Fan Fiction obsahuje diela usporiadané podľa dátumu ich odoslania
do databázy. Poviedky sú kreatívnym výtvorom fanúšikov založeným na ich
fantázii. Dejovo alebo postavami nadväzujú na príbeh chlapca, ktorý prežil,
ale aj na mnohé iné, viac či menej známe príbehy.
Pre lepšie hľadanie neváhajte použiť Vyhľadávač poviedok, v ktorom
môžete nájsť príbeh podľa vašich náročných požiadaviek a želaní.
V prípade pridávania, či úpravy poviedok odporúčame najskôr naštudovať
Sprievodcu Fan Fiction.
Ani som si nevšimla, ako ten čas letí. Bola polovica marca a o týždeň mali byť veľkonočné prázdniny. Priatelia a škola mi vypĺňali všetky dni na Rokforte. Stala sa z nás akási „banda“, ktorú poznal každý na škole.
Lily sa konečne nehádala s Jamesom, Sirius prestal striedať jedno dievča za druhým (asi sa rozhodol, že si dá na istý čas pauzu...alebo proste už vystriedal všetky, „čo za niečo stáli“...neviem...) a ja som bola zaľúbená ako nikdy v živote. Niekedy som sa až bála, že sa z toho zobudím a zistím, že to bol len sen...
A navyše, znova som uzavrela to zvláštne priateľstvo so Severusom. Vyzeral byť taký osamelý a dokonca už ani nezaklínal Jamesa kedykoľvek ho stretol.
V jedno slnečné popoludnie sme boli ja, Lily a Alice v našej izbe.
„Nieeee, ľúbiš maaaaa, začarujem ťa a budeš môj, ooo...“ kvílila Lily na posteli.
„Bolí ťa niečo?“ spýtala sa jej Alice.
„Čo? Nie! Ja si spievam!“ ohradila sa Lily. No...ani pri najlepšej vôli by som to nemohla považovať za spev.
„Lily...už to nerob!“ zasmiala som sa. Hodila po mne vankúš a aj trafila. Ešte, že sa nerozhodla hodiť do mňa hrubú knihu, ktorú práve čítala.
„Baby, majte sa. Mám rande.“ povedala Alice a už jej nebolo.
S Lily sme sa na seba pozreli a rozosmiali sme sa. V poslednej dobe Alice takmer ani nechodila do izby. Iba ak vymeniť si veci do školy a vyspať sa. Niekedy.
„Myslíš, že sa raz vezmú?“ spýtala sa Lily so smiechom.
„Neviem, ale podľa mňa je to zbytočné. Už teraz sú ako manželia.“
„Aella, čo budeme dnes robiť?“
„Neviem ako ty, ale ja si idem umyť vlasy.“ No...možno sa vám to nezdá čudné, ale keď si ja umývam vlasy, musím to robiť popoludní, aby do rána uschli.
„Môžem ti potom spraviť jeden účes?“ Lily sa veľmi rada hrala s mojimi vlasmi, aj keď som nechápala prečo. Čokoľvek s nimi robila, nakoniec boli stále rovné.
„Dobre, ale...nie tak ako minule.“ Zamračila som sa. Jediné, čo sa jej podarilo, bolo spraviť mi na hlave akúsi hrču, ktorá po piatich minútach síce opadla, ale vyzerala som ako veľmi dlho používaná metla.
„Veď dobre. To sa mi len trochu nepodarilo...“
Vtom nám na okno spadol akýsi kamienok. Teda...on nespadol...on vyletel hore a narazil do okna.
Vyklonila som sa a takmer som dostala závrat. Úplne som zabudla, že sme tak vysoko. Dole stál Severus a ukazoval mi, aby som šla dole.
„Ahoj, ako sa máš?“ pozdravil s úsmevom, keď som si prisadla k nemu na lavičku.
„Celkom dobre. Práve som si išla umyť vlasy...“ zarazila som sa...Severus vyzeral ako niekto, kto takéto veci nerobí. Teda...nechápte ma zle, ja som ho mala celkom rada...ale fakt by si mohol umývať vlasy častejšie ako raz za mesiac!
„Čo si chcel?“ spýtala som sa, aby som to nejako zakryla.
„Nič...len sa porozprávať...dávno sme sa nevideli.“ povedal.
„Veď sme sa videli včera. Na elixíroch.“ zasmiala som sa.
„No, vlastne áno. Od včera sa toho toľko udialo...“ A zase bol smutný. Nikdy mi nepovedal, čo ho trápi, no ja som sa to snažila z neho dostať vždy, keď sa len dalo. A teraz bola vhodná doba.
„Severus, čo robievaš po večeroch?“
„Aella, nemôžem ti to povedať.“ Znel trochu otrávene. Ani sa mu nečudujem, pýtala som sa ho to už aspoň stý krát.
„Ale prečo mi to nechceš povedať?“
„Ja...chcem...ale nemôžem. Nie som strážca tajomstva.“
„Čo nie si?“
„No...strážca tajomstva. To je osoba, ktorá môže povedať nejakú informáciu. Ostatní to nesmú...nemôžu. V skratke povedané. Aj keby som teraz otvoril ústa, že ti to poviem, nič by z nich nevyšlo.“
„Severus, do čoho si sa to dostal?“
„Buď rada, že o tom nevieš.“ povedal ticho a sklonil hlavu. Zhlboka sa nadýchol a potom...normálne mu z oka vypadla slza! Ja som ani netušila, že Severus je niečoho takého schopný!
Bolo mi ho tak ľúto, že som ho (znova) musela objať. No tento raz sa neodtiahol, dokonca ma objal tiež. No ako som sa od neho potom odťahovala, on ma...pobozkal!
Ale ako! Nie na líce, ako kamarátku. On mi dal normálny bozk na ústa! Taký...jemný...akoby sa ma bál...ale...on ma pobozkal!
„Severus, čo si to spravil?“ spýtala som sa potichu.
„Ja...prepáč...ne...nechcel som.“
„Nechcel si? Nemôžeš niekoho pobozkať a potom povedať, že si nechcel!“ Bola som v šoku a nedokázala som sa naňho pozrieť.
„Dobre, tak som chcel...je na tom niečo zlé?“
„Severus! Jasné, že áno! Ako si prišiel na to, že to môžeš spraviť?“
„Ja...ale nič. Už to nespravím, sľubujem.“ povedal a odišiel. On ma tam nechal samotnú! Pobozkal ma a odišiel!
Neviem, ako dlho som tam sedela, ale rozhodne to bola minimálne polhodina.
Potom som zrazu vstala a zamierila do izby. Lily tam nebola, no namiesto nej ma tam už čakala malá hnedá sova – Kleio. Mohla prísť jedine z Grécka. Keď som jej zobrala list, usadila sa na moju posteľ. Zrejme čakala na odpoveď.
Ahoj, Aella!
Mám pre Teba úžasnú novinku! Cez leto prídeme za Tebou do Anglicka, takže nemusíš cestovať domov! (To je mi teda novinka....viem to už od Vianoc).
Budeme ťa čakať na konci roka v Deravom kotlíku. Mohla by si tam prísť? Napíš nám. Kleio nám donesie Tvoju odpoveď.
Aella, dozvedela som sa o Tebe niečo, s čím vôbec nie som spokojná. Tvoj otec bol včera v Parlamente Mágie (tým myslela grécke Ministerstvo mágie) a dozvedel sa od jedného Vášho učiteľa, že máš priateľa. Aella, koľko krát sme Ti hovorili, že anglickí chlapci nie sú pre Teba? Uváž to, sú úplne iní ako mladí Gréci. Sú nezodpovední, nemajú zmysel pre povinnosť a venujú sa neprijateľným športom (počuli sme, že na Tvojej škole sa hráva metlobal! Vieš, aký máme naň názor!).
Aella, si rozumné dievča. Verím, že sa rozhodneš správne.
Mama
Super. To by sme mali. Moji rodičia vedia, že mám priateľa. A ja som sa to pred nimi snažila utajiť. Viem, aký majú názor na Angličanov. A podľa nich si žiaden z nich nezaslúži chodiť s jednou z ich dcér.
„Ale prečo?“ povedala som si nahlas.
„Super...trpím samomluvou. A ešte si to aj hovorím!“
Prešla som k posteli a začala som písať list pre mamu. Že sa teším, že príde...že prehodnotím môj vzťah k anglickému chlapcovi...že sa mám inak dobre....
„A ktovie, čo povedia, keď zistia, že Remus je vlkolak? Prepána...som cvok!“ Otočila som sa ku Kleio: „Ale to len preto, že tu nikto nie je. Ľudia sa zvyknú rozprávať sami so sebou. Nie som blázon....a teraz to vysvetľujem sove...“ Hodila som sa na posteľ a začala som sa smiať. Tak ma našla Lily.
„Čo sa ti stalo?“ zamračila sa.
„Lily, ja som sa zbláznila!“ ešte stále som sa smiala.
„Vidím. To je tvoja sova?“
„Nie. To je sova mojej mamy. Volá sa Kleio. Hm...Kleio, toto je Lily. Lily...Kleio.“ Teraz som sa smiala ako pomätenec.
„Aella, nechceš ísť do nemocničného krídla? Aella! Čo ti je? Hádam neplačeš?“
No...plakala som. Ako si tí moji rodičia mohli myslieť, že by som si vybrala zlého chlapca? Nemali vôbec žiadne právo hovoriť mi do toho!
„Lily, ty to nechápeš...oni ho nikdy nebudú mať radi...“ smoklila som. „A navyše...je Angličan...vlkolak...a...a...“
„Teraz vôbec netuším, o čom hovoríš. Poď sem, sadni si. Tak a povedz mi úplne všetko.“
Vyrozprávala som jej, čo mi mama napísala v liste, ako sa bojím, že sa im Remus nebude páčiť už len preto, že nie je hlúpy Grék a keď ešte zistia, čím je...
„Aella, netráp sa pre to. Myslím, že je len a len na tebe s kým budeš chodiť.“
„Tebe sa to povie. Ty nemáš takú šibnutú rodinu. Nikto z vás ani len netuší, ako sa teraz cítim....“ zarazila som sa. Niekto to predsa len vie. Sirius. Ani on nie je rád, že pochádza z takej „urodzenej“ rodiny.
„Lily, musím ísť...za Siriusom.“
„Prečo?“
„Potrebujem sa ho niečo spýtať. Kleio!“ privolala som sovu. „Zanesiem ťa do soviarne, zajtra ti dám list pre mamu.“
Len čo som zišla do klubovne, ovalil ma príšerný smrad. Kleio nervózne šuchotala perím a dávala tak najavo svoje znechutenie.
„Čo tu stvárate?“ spýtala som sa. V rohu klubovne sedeli James, Sirius a Remus, nad niečím sa skláňali a strašne sa smiali.
„Poď sem.“ zavolal ma Remus.
„Nemôžem...hm...Sirius, môžem s tebou hovoriť?“ Sirius zdvihol obočie, no vstal a prišiel ku mne.
„S čím ti môžem pomôcť?“
„Potrebujem...ako to robíš, že tvoja rodina nie je proti tomu...čo robíš? Teda...neviem, ako to mám povedať...ale...hm, tebe je asi jedno, čo si o tebe tvoja rodina myslí, nie?“
„Presne tak.“
„No...ale si Black. Očakáva sa od teba, že budeš robiť iba správne veci, je tak?“
„Áno, ale nechápem, kam tým...“
„Mojej mame sa nepáči, čo robím....s kým sa stretávam...skrátka nechce, aby som chodila s Remusom...ako jej mám povedať, že to nie je jej vec?“
„Presne tak, ako si to povedala teraz mne. Nie je to jej vec...hm...sadni si sem.“ Povedal a ja som si sadla do najbližšieho kresla. On sa usadil oproti mne a začal rozprávať.
„Moja matka si myslí, že byť Blackom je výsada. A teda to nesie aj nejaké povinnosti. Lenže ja som si nevybral, že budem Black, ja...som sa rozhodol žiť tak, ako chcem ja...a preto ma vôbec nezaujíma, že moja matka nechce, aby som bol v Chrabromile, že sa jej nepáči, keď sa stretávam s ľuďmi s muklovským pôvodom...skrátka je to moja vec.“
Mal pravdu. Poďakovala som sa mu a potom som povedala sove (viem, ale niekedy mám pocit, že sovy nám rozumejú): „Predsa len sa vrátiš domov ešte dnes.“
Sadla som si v izbe na posteľ, pokrčila som starý list a pustila som sa do písania:
Milá mama!
Veľmi sa teším, že prídete v lete sem, do Anglicka. Aspoň spoznáte môjho priateľa, ktorý je, mimochodom, skvelý! Vôbec ho nepoznáš, nevieš, aký je, nikdy si nevidela, ako ma má rád a ako mám rada ja jeho. Je zodpovedný, má zmysel pre povinnosť (mnohokrát, keď som sa chcela uliať zo školy, bol to práve on, kto mi v tom zabránil) a nehráva neprípustné športy. Dúfam, že sa na mňa s ockom nehneváte, ale uznaj, že to, s kým chodím, je len a len moja vec.
Mám Vás všetkých veľmi rada.
Pozdravuj Medy, Hippolitu a Kyona.
S láskou
Aella.
Tak. To by sme mali. Odoslala som ten list skôr, ako by som si to mohla rozmyslieť.
„Ideme na večeru?“ spýtala sa Lily.
„Poďme. Mám pocit, že dnes večer sa ešte niečo stane. Dnešný deň nie je normálny.“
Najprv Severus a teraz mama...čo sa dnes ešte stane?
* * *
Na začiatok malé ospravedlnenie: Prepáčte, že ste museli čakať dva dni a nakoniec zo mňa "vypadlo" len toto...ale...keď to nejde, tak to nejde...
No...snažila som sa, ako som vedela. Asi by som si mala dať pauzu, pretože...nápady síce mám, ale môj mozog ich odmieta formulovať do viet.
Aha...jedna otázočka: Čo myslíte, bude niečo medzi Aellou a Severusom. Možno by som sa nemala pýtať, čo si o tom myslíte, ale...Chceli by ste, aby medzi nimi niečo bolo?
Priori-Incantatem.sk nie je majiteľom autorských práv Harryho Pottera, je iba sprostredkovateľom informácií ohľadom Harryho Pottera pre fanúšikov. Tento dokument však nesmie byť kopírovaný, či už v častiach alebo celý, bez súhlasu Priori-Incantatem.sk.
Milí čitatelia, nikdy by som si nemyslel, že takýto článok niekedy napíšem, ale je to tak a stále neverím, že sa to deje. Dnes v dopoludňajších hodinách nás vo veku 39 rokov navždy opustila naša Jin, niekdajšia vedúca fakulty Bifľomor, významná postava tejto stránky spoluzodpovedná za mnoho zábavných aktivít a stretiek. Pre mňa však bola oveľa významnejšia, bola to moja dlhoročná partnerka a láska.
Krik ešte nedospelej Mandragory dokáže človeka omráčiť na niekoľko hodín.
Keby zajtra Rokfortský expres nabúral a my s Georgeom by sme zahynuli, aký by si mala pocit, keby tvoje posledné slová, ktoré si nám povedala, boli nepodložené obvinenie?
Fred Weasley HP4: Ohnivá čaša (kap. 10, str. 158)
Ocenenia:
Partneri:
Spriatelené stránky:
Grindelwaldove zločiny Slovensko 15. november 2018 UK / USA 16. november 2018