Kapitola:
Pridaná: 21.1.2012, 11:57:28
Čítaná: 576×
Hodnotenie: (počet hlasov: 5)

Poviedka:
Typ: Fiction
Postavy: Marek, Timea, Robert
Stručný dej: Prečítajte uvidíte... :)

Literárna forma: próza
Žáner: romantika

Kapitola: 1 » 1. a 2. kapitola :) 2 » 3. a 4. kapitola :) 3 » 5. a 6. kapitola :) 4 » 7. a 8. kapitola :) 5 » 9. a 10. kapitola :) 6 » 11. a 12. kapitola :) 7 » 13. a 14. kapitola :) 8 » 15., 16. a epilóg :)

7.kapitola

O pár dní som sa zastavila u Jani. Chcela som jej povedať skvelú novinu, ktorú som zatiaľ vedela len ja.

„Preboha, Timea, čo tu robíš? Nečakala som ťa tu dnes,“ privítala ma. Vyzerala byť dosť prekvapená.

„Prepáč, potvorka, prišla som len na chvíľu. Hádam neprekážam.“

„S kým sa to tam rozprávaš?“ začula som mužský hlas, ktorý sa ozýval z Janinej chodby. Zdal sa mi povedomí.

„Hneď sa vrátim, nikam nechoď.“ Jana zaplesla dvere, čo mi prišlo dosť čudné. Nič predo mnou netajila, jedine, ak chlapa.

„Skús hádať, čo sa deje,“ povedala som jej, keď upriamila svoju pozornosť na mňa.

„Odišla si od Roba?“ hádala.

„Nie.“

„Ideš stráviť ďalší týždeň s Marekom?“

Pokrútila som hlavou. Držala som ju v napätí. Jana si sadla na lavičku pred domom. Ja som radšej ostala stáť.

„Povec mi to už,“ súrila ma.

„Ja...“ naťahovala som to, „som tehotná.“

„Čože?“ neverila mi.

„Vážne, neklamem, už dva a pol mesiaca.“

„S kým?“

„S kým by som asi chcela mať dieťa, Jana. Nerob zo seba blbú.“ Začala som byť nervózna.

Jana sa len zasmiala. „Jasné, že viem, len ťa naťahujem, lady. Poď sadni si.“

Usadila som sa vedľa nej. „Marek to ešte nevie.“

„Prečo?“ čudovala sa znova. „Čo chceš ísť za ním rovno s dieťaťom?“

„Nemohli sme sa stretnúť. Nedalo sa mu. Poviem mu to o dva týždne, keď sa uvidíme.“

Chvíľu sme boli ticho a pozerali na cestu.

Prvá sa ozvala Jana. „Ja som si najprv myslela, že si pribrala, že priveľa ješ.“

„Keby si videla aké zmesi si doma robím,“ hovorila som so smiechom.

„Robo nič na to?“ opýtala sa.

„Myslím, že nič netuší. Keby aj, nič nepovedal.“ Zamyslela som sa nad tým, brucho mi nebolo až tak vidno.

„Má ti vešať na nos, že vie, že máš dieťa s iným?“ odbila ma Jana.

Pozrela som jej do očí. „Je mi to fuk. O chvíľu ho aj tak opustím.“

„Daj mi vedieť, ako reagoval Marek na tvoje tehotenstvo. Som veľmi zvedavá.“

„Samozrejme.“ Postavila som sa. „Idem, aby si sa mohla venovať hosťovi?“

„Si píš, že sa mu budem venovať,“ odvetila s úsmevom.

„Poznám ho?“ hádala som.

„Myslím, že nie, ale má jedno dieťa a je rozvedený.“

„Drž si ho, aby si aj ty bola šťastná,“ radila som jej.

„Budem sa snažiť.“

***

Stále som si myslela, že Robert nič nevie, i keď zväčšujúce brucho, som ukrývať do pôrodu nemohla.

V noci, deň predtým, ako som sa mala stretnúť s Marekom, ma Robert otočil v posteli k sebe a chytil ma za brucho.

„Si nejaká väčšia, Tim.“

Nervózne som sa usmiala. „Kúsok som pribrala.“

Rukou mi prešiel na plece a stisol ho. „Timea, neklam mi!“

„Prestaň!“ Snažila som sa mu vymaniť, ale nedarilo sa mi to.

„S kým spávaš, do šľaka? Prečo mi to robíš? Ja ťa predsa ľúbim a ty ma takto podvádzaš!“

„Nespávam s nikým!“ Klamala som, aj keď som vedela, že mi neuverí.

„Chceš mi nahovoriť, že si bola na umelom oplodnení?“ zasmial sa. „Neverím ti!“

„Je tvoja vec čomu budeš veriť,“ povedala som a znova som sa snažila dostať preč od neho.

„Teraz ťa nepustím,“ povedal mrazivým hlasom a ľahol si na mňa. „Ideš si splniť manželské povinnosti, na ktoré očividne zabúdaš a plníš ich pri inom mužovi.“

Odtláčala som ho, ale bola som slabá. Bála som sa, že pri surovom zaobchádzaní prídem o dieťa.

Prikryl mi ústa svojimi a chytal ma všade kde mohol. Skoro som kričala o pomoc. Takýto ku mne nikdy nebol. Ak som nechcela sex ja, nenútil ma. Ale dnes som mu dala dobrú zámienku, aby robil, čo chce.

Pasívne som ležala a nehýbala som sa. Robert mi roztiahol nohy a vsunul ho tam. Počula som, ako zastonal, myslela som si, že sa znova povraciam, ako pred pár týždňami. Ach, bolo mi to úplne odporné.

Keď bolo po všetkom otočila som sa a myslela som na Mareka. Keď ujdeme a budeme len spolu. Prečo som sa vydala za tohto chlapa?

„Spíš?“ spýtal sa ma Robert.

Bola som ticho. Nemienila som sa s ním rozprávať.

„Tim, prepáč, ale rok som sa s tebou nemiloval a hrozne mi to chýbalo a teraz, keď viem, že ty si nechala iného muža, aby robil to, čo ja... ach, mrzí ma to.“

Jeho reči ma nezaujímali. Zaujímal ma len Marek a naše dieťa.

8.kapitola

Ráno som vstala a rýchlo sa obliekla. Robert ešte spal. Isto bol vyšťavený. Bola som tomu rada, pretože by som sa s ním nedokázala rozprávať.

Zamierila som do práce, kde som celé doobedie myslela na odchod do môjho bytu. Usmiala som sa pri spomienke na Mareka. Mrzelo ma, že sa neozval skôr, ale vedela som, že keď sa dozvie o dieťati bude so mnou, čo najviac.

Snažila som sa nemyslieť na Roberta a jeho nočný výstup. Týmto si deň určite nenechám pokaziť.

Po obede som bežala do bytu. Čakala som, že tam Marek bude, ale bola som prvá. Usadila som sa v spálni a čakala. Po pár minútach ma už Marek zvieral v náručí a ja som zabudla na všetko zlé.

„Ó, môj, bože,“ stonal Marek pri mojom uchu, keď ma vtláčal do postele. „Nevedel som sa na toto dočkať.“

Usmiala som sa. „Ani ja, zlato.“ Marek si pri našom milovaní ani nevšimol, že mám kus väčšie brucho, ako minule.

Keď bolo po všetkom, vzal ma do náručia. „Timea, ani nevieš, ako si mi chýbala.“

„Ty mne viac.“ Otočila som sa tvárou k nemu a hľadela do tých zelených očí.

Pohladil ma po líci a zavrel oči.

„Si vyčerpaný? Som si ani nestihla uvedomiť, ako sme rýchlo boli na konci,“ smiala som sa.

„S Andreou už nespíš?“

Marek mi dal bozk. „Chceš, aby som s ňou spával?“

„Nie!“ zvolala som na oko pohoršene. „Chcem, aby si spával len so mnou.“

„Veď som sa musel skoro cez tri mesiace ovládať, aby som ti nevbehol do práce a nezobral si ťa tam.“

„Och,“ vzdychla som a chytila ho za stehno.

„Nedráždi, zlatko,“ povedal vzrušene.

Radšej som dala ruku do bezpečnej vzdialenosti. Chvíľu sme boli ticho.

Lenže potom Marek prehovoril. „Voľáko si pribrala, Timea.“

A je to tu. Poviem mu to.

„No, áno.“

„Vážne si pribrala?“ spýtal sa ma prekvapený.

„No.. nie tak celkom. Som tehotná.“

Marek len vypleštil oči. „S kým?“ S tvojím mužom?“

Pritiahla som sa bližšie k nemu. „S tebou.“

„To nie je možné! Vravela si, že berieš tabletky,“ povedal vážnym hlasom a mne vtedy na čelo vyskočil pot.

„Raz som si ju zabudla dať,“ klamala som. Keby len raz, a keby len zabudla.

Marek ma pustil a vstal z postele. Začal sa prechádzať po izbe, čo nebolo dobré znamenie.

„To si si tú tabletku musela zabudnúť dať, akurát, keď si išla za mnou?“ Jeho mrazivý hlas ma vtlačil viac do perín.

„Ja... mala som hlavu plnú iných vecí.“

„Hlavu plnú iných vecí?“ skríkol. „Ale ako mi to pomôže v tejto chvíli?“

Posadila som sa v posteli. „Ja sa na to dieťa teším.“

„To je skvelé. Teraz si ťa má vydržiavať ako milenku v tomto byte?“ kričal znova.

„Marek, prestaň!“

„Čo na to tvoj muž?“

„Nič.“

„Neklam! Je to na tebe pomaly vidieť! Nebudeš ho môcť klamať do pôrodu. To sa nedá!“ Marek už kričal dosť hlasno. Musel ho počuť celý činžák.

„Tichšie,“ prosila som ho. Vstala som a chcela som ho objať.

Odvrátil sa odo mňa. „Prečo si si to nedala vziať?“

„Marek! Je to naše dieťa a ja ho chcem, ale očividne ty nie!“ skríkla som.

„Mám dve svoje deti. Prečo by som mal chcieť ďalšie?“

„Lebo to dieťa budeš mať so mnou! Myslela som si, že v budúcnosti budeme spolu ako rodina,“ šepla som.

„Timea, ľúbim ťa, ale Andreu neopustím. Nezničím deťom život.“

Tá prvá veta ma posadila na dlážku. „Ale nášmu dieťaťu život zničiť môžeš...“

„Prepáč,“ sklonil sa a dal mi pusu na čelo. „Idem.“

„Nie, nie!“ Rýchlo som vstala. „Neopúšťaj ma. Nezvládnem to bez teba!“

Bol ticho. Obliekol sa a odišiel. Moje prehovárania nezabrali.

Nie! Nechcela som, aby to takto skončilo. Vlastne, ešte nebol koniec!

[ » na začiatok « ]