok?) To je všetko. Peknú nedeľu! J.
|
© Copyright 2004-26 by Priori-Incantatem.sk. Powered by PI team.
Optimalizované pre
Firefox 20.0, rozlíšenie: 1024x600 a vyššie.Pri iných prehliadačoch môžu nastať chyby v zobrazení.
Priori-Incantatem.sk nie je majiteľom autorských práv Harryho Pottera, je iba
sprostredkovateľom informácií ohľadom Harryho Pottera pre fanúšikov.
Tento dokument však nesmie byť kopírovaný, či
už v častiach alebo celý, bez súhlasu Priori-Incantatem.sk.
RSS Feed | Optimalizácia PageRank.cz
 | ||||||||||||||||||||
| ||||||||||||||||||||
 | |
|
 | ||||||||||
|
 | |
|
 | |
|
 | |
|
 | |
|
|