Kapitola:
Pridaná: 21.1.2012, 18:00:38
Čítaná: 4853×
Hodnotenie: (počet hlasov: 3)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Lia Caldwellová

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo

Kapitola: 1 » Mukelka 2 » Mukelka - II. kapitola

Kráčala po strmej kamenistej ceste. Bola unavená, ale išla ďalej. Vedela, že na konci bude niečo dôležité. Krok za krokom zdolávala strmý kopec. A zrazu to uvidela. Veľká strieborná guľa sa vznášala asi pol metra nad zemou. Z jej stredu vychádzali plamienky, ktoré sa strácali medzi stromami. Jeden plamienok prišiel až k nej. Vábil ju. Ona neodolala, a rozbehla sa. Bola dva metre od gule, keď niečo začula. Okamžite zastavila. Bol to tichý zvuk, ktorý prechádzal až do veľkého praskotu. Zem sa pred ňou roztrhla. Priepasť bola dlhá, ale nebola veľmi široká. Musí skočiť. Rozbehla sa, a odrazila sa od zeme. Nie. Nezvládne to. Padala do čiernych hlbín, odkiaľ nie je návratu.

„Nie!“

Zobudila sa. Ležala v posteli, bola prikrytá hrubou dekou. Cez okno prenikali zvyšky slnečného svitu.

„Á, už si sa zobudila. Tu máš, vypi to, bude ti lepšie.“ Do miestnosti vošla žena a na nočný stolík položila pohár s akousi zelenou žbrndou. Znechutene pozrela na ženu, no nemala na výber. Vzala pohár, priložila ho k perám a na jeden dúšok ho vypila. Nechutilo to až tak zle. Bolo tam cítiť zmes rokfortu, mäty a ešte niečoho iného. O pár minút jej bolo naozaj lepšie. Odhrnula záclony, ktoré mala stiahnuté okolo postele, a prezerala si miestnosť. Vtedy sa s tichým zavŕzganím otvorili dvere. Lia okamžite zatiahla záclony.

„James, je od teba milé, že chceš navštíviť Petra, ale teraz?! Vieš aký budeme mať z toho problém? Mal som na všetko dohliadať, ale nie! Musím na vás dávať pozor aby ste zase nevyviedli nejakú blbosť! Dumbledore jasne povedal že máme ísť všetci do klubovní!“ Lia odhrnula kúsok závesu a sledovala dianie. Uprostred miestnosti stáli traja chlapci.

„No tak, Remus, prečo sa vzrušuješ? Nič sa nestalo.“ ľahostajne nadhodil chlapec so sivými ocami.

„Sirius buď ticho! Ja som prefekt!“

„Čo sa tu deje?! Okamžite von!“

„Madam Pomfreyová. My... my sme prišli navštíviť Petra.“ ozval sa hlas, ktorý doteraz nepočula.

„Nemali by ste byť v klubovniach?“ Remus sa veľavýznamne pozrel na Siriusa.

„Bolo nám veľmi smutno za Petrom.“ Sirius rýchlo našiel výhovorku.

„Ale...“

„Nebojte sa madam Pomfreyová. Iba sa s ním chceme pozdraviť.“ namietal Remus.

„Tak teda dobre. Zavediem vás k nemu.“ Lia takmer prestala dýchať. Madam Pomfreyová kráčala k jej posteli! Nemohla si ich pomýliť. V poslednú chvíľu však odbočila a zahla ku posteli hneď vedľa jej. Takmer bolo počuť, ako si Lia uľahčene vydýchla.

Keď madam Pomfreyová odišla do druhej miestnosti, Remus sa naštval.

„James, čo tu dokelu robíme? Čo si naozaj prišiel navštíviť Petra?“

,,Potrebujeme alibi. Veď už takmer mesiac chceme odpáliť hnojové bomby vo Filchovej pracovni.“ nevinne sa usmial. Remus bol na pokraji nervového zrútenia. A on ich má na starosti. Toto nedopadne dobre.

„Chlapci, už by ste mohli ísť. Peter je v bezvedomí. Veľa sa sním neporozprávate.“ ozval sa hlas madam Pomfreyovej z druhej miestnosti.

„Tak dobre. Už pôjdeme.“ zahlásil Sirius. Vstal, no potkol sa o záves na vedľajšej posteli. Záves sa sa roztrhol. Uvidel dievča, obrátene chrbtom k nemu. Na sebe mala muklovské oblečenie. Hneď pochopil. Avšak vtedy prišla do miestnosti madam Pomfreyová, ktorú rozrušil zvuk trhajúceho sa závesu.

„Čo sa to tu deje? Moji pacienti potrebujú pokoj! Okamžite von!“ vykríkla nahnevane.

Záškodníci otvárali dvere, a takmer sa zrazili s profesorom Dumbledorom, ktorý vchádzal.

„Ale chlapci, čo tu robíte?“

„Prišli sme za Petrom.“ opatrne nadhodil Remus.

„To ste sa ním dobre pozhovárali, že?“ s úškrnom odpovedal.

„No...“

„Tak už choďte. A cestou nevyveďte žiadne hlúposti.“ Chlapci rýchlo opustili miestnosť.

Keď Lia začula, ako odišli, posadila sa a rozhrnula závesy. Pohľad sa jej zastavil na mužovi pri dverách.

„Slečna Caldwellová, nemohol som prísť skôr, riešil som menšiu záležitosť. Keď ste omdleli, odniesli sme vás sem na ošetrovňu. Už je tma, neskoro, bude lepšie ak tu na noc zostanete, a ráno sa vydáte späť. Nebojte sa, zavolal som do domova, nebudú sa o vás báť.“ celý čas ako to hovoril hľadel do Liiných očí. Automaticky prikývla.

„Ďakujem.“

„Albus, už je neskoro, je unavená a mala by sa vyspať.“

„Dobre, ráno sa uvidíme slečna Caldwellová.“ Lia si ľahla na posteľ a okamžite zaspala.

„Ešte že ste do toho namiešali uspávací nápoj, Poppy. Aj keď bolo divné, že až tak neskoro zaúčinkoval.“ Dumbledore sa otočil a vyšiel z miestnosti.

[ » na začiatok « ]