Kapitola:
Pridaná: 4.3.2012, 21:47:10
Čítaná: 1460×
Hodnotenie: (počet hlasov: 5)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Lily, Alice, Severus, James, Sirius, Remus, etc.
Stručný dej: Decká z budúcnosti, zo Slovenska, sa prenesú do sveta čarodejníkov do minulosti, do doby Záškodníkov. A tam sa stane niečo zvláštne, s čím budú musieť žiť...

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo

Kapitola: 1 » Prológ 2 » Premiestnenie 3 » Zmena je život 4 » Stretnutie "starých známych" 5 » Snehová guľa 6 » Sesternica? 7 » Akrobatický bicykel 8 » Čaba neblázni... 9 » Narodeniny 10 » Čierny vlas 11 » Predstavovanie 12 » Evansovej finta 13 » Keď si Slizolin niečo zmyslí... 14 » Nemocničné krídlo 15 » Prebratie 16 » Návrat do klubovne 17 » Ako je dané...

Hovorí sa trinásť- Merlin pri nás. Čo myslíte? Prichystám si pre vás ešte niečo?

Pre Luciu a Katku.

Lucy- aj keď sa stále hádame, vždy mám dobrý pocit, keď si spomeniem, že tam niekde v Blave mám sestričku :)

Katka- ĎAKUJEM!

„Čo sa jej stalo, Poppy?“ Opýtal sa Dumbledore naoko pokojne, no v hlave mu hučali dotieravé otázky. Madame Pomfreyová najskôr neodpovedala, dala Potterovi vypiť elixír a uložila ho spať. Takisto to chcela urobiť s pánom Blackom, ktorý ešte stále zvieral klietku a sedel pri Lily, no odmietol s tým, že bude celý deň s Námesáčnikom. A to doslova povedal takto. Madame Pomfreyová sa veľmi čudovala nad prezývkami mladých, ale keď jej vysvetlil, že bude s pánom Lupinom, pustila ho s tým, že nikomu nemá povedať ani pol slova.

„Albus, pýtal si sa, čo sa jej stalo, že?“ Prikývol. „Tuto nejaký záhadný slizolinčan jej niečo urobil,“ povedala a ukázala pritom na klietku.

„A kto sa s ním porátal takto?“ Opýtal sa Dumbledore a zohol sa nad čudesné stvorenie. Bolo jasné, že to bola transfigúria a mimoriadne zdatná.

„Zrejme pán Black, ak som tým dvom dobre rozumela, ale aj tak sa neprestávam o slečnu Evansovú báť. Neviem, čo mu urobila, ale páni mi zreferovali, že bol rozhodne odhodlaný zabiť. Ako mi povedal pán Black, vypálil po nich aj Cruciatus aj Avadu, takže. A čo sa týka slečny Evansovej- profesor Slughorn už išiel po nejaký elixír, čo by jej mohol pomôcť,“ zreferovala Poppy a Albus si vytiahol prútik.

„Poppy, zavri prosím ťa dvere a okná a zabezpeč ich nejakým dobrým kúzlom, dobre?“ Poprosil ju a keď tak urobila, neverbálne odklial Ryana a nechal zmiznúť klietku. „Pán Gorielov?“ Poznamenal začudovane a keď sa na neho mladý Slizolinčan vrhol, poslal naňho omdlievacie zaklínadlo.

„Remus! Lupin! Námesačník!“ S vreskotom vtrhol do triedy Transfigurácie, akoby sa tam ani neodohrávala žiadna hodina. Celá trieda sa k nemu obrátila a dievčatá zdesene pootvorili ústa a vypúlili oči.

„Pán Black! Tu sa vyučuje! A nemali by ste ležať na izbe s okyckanicou?“ Zahrmela profesorka, ale na to Sirius kašľal. Neposlušné vlasy, ktoré mu padali do celej tváre si zahrnul za ucho a neporiadne uviazanú kravatu si vytiahol mierne vyššie. Pribehol k Remusovej lavici, schmatol ho za ruku a Lupin sa prekvapene zdvihol a keďže ho Black ťahal z celej sily, pomalými krokmi kráčal dopredu. Nechápal prečo neťahá von aj Petra, ale zrejme potreboval podporu.

„Týmto je pán Lupin na povolenie riaditeľa Rokfortu Albusa Braina Percivala Wulfrica Dumbledora uvoľnený z vyučovania na celý deň,“ predniesol ledabolo a vyšiel z učebne, kde ostala profesorka Minerva McGonnagalová stáť ako obarená. Remus sa chcel niečo k nemu ozvať, no on ešte otvoril dvere. „A pani profesorka- choďte do Nemocničného krídla.“

„Pre Merlinove šedivé vlasy! Sirius Black! Povieš mi, čo sa deje? Kam to dočerta ideme?“ Vypytoval sa, no Sirius len chodil po hrade ako bez duše, a Lupinovi pripadol akoby ani nevedel, kam ide.

„Počkaj,“ zavrčal naňho ako pes Tichošľap a zliezol úplne dole schodiskom, ktoré sa pred nimi črtalo za gobelínom opitých mníchov. Objavili sa v jednej zo zabudnutých spálni, kde kedysi vodil svoje priateľky a žiačky svojich kolegov, zakladateľ Slizolinu.

„Dokonalé miesto na rande. Nemyslím si Sirius, že so mnou chceš niečo mať?“ Nervózne sa zasmial a pozeral na Siriusa, ktorý sa natiahol na mierne vekmi ošľahanú posteľ.

„DOČERTA, NÁMESAČNÍK! Myslíš, že by ma len tak niečo zložilo? Kua!“ Zahrešil, keď sa po dlhých piatich minútach dostalo do jeho mozgu to, čo mu povedal Remus.

„Nie.“ Poznamenal potichu jeho priateľ a zvalil sa na diván, ktorý do vzduchu zvíril prach, ktorý teraz Remus pozoroval.

„Diana skoro zomrela.“ Povedal po tichu a začal vzlykať.

„Chlapče, ty si sa teda zle zamiloval. James by ti zlomil väzy, keby ťa teraz videl.“

„Leží v Nemocničnom, pri Lily. A ja som sa do nej nezaľúbil náročky. Išlo to samo. Už v tábore- veď vieš, to s vojačkou. Bola neodolateľná.“ Usmial sa cez slzy pri spomienke na ten deň, ktorý ich navždy zmenil.

„Ani mne nie sú „naše“ baby ukradnuté a bolí ma keď vidím, ako sa Danielka bozkáva s Frankom, síce ten chlapec je v pohode. Nemôžeš to tak brať. Stále si povedz, že máte ešte jeden život, v ktorom sa môžete dať dokopy. Bude to tak lepšie, čo ty na to?“ Bolo mu divné rozprávať toto Siriusovi. Skôr si zvykol utešovať Jamesa, keď ho Lily znova odkopla, ale teraz... „A čo sa jej vlastne stalo?“

„Nejaký sprostý študent ju pritlačil k stene a potom omdlela, ale ja s Paťom som ju počul a.... zbehli sme jej pomôcť,“ vykoktal.

„Počkať, počkať, počkať! Ktorý z vás dvoch sa do Di teda buchol?“ Nepochopil tomu, ako rozprávali.

„Sirius,“ povedal jedným dychom a Removi aj Maťovi došlo, že oni už nemajú tú šancu ako on a Danka.

„A ten chalan? Čo je s ním?“ Opýtal sa, keď sa mierne spamätal.

„Transfigurácia. Na neidentifikovateľné zviera. Po tom, čo na mňa vypálil Avadu. A na Jamesa Cruciatus.“ Hovoril sekane a Lupin naňho naozaj vypúlil oči.

„CRUCIATUS? AVADU?“ Skoro zvrieskol. „Aká by to len mohla urobiť fakulta?“ Položil si básnickú otázku.

„Slizolin. Siedmak, ak to chceš vedieť.“ Odpovedal mu Sirius a roztiahol ruky na skoro celú šírku postele.

„Ste borci.“ Pochválil ich. „Sirius?“ Opýtal sa ho po chvíli.

„No?“ Zahučal zachrípnuto.

„Ideme za ňou? Lily, Dianou. A Jamesom. Uvidíš, pomôže im to.“ Prehováral ho.

„Keď budú hore,“ poznamenal a s ťažkým vzdychom sa zdvihol. Hneď sa zdvihol aj Remus, síce ten troška rýchlejšie a svižnejšie a obaja leteli do Nemocničného krídla.

„Minerva? Čo vy tu?“ Snažila sa usmiať na ňu Poppy, keď stála pred dverami Nemocničného krídla. Profesori Slughorn a Dumbledore akurát vypočúvali Ryana a mala zákaz tam niekoho púšťať.

„Ale, madam Pomfreyová! Nehrajte sa, že tam nik nie je,“ mrzuto mierne zvýšila hlas profesorka, ale ošetrovateľka aj tak nedbala a nechcela ju tam pustiť. Spoza rohu sa k nim blížili niečie kroky a tie dosť rozrušili obe dámy a tak sa otočili, aby sledovali kto prichádza.

Remus a Sirius zastali a vymenili si pohľady s nadvihnutým obočím. McGonnagalka mala zvraštené obočie a stisnuté pery, ako vždy keď sa hnevá. Pomfreyová sa zasa tvárila ako kamenná obluda spred riaditeľne.

„Madam Pomfreyová? Stalo sa niečo?“ Opýtal sa naoko pokojne Sirius Black.

„Pán Black! Vy ste ma sem poslali! ČO sa tam, pre Merlina, deje?“ Predbehla Poppy Minerva.

„Ja? Pani profesorka nesplietli ste sa nejako?“ Hral hru na neviniatko.

„Och, ak budete niečo chcieť, viete kde mám kanceláriu,“ urazene odula pery McGonnagalka, zvrtla sa na päte a odišla.

„Čo sa tam dnu deje, madam?“ Položil otázku tentokrát Remus. Poppy sa najprv pozrela na Blacka a keď ten prikývol pustila sa do rozprávania:

„Vypočúvajú toho siedmaka- Veritaserum, ale zdá sa že je voči nemu odolný. Riaditeľ sa bojí, že je za tým ten čierny mág, čo sa zrodil za posledné roky.“

„Neverím!“ Vydýchol Remus.

„Ale ja hej. Veď bez milosti nás chcel mučiť a aj zabiť. Ten tvor nemá dušu.“ Zachmúril sa Sirius a madam Pomfreyová súhlasne prikývla.

„A Lily a James ešte spia?“ Spýtal sa Lupin, keď zistil, že jeho priatelia možno to všetko počujú.

„Samozrejme. A ešte dlho budú.“

„Nezabíjaj ju!“ Mrmlal si James a prehadzoval sa na posteli. V hlave videl samé zelené svetlá a len jedno silné červené, ktoré mu dodávalo nádej na pekné zobudenie.

„Ja ho mám rada! Vráť mi ho!“ Odvíjalo sa v hlave o posteľ ďalej. Videla len čierne ruky ako sa načahujú za lýtkom chlapca, ktorého ľúbila.

„Nezabíjaj ich! Sú moje všetko!“ Premietalo sa ďalej v Potterovej hlave, kde videl svojich rodičov a už dávno mŕtvu malú sestričku. To isté videla v hlave aj Lils, lenže tá tam videla svoju veľkú sestru Nataschu, ktorá ich v lete naveky opustila a svoju sestru Petúniu s jej priateľom Vernonom.

Obrazy sa zmenili. Videli tam rodičov a súrodencov svojich polovičiek- Danky a Paťa. Srdce im sťahovalo a uvolňovalo. Tep im stúpil a vzápätí klesal. Pľúce chvíľami strácali vzduch a vzápätí boli plné po okraj. Celé telo bolo v napätí. Obaja spustili ruky postele a povedome sa jeden druhého chytili. Konečne našli poriadnu podporu.

Sny sa im uvoľnili a pobehovali tam tri malé deti. Dievčatko a dvaja chlapci. Krásny obraz- možno budúcnosti?

[ » na začiatok « ]