Kapitola:
Pridaná: 16.2.2012, 21:38:00
Čítaná: 1083×
Hodnotenie: (počet hlasov: 7)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Lily, Alice, Severus, James, Sirius, Remus, etc.
Stručný dej: Decká z budúcnosti, zo Slovenska, sa prenesú do sveta čarodejníkov do minulosti, do doby Záškodníkov. A tam sa stane niečo zvláštne, s čím budú musieť žiť...

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo

Kapitola: 1 » Prológ 2 » Premiestnenie 3 » Zmena je život 4 » Stretnutie "starých známych" 5 » Snehová guľa 6 » Sesternica? 7 » Akrobatický bicykel 8 » Čaba neblázni... 9 » Narodeniny 10 » Čierny vlas 11 » Predstavovanie 12 » Evansovej finta 13 » Keď si Slizolin niečo zmyslí... 14 » Nemocničné krídlo 15 » Prebratie 16 » Návrat do klubovne 17 » Ako je dané...

Venované môjmu ocinkovi, lebo vie v akej nesprávnej chvíli má vypnúť internet

Venované Demi, ktorá mi včera zdvihla náladu.

Venované Lilinette, keďže má na mňa vždy nervy.

Venované najmä Lilly Heathcliff a dúfam, že mi tu neskolabuje :)

12.

„Pán profesor Binns?“ Ozval sa za ním tichý hlások a duch sa prudko otočil, až prešiel rukou do susednej triedy.

„Hopsla. O čo ide slečna Evornová?“ Opýtal sa jej typicky unudeným hlasom a poobzeral sa po triede, ktorá sa už pomaličky začala plniť študentmi zo siedmeho ročníka.

„Pán Potter a ja máme pre vás urobiť nejaké testy, a tak sme sa mali ráno ohlásiť, že budeme študovať na Dejiny mágie celý týždeň a preto nebudeme na vyučovacích hodinách,“ povedala a rukou si napravila sukňu, ktorú jej akýsi siedmak zdvíhal banálnou Leviosou. Vrhla naňho vražedný pohľad a rozmýšľala, či mu niečo urobí.

„Dobre slečna Evelynová. Odovzdajte tento papierik pánu Goriovi a ten to odnesie vašej fakultnej vedúcej.“ Povedal jej a kývol hlavou smerom ku chlapcovi, čo sa jej predtým hral so sukňou. Ani si nevšimla ako a vzduchom k nej levitoval nejaký papierik. Zobrala ho a hneď zistila, že je to ten, čo má odovzdať pánu Goriovi, i keď pochybovala, že sa tak volá.

„No čo nedáš mi ho?“ Opýtal sa chlapec a priam ju hltal očami. Lily mu tiež pohľad opätovala, ale s iróniou a zjavným povýšenectvom.

„No čo neprídeš si poň?“ Odpovedala mu Lily mrazivo a dievčatá z triedy sa na ňu zhovievavo usmievali. Chalani sa zasa vyškierali na blondína, ktorý na Lily teraz pre zmenu zazeral. Keď videla, že si po to nemieni zájsť, s rukami prekríženými na pod prsiami sa k nemu pobrala. „Chceš k tomu ešte niečo?“ Opýtala sa po hodení lístočka na lavicu.

„Teba.“ Zaškeril sa a pokúsil sa ju stiahnuť k nemu. Na to jej vyletela ruka a takú mu švihla, až mu stena dala druhú. A to nepreháňam!

„Vážne? Lebo ja teba nie,“ zaškerila sa viac ako on pred chvíľou a s obdivuhodnými pohľadmi vyšla z triedy.

„Ryan, ty čo robíš? Po nej ide ten Potter z Chrabromilu,“ buchol doňho Travis, jeho spolusediaci.

„Aký Potter? Ten namyslený krpec zo štvrtáku?“ Opýtal sa ho namyslene Ryan a začal študovať lístoček. „Hm takže slečna Evansová a pán Potter?“ Zaškeril sa keď si to prečítal. „Neviem či to naozaj odnesiem....“ Zašepkal Travisovi a ten mu už nestihol odpovedať, lebo Ryan sa zdvihol, povedal Binnsovi, že ide odniesť lístoček a vyšiel na chodbu, kde po páru metroch uvidel Lily opierať sa o stenu a rozhorčene rozdýchavať to, čo sa medzi nimi stalo.

„Ešte žiadne dievča ma tak nepotupilo, Evansová,“ povedal, keď stál blízo nej a s tými slovami sa presunul pred ňu a rukami sa zavážil do steny, o ktorú sa Lily opierala.

„Och, tak to by si si mal zvykať,“ odvrkla mu naoko odvážne, no mierne sa jej roztriasla spodná pera. Blonďavého bifľomorčana sa jej podarilo vyviesť z miery a tak si myslela, že by mu mohla ubziknúť popod rukou, ale chlapec ju zastavil pevným stiskom.

„Tak počkaj mláďa. Si nemysli, že si jediná, čo sa mi snaží ubziknúť. Nemysli si, že mi utečieš. Ak mi budeš chcieť utiecť, láska, ver mi, že si ťa nájdem. Alebo si to rozdáme hneď tu,“ vyhrážal sa povrchne a arogantne sa ku nej priblížil, čím viac tým ďalej.

„Myslím, že to dokážem, láska,“ ironicky sa ho spýtala a snažila si vyslobodiť ruky z jeho tuhého stisku, ktorý ešte zosilnel po jej slovách

„Čo si o sebe myslíš, ty sprostá sopľaňa?“ Zvrieskol na celý hrad a jeho slová sa ozývali s tou najväčšou intenzitou, akou bol tento hrad schopný zo seba dostať. Akoby chcel šíriť správu o tom, čo sa deje.

„Nie je tam už akosi dlho, Sirius? A čo ty tu vlastne robíš?“ Opýtal sa udivene sediac v Chrabromilskej klubovni James. Black si len prehrabol vlasy a frajersky si prisadol.

„Ále čoby. Evansovú možno niekto zdržal. Trebárs išla s niekým do Nemocničného krídla. Vieš, že to tam má rada.“ Upokojoval ho s prvými výhovorkami, ktoré si stihol vymyslieť. „A k tvojej druhej otázke- nenechám vás predsa samých! A ja mám vlastne okyckanice...“ Rozstrapatil si svoje dlhé, čierne vlasy ešte viac ako boli.

„Oky-čo?“ Vybafol už zjavne nervózny Paroháč. Nepáčilo sa mu, že Evansová sa kdesi zdržala. To predsa nie je jej štýl! Ale čo s tým on narobí. Určite by ho zahlušila, keby sa ju vybral hľadať a našiel by ju pri nejakej normálnej činnosti. Tým si bol na tristo percent istý.

„Vyrážky, ktoré existovali asi tak štyri storočia dozadu. Ale Pomfreyka, ktorá si ráno pri raňajkách všimla ten tvoj nočný pokus s farbou na mojej tvári išla prisahať, že mám okyckanice a na celý týždeň ma vypísala zo všetkých hodín. V inom prípade asi by som ťa za to prizabil, že si ma postriekal, ale teraz mi to prišlo vhod. Vzhľadom na to, že budeš s Lily tak dlho a budeš o nej furt snívať, musím si nájsť nejakú zábavku a to sa mi podarí, len keď budem mať voľno. Logické, nie?“ Rozrečnil sa Sirius a nedbal na to, že to čudo strapaté ho vôbec nepočúval. Musí sa predsa pochváliť, že je geniálny, no

nie?

„A teraz o nej nesnívam často?“ Nadvihol jedno obočie a popod mega ofinu sa naňho zadíval. Toto bola jediná informácia, ktorú z celého jeho monológu dokázal zachytiť.

„Och, ale teraz dôvod nemáš! Ale keď budete spolu nejaký čas vkuse...“ Hovoril by aj ďalej, no ovzdušie preťal divý výkrik.

„Čo si o sebe myslíš, ty sprostá sopľaňa?“

„Ja? Čo si o sebe myslíš ty, ty chmeľ!“ Ledva sa jej slová vydrali z hrdla, no musela rozprávať. Na to, aby bola ticho je príliš, príliš nervózna.

„Buď už ticho! Sklapni!“ Vrčal na ňu potichu a pritláčal ju viac k stene. Nebol prekvapený, že ho nikto nepočul, že nikto neprišiel. Ešte predtým, ako sa k nej priblížil, použil zaklínadlo na to aby bola miestnosť hluchá. Čiže žiadne dvere sa tam nedali otvoriť.

„Neboj sa. Môj hlas budeš po...ču...ť... e...š...t...e d...l...ho...,“chrapčala, lebo ten sprostý slizolinčan stále silnejšie stláčal jej krk a ona po chvíli už nemohla ani dýchať. Hrozne sa bála a ani poriadne nevedela, čo mu hovorí. Krk ju celý pálil, akoby ho obklopoval Satanský oheň, ale Lily ešte stále neprestávala veriť, že ho niekto počul. Pomaly cítila, že jej pustil obe ruky, ktoré predtým zvieral vo svojej pravej ruke, no ani o kúsok sa jej neuľavilo, pretože ruku preniesol na jej zúbožený krk. Bála sa a zadržala dych ešte väčšmi. Nechápala, prečo to urobila, ale pred očami sa jej začali zjavovať rôzne veci, na ktoré by si za normálnych okolností nikdy nespomenula. Filmový Harry Potter, filmová Lily, plačúce bábo, Severus a ona, Jančo a Dia, Remus, James, Sirius, Alice, Marko, Martin, Patrik, Danka,...už pomaly čakala kedy ju pritlačí silnejšie a nič z toho sa nestane. Nebude žiadny Harry Potter, slávny premožiteľ Temného pána...

„Myslíš?“ Zasmial sa teraz už na plné kolo. Nemohol ani tušiť, že ho niekto aj napriek kúzlu počul. Hrad sa s ním zahral nebezpečnú hru, o ktorej ale on ako hráč nemal ani tušenia.

„Viem,“ vydýchla rýchlo z posledných síl a jej okolie obklopila oslobodzujúca tma.

„Ty namyslený, sprostý ****!“ Zvreskol James Potter len čo vletel do chodby, kde uvidel akého vyškereného slizolinčana pri nevládnom tele jeho krásky. „Expelliarmus!“ Vykríkol a chlapca odhodilo aspoň na päť metrov a jeho prútik vletel Siriusovi do ruky.

Slizolinčan len silou vôle privolal späť prútik a len čo mu dopadol do ruky už škrečal. „Crucio!“ Sirius sa zaklínadlu úžasne vyhol a na zem strhol aj svojho priateľa. V tej chvíli mu mozog pracoval ako spomalený a tak namiesto útočného zaklínadla použil transfiguračné. Ešte prv, než k Ryanovi doletelo zaklínadlo vypálil jednu Avadu a tou urobil dieru v stene, kde sa vzápätí zjavila Zloduchova tvár. Duch sa zdesene pozeral na mladíka so slizolinskou kravatou ako sa začal zmenšovať a ako sa mu začal krútiť chvost. Oči sa mu podchvíľou zväčšili a potom sa zmenili na menšie, ktorými zdesene pozeral dookola. Na rukách a nohách sa mu začalo zjavovať jemné páperie a kde-tu ho dopĺňala srsť.

„Kvaú!“ Vydal rozhorčený tvor a rozhorčene sa pokúšal utiecť. James sa spamätal ako prvý a rýchlo sa poň vrhol. ‚Vďaka Merlinovi za metlobal,‘ pomyslel si vo chvíli, keď to divné stvorenie držal v rukách.

„Sirius! Vieš vyčarovať klietku?“ Spýtal sa plne zaujatý bráneniu sa proti ostrým pazúrom tej stvory. Black zašomral nejasné zaklínadlo a pri Potterových ohách sa objavila železná klietka, kde strčil Slizolinčana. Hneď ako ho zabezpečil všetkými kúzlami, ktoré mu prišli na um vrhol sa k Tichošľapovi a pomohol mu zdvihnúť zo zeme Lily. Ani jednému neprišla na um Leviosa.

„MADAME POMFREYOVÁ!“ Zvrešťal z plného hrdla Black, len čo uvidel dvere Nemocničného krídla. Madam otvorila a keď uvidela, že chlapci niekoho nesú na rukách vpustila ich do oddelenia.

Po tom, čo zložili Lily na posteľ sa Poppy začala vypytovať. „Čo sa stalo?“ Opýtala sa už len Jamesa, lebo Sirius sa vracal po tú obludu, čo jej spôsobila tie otrasné rany.

„Ja...ja neviem...Evansová išla po nejaký papier k profesorovi Binnsovi a dlho sa nevracala. A potom sme so Siriusom počuli výkrik: „Čo si o sebe myslíš, sopľaňa?“ a ja som mal taký zlý pocit a keď sme prišli pred učebňu Lily bola už v takomto stave...a...on sa skláňal nad ňou a smial sa... a my sme bojovali... a... a...,“ zadúšal sa pomedzi hlasný plač.

„Chápem vás pán Potter. Ak by ste boli taký láskavý a zašli po profesorov Slughorna a Dumbledora. Dobre?“ Opýtala sa ho nadmieru citlivo a James aj keď bol na pokraji síl súhlasil. „Potom sa vráťte! Dám vám upokojujúci elixír a spánkoodvar, dobre?“

A vďaka Aliyz za tú premenu na zviera :)

[ » na začiatok « ]