Kapitola:
Pridaná: 2.3.2012, 14:20:36
Čítaná: 306×
Hodnotenie: (počet hlasov: 14)

Poviedka:
Typ: Fiction
Postavy: Mária Alansonová, Martin Torsa, Veronika Fialková, Marek Zimman, Rebeka Mageová
Stručný dej: Mária sa dozvedá, že Martin a Rebeka sú čarodejníci, no netuší, že jej to skomplikuje život. Obyčajný život Maji sa týmto mení od základov. Ako to bude zvládať?

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Záhadný odkaz 2 » Klamstvá a hnev 3 » Lži 4 » Nečakané stretnutie 5 » Bongrad 6 » Varovanie 7 » Podozrenie 8 » Obyčajný deň 9 » Ticho a nenápadne 10 » Návšteva u Torsovcov- časť 1 11 » Návšteva u Torsovcov- časť 2 12 » Nečakané 13 » Rande 14 » Rómeo a Júlia 15 » Veríš, či neveríš? 16 » Začiatok tajomstva 17 » Začiatok tajomstva 2 18 » Dom Mageových 19 » Dom Mageových 2 20 » V lese... 21 » U Mínie 22 » U Mínie 2 23 » Lord Bon 24 » Naposledy alebo...? 25 » Dobrý pocit 26 » Oheň a voda

„Hej Maja, daj mi prosím ťa opísať úlohu.“ Mária sedela na starej ošúchanej lavici a rozprávala sa so spolužiačkou. Trieda bola malá miestnosť s popukanými a popísanými stenami. Okná mali otočené na východ, takže v nej bolo vždy svetlo, čo bolo výhodné nakoľko lampy boli v dezolátnom stave.

„Tu máš,“ s neochotou podala Martinovi svoju úlohu.

„No varujem ťa. Mám ju zle. Nevedela som to.“

„Nevadí, hlavne že to budem mať,“ veselo sa usmial a odkráčal do poslednej lavice. Prevrátila oči a vrátila sa späť k spolužiačke. Veronika si zatiaľ vytiahla hrebeň a prečesala si dlhé hnedé vlasy.

„Vieš Maja, myslím, že po tebe ide Marko.“ Pre zmenu si vytiahla nožničky a odstrihávala si rozštiepené končeky na vlasoch.

„Ja si myslím, že po mne nejde. Nevidela si ako sa dnes usmieval na tú novú babu čo sem prišla?“ Zdvihla hlavu a zamyslene pozrela na Maju. Vyzerala, že nad tým rozmýšľa.

„Rebeka nie je jeho typ,“ skonštatovala napokon a ďalej sa venovala strihaniu.

„Ako to myslíš, že nie je jeho typ?“ Veronika odložila nožničky a vytiahla zrkadielko a špirálu.

„Musíš sa stále machliť?“ Bola zvyknutá na narážky takéhoto typu a tak ju odbila slovami:

„Pozri Majka, ja sa maľujem stále, zato ty nikdy, takže toto nebudeme riešiť, dobre? A Čo sa týka Marka a Rebeky. Jednoducho sa mi k sebe nehodia a Marko je tak trochu sukničkár,“ neurčito pokrčila plecami a s pootvorenými ústami si dávala riasenku na mihalnice.

„Sukničkár? Veď čo viem , tak chodil iba s piatimi babami.“ Spýtavo pozrela na Veroniku, ktorá si veľmi opatrne nanášala už druhú vrstvu. Neodpovedala jej a tak znovu zopakovala otázku.

„Počuj Maja, jednoducho viem že sa mu páčiš a hotovo.“ Zaklapla zrkadielko a pozrela sa na ňu.

„Ako vyzerám?“ zaklipkala očami a žiarivo sa usmiala.

„Očarujúco,“ zaškerila sa Maja.

„Utíšte sa!“ Do triedy vbehla udychčaná učiteľka angličtiny. Mohla mať tak štyridsať, no ona sa cítila rozhodne na menej. Bola síce chudá, ale mini sukničky si fakt mohla odpustiť. Hodina bola neskutočne nudná a tak si Maja cez hodinu kreslila na okraj zošita. Z kreslenia ju vyrušilo čosi, čo jej dopadlo na stôl. Pristál tam akýsi papierik rovno v jamke vyhĺbenej na lavici. Pozrela na učiteľku, no tá sa plne venovala čítaniu siahodlhého textu, ktorému Maja nerozumela ani slovo. Nie žeby sa snažila počúvať. Opatrne vzala lístok do dlane a roztvorila ho.

„Si jednou z nás. Skôr či neskôr to zistíš.“

„Čo? Z koho? Nechápem.“ Bolo prvé čo jej napadlo a tak to hneď aj napísala. Chcela ho hodiť späť, no nevedela komu. Otočila sa a prechádzala pohľadom po spolužiakoch. Všetci si väčšinou unudene čarbali do zošitov, alebo si písali cez lístočky. Jediný kto uprene hľadel na Maju bol Martin. Hodila mu lístoček späť. Padol mu rovno do ruky aj keď si bola istá, že ho hodila krivo. Pomaly otvoril odkaz a prečítal si jeho obsah. Čakala, že chytí pero a odpíše, no on iba zdvihol zrak a usmial sa. Veľké tmavomodré oči sa mu rozšírili a zbledli na prenikavo modrú farbu. Vyžaroval z nich až jas. Maja zdesene vyvalila oči.

„Čo sa to s ním preboha stalo?“ Rýchlo sa otočila a presviedčala samu seba, že to bol iba odraz svetla. No keď si to predstavila prešiel jej po chrbte mráz. Otočila sa a pozrela naňho, no hlavu mal už sklonenú a čosi si zapisoval do zošita.

[ » na začiatok « ]