Kapitola:
Pridaná: 8.3.2012, 14:51:38
Čítaná: 364×
Hodnotenie: (počet hlasov: 10)

Poviedka:
Typ: Fiction
Postavy: Mária Alansonová, Martin Torsa, Veronika Fialková, Marek Zimman, Rebeka Mageová
Stručný dej: Mária sa dozvedá, že Martin a Rebeka sú čarodejníci, no netuší, že jej to skomplikuje život. Obyčajný život Maji sa týmto mení od základov. Ako to bude zvládať?

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Záhadný odkaz 2 » Klamstvá a hnev 3 » Lži 4 » Nečakané stretnutie 5 » Bongrad 6 » Varovanie 7 » Podozrenie 8 » Obyčajný deň 9 » Ticho a nenápadne 10 » Návšteva u Torsovcov- časť 1 11 » Návšteva u Torsovcov- časť 2 12 » Nečakané 13 » Rande 14 » Rómeo a Júlia 15 » Veríš, či neveríš? 16 » Začiatok tajomstva 17 » Začiatok tajomstva 2 18 » Dom Mageových 19 » Dom Mageových 2 20 » V lese... 21 » U Mínie 22 » U Mínie 2 23 » Lord Bon 24 » Naposledy alebo...? 25 » Dobrý pocit 26 » Oheň a voda

Celý deň sa nič zaujímavé neudialo. Mária sa snažila odchytiť Martina, ale ten cez každú prestávku niečo mal. Nakoniec to vzdala...

„Mám taký pocit, že niečo tuší.“ Martin sedel na zemi na chalanských záchodoch. Podobne ako trieda aj tieto boli vo veľmi zlom stave, no dalo sa tam dobre skryť.

„Ako to? Ty si jej niečo povedal?!“ Rebeka očervenela a dokonca aj oči nadobudli červenkastý odtieň.

„Beka, ty musíš vždy robiť unáhlené uzávery, však? A netvár sa takto, vyzeráš hrozivo.“ Znudene sa pozrel do Rebekiných červených očí.

Rýchlo si dal na hlavu kapucňu, aby nebolo vidieť uši, ktoré mu očerveneli tak ako Beke tvár a oči.

„Dobre, tak keď hovoríš, že si jej nič nepovedal ako môže niečo tušiť?“ Martin sa nevinne pozrel na Beku.

„Vieš Rebeka ja... potešil som sa známke z matiky a zrejme mi zbledli oči a ona si to všimla. Niekedy neovládam svoje city, no a potom to takto dopadne.“

„Ty si totálny magor!“ Nazúrene stála nad nešťastným Martinom tak, že mu videla iba kapucňu a pár uhľovo-čiernych vlasov vytŕčajúcich spod nej.

„Čo si teraz môže tá hlupaňa myslieť?!"

„Ona nie je hlupaňa!...“ Stáli tvárou v tvár. Martin

pozeral do Rebekiných červených očí a Rebeka zase do jeho

čiernych.

„AHA!! Takže tebe sa páči tá špata, hej!?“ Z prsta jej vyletel plamienok a zasiahol Martina do pleca.

„Au, Rebeka, prestaň! Vieš, že tu máme zakázané čarovať.“

„Bráň sa, hlupák!“ Vyslala ďalší plamienok, no zasiahol iba obkladačky, ktoré sčerneli.

„Nebudem na teba útočiť.“ Hovoril pokojne.

„Si slaboch.“ Pohŕdavo pozrela do Martinovej tváre.

„Pozri to čo sa stalo, stalo sa. Si moje dievča a vo všetkom

máš pravdu okrem toho, že sa mi páči Maja. Je moja kamarátka

odmala, tak je normálne, že nenechám aby ju ktokoľvek urážal.

No páčiš sa mi ty a vždy aj budeš. Prosím, môžeš mi dôverovať?“ Pri pohľade do Martinových prosiacich očí Rebeka prestala zúriť. Dokonca zbledla, iba vlasy zostali stále ohnivo červené. Martin spravil nepatrný krôčik dopredu a dal si dole kapucňu.

Chvíľu bolo napäté ticho, kým sa neozval Martin. „Vyhrala si. Vzdávam sa. Som cvok aj magor, ale mám teba a to je hlavné. Vždy všetko vyriešiš, čo ja pokazím. Tak trochu sa dopĺňame, nie?“ usmial sa a pevne jej zovrel obe ruky.

Na Rebekiných ústach sa konečne zjavil nepatrný úsmev.

„Nechcem ťa stratiť,“ zašepkal a pritiahol si ju k sebe. Ovinula si ruky okolo jeho krku a usmiala sa.

„Prepáč...“ potichu povedala, „no ten môj temperament.“

„Práve tým si taká výnimočná,“ s úškrnom povedal. Znovu sa usmiala a položila si hlavu na jeho plece.

„A ako jej to teda... vysvetlíš?“ opatrne sa spýtala.

„Poviem že sa jej to muselo iba zdať.“ Pokrčil plecami.

„Dúfam, že ti to uverí. Ak by sa niečo dozvedela, zabil by

nás. “

„Myslíš žeby nás zabil? Veď existuje veľa spôsobov

ako vymazať pamäť.“

„Hej zabil. Nemá rád keď sa veci skomplikujú. Keby

niečo prezradíme tak nás jednoducho zabije a tým by

vyriešil problém.“ Trpko sa usmiala.

„Vedeli sme do čoho ideme a teraz sa už nedá

cúvnuť. Hlavne sa nesmie nikto dozvedieť, že sme spolu. Ani on.“

„Hlavne on, pretože to by nebol koniec len nášho vzťahu,“ skonštatovala. „Musím ísť... Budú nás hľadať.“

„Máš pravdu,“ sklamane povedal Martin.

„Kto pôjde prvý?“

„Dáma má prednosť,“ usmial sa. Vtisla mu na pery letmý bozk a zmizla v plameňoch. Následne vo víre vetra zmizol aj Martin.

[ » na začiatok « ]